Investícia do cudzej nehnuteľnosti - riešenie ?

Dobrý deň,

ďakujeme za otázku.

Náš právny názor na Vami uvedený problém je nasledovný :

I. PRÁVNA ÚPRAVA

1./ Základná právna úprava je obsiahnutá v ust. Obč. zákonníka a zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý sa vzťahuje na

a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;

b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme a to  na účely, na ktoré sú stavebne určené. 　

2./ Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa uvedeného je neplatná.

3./ Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve, je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

4./ Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak /okrem iných/ 

b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;

c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1./t.j. :  Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené."/

5./ Ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu,  s trojmesačnou výpovednou lehotou ak nie je  dohodnuté inak.

6./ V zmysle ust.  § 13 citov. zákona ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Z hľadiska riešenia investícií do cudzej nehnuteľnosti je podstatné aj ust . § 667 Obč. zákonníka, ktoré platí aj v prípade nájmu podľa ust. zákona č. 116/1990 Zb., nakoľko citovaný zákon neobsahuje špeciálnu úpravu :

"Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy."

II. RIEŠENIE  VYPORIADANIA ÚPRAV V PRENAJATEJ NEHNUTEĽNOSTI

Zo zákonných ustanovení vyplývajú podľa nás nasledovné možnosti a ich riešenie, nakoľko v otázke píšete, že priestory boli prerobené so súhlasom prenajímateľa bez bližšej špecifikácie formy udeleného súhlasu :

1./ Zmeny na prenajatej veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Zákon neuvádza, či súhlas musí byť písomný. Ak žiaden súhlas delený nebol /písomný ani ústny/ potom v zmysle § 13 zákona platí, že nájomca je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Teda veci, ktoré patria nájomcovi a ktoré je možné oddeliť si nájomca môže zobrať do svojej dispozície.

2./ Súhlas prenajímateľa bol udelený /ústne alebo konkludentne= mlčky/ , ale prenajímateľ sa nezaviazal na úhradu nákladov :  Nájomca má nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatých priestorov . Tu poukazujeme na bod III.  tejto odpovede.  　

3./ Súhlas prenajímateľa udelený bol a prenajímateľ sa zaviazal na úhradu nákladov : To je najlepšia možnosť a právne najčistejšia, kedy prenajímateľ je povinný uhradiť náhradu za preukázané investície podľa dohody zmluvných strán.

III. ROZHODNUTIA SÚDOV

1./ NS ČR : 26 Odo 419/2006 : Z dikce § 667 odst. 1 věty čtvrté obč. zák. plyne, že dal-li pronajímatel souhlas se změnou pronajaté věci, ale nezavázal-li se k úhradě nákladů, může nájemce požadovat po skončení nájmu protihodnotu toho, o co se zvýšila hodnota změněné věci. Vznik nároku na poskytnutí protihodnoty je tak vázán (není-li jiné dohody) až na zánik oprávnění nájemce předmět nájmu nadále užívat a tedy na obnovení dispozičního práva pronajímatele k předmětu nájmu.

2./ NS SR 2 Cdo 21/2007 26. februára 2008 :

Neobstojí preto tvrdenie žalobkýň, že výška bezdôvodného obohatenia by mala byť vyčíslená ako všeobecná trhová hodnota, ktorá predstavuje vzťah ponuky a dopytu k danej veci v danom čase a že jedine takúto aplikáciu práva je možné považovať za zákonnú a spravodlivú. Základom rozhodnutia v posudzovanej veci totiž nie je zistenie tržnej ceny nehnuteľnosti, ale zistenie majetkového prospechu tvoriaceho bezdôvodné obohatenie.

3./ OS Prešov 9Cb 16/2013 z 19.12.2013 :

Dôležité je to, že v prejednávanej veci súhlasy prenajímateľa na vykonanie stavebných úprav preukázané neboli. Súhrne zároveň platí, že žalobca vôbec vykonanie akýchkoľvek stavebných úprav nepreukázal a to napríklad len fotografiami prevádzok pred a po týchto úpravách a za dôkaz vykonania týchto úprav nemožno považovať ním uvedené čísla tvrdených vynaložených nákladov v prílohách k návrhu.

IV. RIEŠENIE A MOŽNÉ RIZIKÁ

1./ V otázke píšete, že účelom nájmu bolo vytvorenie podmienok pre podnikateľskú činnosť nájomcu. Takáto formulácia dáva možnosť viacerých výkladov. Zákon o nájme hovorí, že nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Predpokladáme, že v zmluve je uvedené, že priestory budete využívať ako zubnú ambulanciu, ktorá je dosť špecifickým priestorom. Nebytový priestor v čase keď ho nájomca prevzal musel poznať a teda vedieť zhodnotiť, či budú tieto priestory vhodné na  zubnú ambulanciu, prípadne aj po ich čiast. úprave /obklady, sanita a pod./ Tu možno vzniknú rozpory vo výklade zmluvy.

2./ Píšete, že ste odstúpili po čase od zmluvy z dôvodu nespôsobilosti priestorov na užívanie /zubná ambulancia/. Ak ste vychádzali z textu Vami uzatvorenej zmluvy, kde máte dojednanú možnosť odstúpenia od zmluvy tak je to v poriadku. Otázkou je len to, prečo ste tak urobili až po cca 6 mesiacoch, keď pri prevzatí priestorov ste poznali ich stav, pričom ste najprv vykonali nevyhnutné úpravy na zubnú ambulanciu a až následne ste od zmluvy odstúpili podľa ust. § 679 Obč. zákonníka. Tu vidíme možnosť nezrovnalostí s prenajímateľom. 　

3./ Chýba  nám  zmienka o tom, akým spôsobom bolo dohodnuté to, že nájomca je oprávnený investovať do prenajatých priestorov a v akom rozsahu, preto odkazujeme na bod II. tejto odpovede.

4./ Vrátenie nájomného : Podľa § 673 a nasl. Obč. zákonníka platí, že nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene. Právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

5./ Priestory po ukončení nájmu musíte  vrátiť prenajímateľovi.

6./ Možným riešením Vami vykonaných investícií a zaplateného nájomného  by bolo tzv. urovnanie v zmysle ust. § 585 Obč. zákonníka a súčasne započítanie nájmu a vykonaných úprav v zmysle ust. 580 Obč. zákonníka.

V. ZÁVER 　

Nakoľko otázka a jej riešenie natíska viacero alternatív, odporúčame poslať zmluvu na posúdenie. Môžte sa obrátiť aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

peniaze, ktoré manžel počas manželstva zarábal, spravidla patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), aj keď ich mal na svojom účte alebo ich fyzicky odovzdal dcéram.

Samotný dom však do BSM nepatrí, pretože ho manžel nadobudol mimo manželstva a následne ho daroval dcéram.

Ak manžel po darovaní investoval spoločné peniaze z BSM  do domu, ktorý už vlastnia dcéry, dcéry sa mohli bezdôvodne obohatiť. Nárok však nevzniká automaticky vo výške všetkých bločkov.

Rozhodujúce je najmä to, o koľko sa ich nehnuteľnosť rekonštrukciou reálne zhodnotila. Výmenu okien, dverí či rozsiahlu rekonštrukciu spodnej časti domu preto treba doložiť faktúrami, dokladmi o úhradách, fotografiami pred a po rekonštrukcii, svedkami a najlepšie aj znaleckým posudkom.

Manželovo tvrdenie, že by sa Vám každý sudca vysmial, nie je správne. Ide o právne riešiteľnú vec, hoci dokazovanie môže byť náročné.

Kým manželstvo trvá, odporúčam, aby manžel písomne vyzval dcéry, aby uznali záväzok a dohodli sa na náhrade aj reálnym plnením napr. prevod podielu na dome manželovi a Vám, prípadne zriadenie veclého bremena v prospech Vás oboch. Nárok z bezdôvodného obohatenia sa však premlčuje v krátkej, spravidla dvojročnej lehote; preto vec neodkladajte.

Ak by došlo k rozvodu, pri vyporiadaní BSM môžete žiadať, aby súd zohľadnil spoločné prostriedky použité na cudzí majetok - vlastníctvo dcér Vášho manžela. Súd môže pohľadávku voči dcéram prikázať manželovi a Vás zaviazať vyplatiť podiel z jej hodnoty.

 Právo doživotného bývania manželovi nevzniklo iba ústnym prísľubom dcér. Museli by s ním uzatvoriť písomnú zmluvu o zriadení vecného bremena a právo zapísať do katastra nehnuteľností.

Odporúčam vec riešiť za pomoc advokáta.

Dobrý deň, 

na Vami položenp otázku uvádzame, že z toho čo popisujete, Vám spravidla vzniká nárok na vrátenie aspoň časti peňazí, ktoré ste vložili do rekonštrukcie domu vo výlučnom vlastníctve Vášho priateľa, lebo z právneho hľadiska ide o investíciu do cudzieho majetku.

Ak ste investovali do cudzej nehnuteľnosti bez toho, aby ste mali právny dôvod (napr. dar, jasne dohodnuté nájomné, alebo písomnú dohodu, že ide o Váš podiel), typicky ide o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Podstatné je, že nárok sa spravidla neurčuje „podľa toho, koľko ste poslali“, ale podľa toho, o koľko sa dom zhodnotil Vašimi investíciami (často to rieši znalecký posudok).

Dôkazy, ktoré máte (bankové výpisy, faktúry na Vaše meno), sú použiteľné. Aj faktúry s jeho podpisom vedia pomôcť, ak preukážete, že ste ich reálne financovali Vy (napr. prevodmi na jeho účet v časovej súvislosti). Ak nemáte všetko, dajú sa navrhovať aj svedkovia a iné nepriamé dôkazy.

Upozorňujeme na plynutie premlčacej doby, ktorá pri bezdôvodnom obohatení  je dva roky, maximálne 3 roky, čo vyplýva z ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Priateľ však v prípade súdneho konania môže vzniesť námietku premlčania a súd návrh zamietne.

Prakticky Vám odporúčam: najprv mu poslať predžalobnú výzvu (doporučene) s opisom investícií, sumami, dôkazmi a návrhom dohody o vysporiadaní. Ak odmietne, podať žalobu o zaplatenie z titulu bezdôvodného obohatenia.

Zároveň rátajte s tým, že keď dom nie je Váš, priateľ Vám vie bývanie sťažiť – preto si zabezpečte doklady, vrátane fotodokumentácie domu, a vecí, a riešte situáciu písomne. Ak chcete napíšte mi orientačne: koľko ste investovali, v akých rokoch došlo k investíciam, či ste sa niekedy výslovne dohodli, že Vám to vráti, a či platíte aj bežné náklady domácnosti, pričom podľa uvedených informácií Vám viem nastaviť najlepší postup.

Poznámka na záver : V otázke neuvádzate sumu investície, a preto najlepším riešeném pre Vás by bolo, aby Vám priateľ daroval podiel na uvedenej nehnuteľnosti. 

Vo veci môžete kontaktovať našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň, Vami uvedenej problematike sa v našej poradni venujeme pomerne často, lebo v podstate nateraz z právneho hľadiska ide o investíciu do cudzej nehnuteľnosti.

Vo veci uvádzame, že ak by ste rekonštruovali dom rodičov bez akejkoľvek písomnej dohody s vlastníkom domu,  z právneho hľadiska typicky vzniká Vám nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo vlastník (rodičia) sa zhodnotením domu obohatia na Váš úkor bez právneho dôvodu. Kľúčové je vedieť investície preukázať a zároveň myslieť na premlčanie /dva roky/. Toto je však nie celkom dobré riešenie hlavne pre budúcnosť.

Prakticky odporúčam ísť cestou zmluvného ošetrenia ešte pred začatím prác, a to kombináciou písomnej dohody s rodičmi, že rekonštrukciu financujete Vy, s presným popisom prác, rozpočtom, pravidlami preukazovania (faktúry, výpisy, fotodokumentácia) a s dohodou, ako sa investícia vysporiada (napr. rodičia Vám ju na požiadanie vrátia, alebo sa zohľadní pri budúcom prevode). Vhodné by bolo, aby ste mali znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti a stave domu pred začatím rekonštreukcie.

Riešením lepším by bolo, aby Vám rodičia darovali podiel na dome už teraz, pričom sa im súčasne zriadi vecné bremeno doživotného bývania a užívania, ktoré by bolo zavkladované do KN.

Týmto spôsobom sa Vašai investícia naviaže aj na Vaše spoluvlastníctvo a riešenie je stabilnejšie aj do budúcna.

Ak chcete riešiť „spravodlivosť“ medzi Vami a sestrou pri dedení, rátajte aj s tým, že v dedičskom konaní existuje mechanizmus započítania bezplatných plnení (kolácia) podľa § 484 Občianskeho zákonníka , ale toto samo osebe nemusí elegantne pokryť Vašu investíciu do cudzej veci bez zmluvy – preto je lepšie mať písomnú dohodu o investícii do domu a podiel na dome. Samotná kolácia - započítanie daru na dedičský podiel znamená, že o toľko by ste menej dedili v prípade pmrtia vlastníka/-kov domu, v dedičskom konaní by sa na Váš dedičský podiel započítal už darovaný podiel na dome, takže sestre by neobišla skrátka.

S konkrétnym riešením Vám teda vieme pomôcť. Môžete kontaktovať našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

v prípade, že rekonštrukcia bytu prebehla ešte v čase, keď bol tento byt vo vlastníctve Vašich rodičov, Vaša sestra nemá právny nárok na to, aby od Vás vymáhala polovicu nákladov na rekonštrukciu. Nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia by mohla mať iba voči vlastníkom nehnuteľnosti v tom čase, teda Vašim rodičom. Keďže ste obaja v súčasnosti spoluvlastníkmi bytu, odporúčam dohodnúť sa, pokiaľ možno, mimosúdne na finančnom vyrovnaní, ktoré by zohľadňovalo aj hodnotu Vášho podielu na byte.

Dajte si urobiť znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti. Z tejto sumy potom vypočítajte svoj podiel. Ak s tým sestra nebude súhlasiť a ide o ocenenie, ktoré nebolo nadhodnotené alebo podhodnotené, tak Vás na súd ona nedá, pretože súd by nerozhodol inak ako podľa znaleckého posudku. 

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že ste vlastníkom rozostavanej stavby, pričom na dokončenie domu do štádia kolaudácie bol braný úver vašou priateľkou, ktorá teraz žiada, aby ste na ňu previedli jednu polovicu domu.
Pri zodpovedaní otázky vychádzame z toho, že splátky úveru platí vaša priateľka.

Ak je to tak, potom vzhľadom na okolnosť, že vy ste vlastníkom rozostavanej stavby, vaša priateľka nemá právny nárok na to, aby ste na ňu previedli podiel na dome, ktorý je vo vašom vlastníctve, i keď ide z jej strany v podstate o investíciu do cudzej nehnuteľnosti /priateľský vzťah nie je právnym vzťahom, lebo nie ste manželia/, pričom na vašej strane z hľadiska práva ide o bezdôvodné obohatenie.

Nevieme z otázky, či vec chcete riešiť tak ako navrhuje priateľka, ale odporúčam maximálne previesť na ňu podiel, ktorý sa dosiahne uhradením splátok úveru z jej strany na rozostavanej stavbe do štádia kolaudačného rozhodnutia, lebo aj rozostavaná stavba má svoju nemalú hodnotu, ktorá je vo vašom vlastníctve. Podiel priateľky na dome by bol len v rozsahu uhradených splátok úveru s príslušenstvom.

Odporúčam na vyporiadanie kontaktovať advokáta.

Dobrý deň, vo veci nie je dôvod na podanie trestného oznámenia, lebo finančné prostriedky ste investovali dobrovoľne a nateraz vám priateľka nič nedlhuje, lebo nie je spísaná žiadna dohoda o uznaní dlhu prípadne vo veci nie je žiadny rozsudok, z ktorého by vyplývala jej povinnosť uhradiť vám dlžnú sumu. Ide o občiansko právny spor.

Ak ste do nehnuteľnosti investovali vlastné finančné prostriedky, ktoré viete aj preukázať, od priateľky treba žiadať ich vrátenie vo vami uvedenej lehote. Ak k prípadnej dohode o vrátení finančných prostriedkov nedôjde, vo veci budete musieť podať žalobu na súd.

Odporúčam konzultáciu u advokáta.

Vo veci môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že vy spolu s priateľom /napriek tomu, že ide o syna vlastníka nehnuteľnosti/ ste investovali do cudzej nehnuteľnosti.

Riešenie je také, že ak sa s priateľom a jeho matkou nedohodnete na tom, aby vám darovala podiel na nehnuteľnosti, prípadne celú nehnuteľnosť, investície do nehnuteľnosti si budete musieť uplatniť na súde samostatnou žalobou. Právny nárok na darovanie nehnuteľnosti resp. podielu na nej nie je.

Pokiaľ ide o vyhodenie z domu, tu uvádzame, že vlastník nehnuteľnosti vás z domu vypratať nemôže. Vypratania nehnuteľností by sa musel vlastník nehnuteľnosti domáhať cestou súdu.

Odporúčam vo veci kontaktovať advokáta.

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že ste výlučným vlastníkom domu, ktorého hodnota podľa zrejme znaleckého posudku bola 108000 €. Partnerka investovala svoje finančné prostriedky do prístavby predmetného domu vo výške 60000 € a z tohto dôvodu chce, aby ste jej darovali podiel na dome vo výške 1/2. Ak by ste partnerke darovali podiel na dome, bola by podielovým spoluvlastníkom domu. O pozemku sa v otázke nezmieňujete či je súčasťou hodnoty 108000 €, čo je dosť podstatné vzhľadom na ceny pozemkov v súčasnosti.

Ak by sme vychádzali z prísnejšieho posúdenia veci a teda toho, že ste vopred nespísali žiadnu zmluvu o budúcej darovacej zmluve pred investovaním 60000€ do vašej nehnuteľností, v podstate má nárok na uvedenú sumu, aby ste jej ju vrátili, ale z právneho hľadiska vás nemôže donútiť, aby ste jej darovali podiel na nehnuteľnosti.

Hodnota nehnuteľnosti 108000 € pred investovaním sumy 60000 € ešte neznamená, že hodnota nehnuteľnosti stúpla o rovnakú sumu. Ak by sme vychádzali z jednoduchého finančného výpočtu podľa znenia otázky suma 60000 € k hodnote nehnuteľnosti 108000 € predstavuje 35,71 percent.

Odporúčam konzultáciu u advokáta, vrátane spísania darovacej zmluvy. Podiel na pozemku nie ste povinný partnerke darovať, lebo hodnota pozemku zrejme nie je zahrnutá v sume 108000 €.

Vo veci môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť a následne po rozvode manžel predal byt, ktorý nadobudol pred uzatvorením manželstva. Počas trvania manželstva ste do bytu investovlai finančné prostriedky zrejme na jeho rekonštrukciu a modernizáciu. Aj keď ste vy ako manželka boli spoludlžníkom na úveroch, v podstate pri splátkach úveru zo spoločných finančných prostriedkov počas trvania manželstva, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva, ste vy ako manželka investovali do cudzej nehnuteľnosti, aj keď išlo o manžela. Ide o to, že byt, v ktorom ste bývali spoločne, nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani do podielového spoluvlastníctva vás ako manželov. Vy ako manželka ste na byte nemali podiel.

V otázke neuvádzate kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva. Ak to bolo pred menej ako 3 rokmi, odporúčam kontaktovať advokáta na vyporiadanie vložených fin. prostriedkov do úverov, keďže úvery boli splácané počas trvania manželstva a teda aj z vášho príjmu, ako aj z príjmu manžela. Nie je podstatný vlastník bankového účtu, z ktorého boli platené splátky úverov. Vy ako bývalá manželka máte v zmysle ust. § 150 Obč. zákonníka právny nárok na vrátenie jednej polovice uhradených splátok s príslušenstvom počas trvania manželstva. Citujeme ust. § 150 Obč. zákonníka :

Dobrý deň, ak je nehnuteľnosť vo vašom výlučnom vlastníctve, rozvod nijako neovplyvní právny stav na liste vlastníctva.

Uvádzate, že manžel počas trvania manželstva  prispel fin. čiastkou na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Neuvádzate však pôvod fin. prospriedkov, teda či fin.prostriedky na rekonštrukciu manžel nadobudol napr. dedením, darom, alebo išlo o úspory zo mzdy.

Ak by išlo o finančné prostriedky z vyplatenej mzdy, vyplatená mzda v zmysle ust. Obč. zákonníka patrí do BSM a preto v prípade rozvodu by mal manžel nárok na vyplatenie jednej polovice vložených fin. prostriedkov v zmysle ust. § 150 Obč. zákonníka :

"Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti."

Ak by však išlo o fin. prostriedky, ktoré manžel nadobudol napr. dedením alebo darom v jeho prospech, a potom by tieto fin. prostriedky investoval do rekonštrukcie nehnuteľnosti, potom by ste museli vrátiť tieto fin. prostriedky v celosti.