Nie všetky rodiny žijú harmonickým životom a žiaľ existujú aj prípady, kedy je člen domácnosti, najčastejšie ženy alebo deti, utláčaný a terorizovaný svojím partnerom, či rodičom. Domáce násilie nemožno za žiadnych okolností podceňovať, no obete domáceho násilia často nevedia, čo majú robiť, aké majú podľa zákona práva a akým spôsobom sa môžu, voči domácemu násiliu, účinne brániť. V tomto článku Vám vysvetlíme, aké možnosti ponúka naša právna úprava.
Na začiatok je vhodné vymedziť si, čo sa z pohľadu práva považuje za násilie. Definíciu násilia vo svojom rozhodnutí sformuloval Najvyšší súd SR, podľa ktorého:
"Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie si obete.
Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty.
- Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.
- Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
- Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
- Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
- Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
- Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
- Násilím je aj nezabránenie násiliu.
Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu."
Obranu pred domácim násilím môžeme vnímať v dvoch rovinách, a to v súkromnoprávnej a verejnoprávnej. Tieto dve roviny sa však často prelínajú a pri účinnej obrane voči domácemu násiliu je nevyhnutné ich kombinovať.
OBČIANSKOPRÁVNA ROVINA
V občianskoprávnej rovine je v prípade výskytu domáceho násilia možné využiť ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to pokiaľ ide o spolužitie manželov v spoločnom dome alebo byte, alebo ustanovenie § 705a Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o spolužitie v prenajatej nehnuteľnosti. V nasledujúcich riadkoch si rozoberieme obe formy.
1. Násilie medzi manželmi žijúcimi v spoločnej nehnuteľnosti
Ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Rozhodnutie o vylúčení manžela z užívania nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve môže urobiť len súd, a to na základe relevantných skutočností a dôkazov. Manžel, ktorý je obeťou domáceho násilia by mal podať na súd návrh na obmedzenie/ vylúčenie druhého manžela z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Bude musieť rovnako preukázať, že konkrétne násilie (fyzické/ psychické) znížilo kvalitu vzájomného spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, a to až do takej miery, že sa spolužitie stalo neznesiteľným. Neznesiteľnosť musí dosiahnuť značnú intenzitu, teda musí ísť objektívne o takú neznesiteľnosť, ktorú by aj iná tretia osoba (ktorá by sa ocitla v rovnakej situácii) považovala za neznesiteľnú. Nemôže ísť teda len o subjektívny pocit.
2. Násilie medzi manželmi/ rozvedenými manželmi žijúcimi v spoločnom prenájme
Pokiaľ ide o ustanovenie § 705a Občianskeho zákonníka, to stanovuje, že ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na spoločné užívanie bytu manželmi alebo rozvedenými manželmi. Na rozdiel od § 146, ktorý upravuje obranu voči domácemu násiliu, ktoré sa uskutočňuje v spoločnom dome, § 705a sa vzťahuje na situácie, ak manželia alebo rozvedení manželia bývajú v prenájme, teda nie vo svojej nehnuteľnosti. Podobne, ako v predošlej situácii, aj v tomto prípade je nutné podať na súd návrh na obmedzenie alebo vylúčenie manžela (násilníka) z užívania nehnuteľnosti. Opätovne bude potrebné preukázať to, že došlo k násiliu, a to v neznesiteľnej intenzite. Záleží však na súde ako vec nakoniec rozhodne.
V súvislosti so súkromno-právnou rovinou je nevyhnuté spomenúť aj možnosť podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), resp. písm. h) Civilného sporového poriadku. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Odsek 2 toho istého ustanovenia v písmene e) uvádza, že Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. V písmene h) zase ustanovuje, že súd môže strane uložiť, aby
sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné okrem klasických náležitostí (označenie strán, komu je adresované podanie a čoho sa strana domáha) uviesť aj opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opis skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
VEREJNOPRÁVNA ROVINA
Ak domáce násilie prerastie do takých rozmerov, kedy obeť má skutočne dôvodnú obavu o svoj život, či zdravie (fyzické alebo psychické) a zásahy agresora sú už neznesiteľné, potom je najlepším riešením kontaktovať príslušníkov policajného zboru. Tým sa dostávame do verejnoprávnej roviny.Vo sfére verejnoprávnej je v prípade násilia, či hrozby násilia možné postupovať dvojakým spôsobom. Jednak je možné uplatniť postup podľa ustanovení Zákona o policajnom zbore a rovnako je možné postupovať v zmysle Trestného zákona a Trestného poriadku.
1. Úprava podľa Zákona o policajnom zbore
Podľa § 27a ods. 1 Zákona o policajnom zbore je policajt oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Policajt vykáže osobu ústne, pričom jej presne vymedzí priestor kam vstupovať nesmie, pričom vykázaná osoba má zakázané priblížiť sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 m.
Policajt je povinný vydať potvrdenie osobe vykázanej a rovnako tak aj osobe ohrozenej. Ohrozenú osobu musí poučiť o možnosti podať neodkladné opatrenie (spomínané v tomto článku vyššie) a je povinný poskytnúť ohrozenej osobe aj informácie o organizáciách, ktoré sa venujú pomoci týraným osobám. Okrem toho si polícia vyžiada telefónne číslo tak ohrozenej osoby, ako aj osoby vykázanej.
2. Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
Na záver nemôžeme opomenúť ani trestnoprávnu rovinu tzv. domáceho násilia. Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona
Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Tento trestný čin je zločinom, pričom cieľom tejto skutkovej podstaty trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré sú z nejakého objektívneho hľadiska považované za zraniteľnejšie. Pôjde o osoby, ktoré boli násilníkovi zverené do výchovy, či starostlivosti. Týraním je chápané také zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou. Týraná osoba pociťuje toto konanie, či zaobchádzanie ako tzv. ťažké príkorie. Dôležité je, že na to, aby bol naplnený pojem týranie sa nevyžaduje, aby týraná osoba mala nejaké následky na zdraví, rovnako nemusí ísť ani o sústavné konanie. Významným znakom je tiež to, že fyzické alebo psychické utrpenie spôsobené obeti tohto trestného činu negatívne ovplyvňuje jej obvyklý spôsob života. Páchateľom tohto trestného činu môže byť jedine ten, komu bola zverená týraná osoba do starostlivosti, alebo ten, kto ju má vo výchove (rodičia, príbuzný, ale aj opatrovateľka, tréner, dokonca učiteľ). Tohto trestného činu je možné sa dopustiť nielen konaním, ale aj nekonaním.
V tomto článku sme uviedli, aké možnosti ponúka naša právna úprava v oblasti ochrany pred domácim násilím. To, aký postup osoba, ktorá sa stane obeťou domáceho násilia, zvolí záleží najmä od miery ohrozenia, v ktorom sa osoba ocitne. Iný postup je možné zvoliť v prípade, ak nejde o bezprostredné ohrozenie života a zdravia (napríklad časté psychické útoky ako urážky, hádky, a pod.) kedy je možné postupovať podľa noriem občianskeho práva a iný postup bude samozrejme vtedy, keď sa týraná osoba skutočne obáva o svoj život. V takom prípade je najlepšie, čo najskôr, kontaktovať príslušníkov policajného zboru, ktorí by mali postupovať tak, ako bolo uvedené vyššie, čím poskytnú potrebnú ochranu pred násilníkom. V prípadoch, kedy majú príslušníci policajného zboru podozrenie, že by mohlo dôjsť ku konaniu, ktoré naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208, môžu začať vo veci trestné stíhanie.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
