Dobrý deň, v otázke ste nenapísali podstatnú vec a to, kto sa stal vlastníkom domu na základe dedičského konania po úmrtí vášho otca.

Je možné, že ak otec bol ženaný s jeho druhou manželkou, a hoci aj dom bol vo výlučnom vlastníctve otca, potom ste mali byť zákonnými dedičmi vy - deti vášho otca, ako aj jeho manželka, hoci dom nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo vyplýva z ust. § 473  Občianskeho zákonníka. Nevieme, či došlo prípadne k dedeniu predmetného domu na základe závetu a dedičmi domu ste sa stali len vy spolu so súrodencami ako vlastnými deťmi vášho otca. Manželka vášho otca nie je neopomenuteľným dedičom po vašom otcovi a otec preto mohol spísať závet výlučne napr. vo váš prospech - v prospech svojich detí.

Ak teraz zomrela manželka vášho otca, tu je podstatné to či bola spoluvlastníkom domu a v akom podiele k celku. Uvádzame, že zákonnými dedičmi po manželke vášho nebohého otca ako jej manžela sú výlučne vlastné deti tejto manželky, teda nie vy spolu s vašimi súrodencami, lebo nie ste jej potomkami, a ani si vás neosvojila. Vy ako deti vášho otca by ste mohli dediť výlučne na základe závetu manželky vášho otca.

Dobrý deň,

Váš prípad sa týka dedičského práva a určenia okruhu osôb oprávnených dediť po zosnulom otcovi. Podľa slovenského práva, konkrétne podľa ustanovenia § 473 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedičov patria deti poručiteľa a manžel, každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti a v prípade, že ani tieto deti nezdedia, dedia ich potomci.

V tomto kontexte, deti z prvého manželstva byvalej manželky otcovi nepredstavujú jeho priamych dedičov v zmysle spomínaného ustanovenia, pokiaľ nie sú jeho biologickými deťmi alebo pokiaľ nebolo právne ustanovené, že by tieto deti boli adoptované alebo inak právne uznávané ako jeho deti.

Na základe týchto informácií, v zásade majú na dedenie po Vašom otcovi nárok len jeho biologické deti alebo deti, ktoré boli právne uznávané ako jeho vlastné. Deti z prvého manželstva byvalej manželky by tak na dedenie po otcovi nemajú nárok, ak nie sú jeho biologickými ani právne adoptovanými deťmi.

Ak máte ďalšie otázky alebo potrebujete podrobnejšie informácie, neváhajte kontaktovať našu kanceláriu, kde Vám radi poskytneme ďalšiu právnu pomoc. 

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že v prípade, že by došlo k vášmu úmrtiu, jediným dedičom po vás bude váš vlastný syn a nie aj syn vášho manžela, keďže tohto ste si neosvojili a vy nie ste jeho biologickou matkou.

Dobrý deň, áno, ak zomriete skôr a nemáte žiadne vlastné deti, váš byt, ak nezanecháte žiaden závet, zdedí podľa zákona váš manžel spolu s vašimi rodičmi (za predpokladu, že by títo žili v čase vašej smrti). Ak rodičia žiť nebudú, potom zdedí všetok váš majetok výlučne váš manžel. 

Áno potom je pravda, že ak by vás váš manžel prežil, de facto sa predmetom dedičstva po ňom stane aj váš byt, nakoľko on už v tom čase bude jeho výlučným vlastníkom. A teda tento následne zdedia jeho deti alebo jeho vnúčatá.  

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že ak dieťa má len priezvisko po poručiteľovi, a tento nie je jeho biologickým otcom a ani si dieťa neosvojil, potom toto dieťa nie je zákonným dedičom po poručiteľovi. Toto dieťa by teoreticky mohlo dediť na základe závetu, ktorý by spísal poručiteľ - nevlastný otec.

Otázkou je následne možnosť napadnutia predmetného závetu zo strany neopomenuteľných dedičov - vlastných detí poručiteľa, či už sú  maloleté alebo plnoleté, lebo týmto sa musí dostať ich zákonného podielu, pričom poukazujeme na ust. § 479 Občianskeho zákonníka :

"Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."

Dobrý deň,
v prípade, že ide o nevlastné deti poručiteľa, tak tieto zo zákona nededia. Stále však môže poručiteľ zriadiť počas života závet a odkázať majetok aj nevlastnému dieťaťu, treba si však dať pozor nato, že poručiteľove vlastné dieťa patrí k tzv. neopomenuteľným dedičom, a v prípade, že je maloleté má nárok na celý svoj zákonný podiel a v prípade, že je plnoleté má nárok na polovicu svojho zákonného podielu.  

Dobrý deň, uvedené viete vyriešiť jedine tak, že byt by váš priateľ previedol za svojho života na Vaše spoločné dieťa alebo na vás  napríklad darovacou zmluvou. V takomto prípade by sa byt v čase dedenia absolútne nemohol stať predmetom dedičstva.

Naopak, ak by napríklad zriadil závet, ktorým by podiel na byte odkázal vám a vašim spoločným deťom, takýto závet môže jeho dieťa z predchádzajúceho manželstva napadnúť, nakoľko v zmysle zákona ako neopomenuteľný dedič má na to právo s tým, že má nárok, aby sa mu dostalo z dedičstva aspoň polovica zákonného podielu, za predpokladu, že by bolo v čase smrti vášho manžela dospelé. Ak by bolo maloleté, malo by nárok na celý zákonný dedičský podiel.  Z tohto dôvodu sa ako jediná cesta javí vylúčiť byt z masy dedičstva po vašom manželovi. 

Dobrý deň, po nevlastnej matke by ste v predmetnom prípade mohli dediť za predpokladu, že by ste s ňou žili v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jej smrťou a súčasne z tohto titulu ste boli buď na ňu odkázaná výživou alebo ste sa z tohto titulu starali o spoločnú domácnosť. Ak túto podmienku spĺňate potom budete dediť spolu so súrodencami nevlastnej matky v tretej dedičskej skupine (za predpokladu, že poručiteľka nezanechala po sebe žiadny závet), a to každý rovnakým dielom. 

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzam, že v prípade vášho úmrtia dedičmi po vás nie sú manželovi deti z predchádzajúceho manželstva.

Nepíšete v otázke podrobnosti /či máte s manželom deti, či jeho deti žijú s vami v spoločnej domácnosti/, keďže v prípade, že by ste nemali spoločné deti s manželom a manželove deti z predchádzajúceho manželstva resp. vzťahu žili s vami v spoločnej domácnosti, mohli by sa aj tieto deti stať vašimi zákonnými dedičmi v zmysle ust. § 474 Obč. zákonníka. Uvádzame tiež, že predmetom dedenia je len majetok, ktorého bol poručiteľ vlastníkom ku dňu úmrtia, ktorému však predchádza vyporiadanie BSM v dedičskom konaní prípadne po rozvode, kde zákonný nárok manžela je jedna polovica z majetku patriaceho do BSM v zmysle ust. § 150 Obč. zákonníka.
Uvádzame, že uloženie peňazí na účet cudzej resp. inej osoby nie je riešením a je to riziko pre vás.

Riešením vami uvedenej situácie v prípade, že nemáte spoločné deti, je spísanie závetu a určenie závetného dediča. Na spísanie závetu odporúčam kontaktovať notára.

Možnosťou, aby manžel nedisponoval vašim majetkom, resp. majetkom, ktorý nadobudnete v budúcnosti vrátane vyplatenej mzdy v budúcnosti je spísanie dohody o zúžení BSM za trvania manželstva, ktorú môže spísať jedine notár v zmysle ust. § 143a/ Obč. zákonníka.

Dobrý deň, ďakujeme za prejavenú dôveru.
Z otázky vyplýva, že ste si adoptovali dcéru manžela a zrejme dôjde k rozvodu.

Uvádzame, že Obč. zákonnník v prípade dedenia nerozlišuje to, či ide o Vaše vlastné deti alebo o adoptovanú dcéru, ktorá v zmysle ust. zákona je postavená na roveň s Vašim vlastným dieťaťom, ktoré ste Vy porodila. Ak by ste chceli adoptovanú dcéru vydediť, potom  podmienky vydedenia stavovuje ust. § 469 Obč. zákonníka :