Otázka: Dedenie po nevlastnom otcovi
Prosím o odpoveď na nasledujúcu otázku. Naša matka sa ovdovela a následne sa vydala za muža, s ktorým nemala žiadne deti. My, jej tri deti, sme z predošlého manželstva. Matka ako vdova sama nadobudla družstevný byt. Po čase sa znovu vydala a jej manžel sa stal spoluvlastníkom bytu. Po matkinej smrti sme sa stali majiteľmi polovice bytu. Čiže, neexistuje medzi nami vzťah rodič-dieťa, pretože matkin manžel nás neosvojil. Chcela by som sa spýtať, či po jeho úmrtí budeme z jeho strany mať nárok na druhú polovicu bytu. Otázka je prerušená skutočnosťou, že túto polovicu bytu nadobudol v čase, keď bola naša matka ešte stále vdova. Starám sa o nášho otčima, ale obávam sa, že nemusíme mať právo na jeho polovicu bytu, pretože nie sme jeho biologické deti. Otčim nemá žiadne vlastné deti, súrodencov ani rodičov. Chceli by sme najmä zabrániť tomu, aby byt, ktorý naša matka nadobudla vlastnou usilovnosťou, sa po jeho smrti dostal do cudzích rúk alebo do vlastníctva štátu. Aký je postup v prípade, že neexistuje závet? Uvádzam, že nás s otčimom spája dobrý vzťah, dokonca ho aj opatrujem, keďže je už osemdesiatnik a potrebuje pomoc. Považujem za nepríjemné ho osloviť ohľadom zostavenia závetu a rada by som sa tomuto kroku vyhla, pokiaľ to bude možné. Vopred ďakujem za odpoveď.
Odpoveď: Dedenie po nevlastnom otcovi
Dobrý deň,
žiaľ, v danom prípade by sa v konaní o dedičstve po Vašom nevlastnom otcovi neprihliadalo na Vami uvádzané skutočnosti - teda na to, koho zásluhou bol byt nadobudnutý a pod.
Rozhodujúce je, že byt bol nadobudli do vlastníctva počas manželstva obaja manželia.
Ak Váš nevlastný otec nespíše závet, bude sa jeho majetok (teda aj polovica bytu) dediť zo zákona.
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 473 až 475a ustanovuje 4 dedičské skupiny dedičov, pričom platí, že ak sa nededí podľa jednej dedičskej skupiny, dedí sa podľa v poradí ďalšej, a tak ďalej až do prípadu, keď ani v 4. dedičskej skupine neexistuje žiadny dedič. Ak nie je žiadny dedič, dedičstvo nadobúda štát ako odúmrť.
V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom, pričom ak nededí niektoré z poručiteľových detí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti a ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. Ak nededia poručiteľovi potomci, dedia dedičia v druhej dedičskej skupine.
Dedičmi v druhej dedičskej skupine sú: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Ak nie sú dedičia v druhej dedičskej skupine, dedí sa v tretej dedičskej skupine.
Dedičmi v tretej dedičskej skupine sú: poručiteľovi súrodenci (pričom ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti) a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Aj títo dedičia dedia rovnakým dielom. Ak nie je žiadny dedič ani v tretej dedičskej skupine, dedia dedičia v štvrtej dedičskej skupine.
Dedičmi v štvrtej dedičskej skupine sú prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti (teda tety a ujovia).
Ak nie je v žiadnej dedičskej skupine žiadny dedič, dedičstvo nadobúda zo zákona štát.
Teda vo Vašej veci nie je bez zriadenia závetu možné, aby ste dedičstvo nadobudli Vy, keďže nepatríte do žiadnej z uvedených dedičských zákonných skupín.
Závet je možné spísať vlastnou rukou, inou formou pred dvomi svedkami alebo vo forme notárskej zápisnice, pričom práve zriadenie závetu vo forme notárskej zápisnice Vám odporúčame z dôvodu vysokého stupňa právnej istoty, ktorá je s ním spojená.