Si advokát? Chceš napredovať v kariére? Nezmeškaj príležitosť stať sa súčasťou prestížnej advokátskej kancelárie!
Klikni sem pre viac informácií.
Máte
otázku?

Dedenie po nevlastnom otcovi


Online právna poradňa
Oblasť práva: Dedičské právo, Žilina

Otázka: Dedenie po nevlastnom otcovi

Prosím o odpoveď na nasledujúcu otázku. Naša matka sa ovdovela a následne sa vydala za muža, s ktorým nemala žiadne deti. My, jej tri deti, sme z predošlého manželstva. Matka ako vdova sama nadobudla družstevný byt. Po čase sa znovu vydala a jej manžel sa stal spoluvlastníkom bytu. Po matkinej smrti sme sa stali majiteľmi polovice bytu. Čiže, neexistuje medzi nami vzťah rodič-dieťa, pretože matkin manžel nás neosvojil. Chcela by som sa spýtať, či po jeho úmrtí budeme z jeho strany mať nárok na druhú polovicu bytu. Otázka je prerušená skutočnosťou, že túto polovicu bytu nadobudol v čase, keď bola naša matka ešte stále vdova. Starám sa o nášho otčima, ale obávam sa, že nemusíme mať právo na jeho polovicu bytu, pretože nie sme jeho biologické deti. Otčim nemá žiadne vlastné deti, súrodencov ani rodičov. Chceli by sme najmä zabrániť tomu, aby byt, ktorý naša matka nadobudla vlastnou usilovnosťou, sa po jeho smrti dostal do cudzích rúk alebo do vlastníctva štátu. Aký je postup v prípade, že neexistuje závet? Uvádzam, že nás s otčimom spája dobrý vzťah, dokonca ho aj opatrujem, keďže je už osemdesiatnik a potrebuje pomoc. Považujem za nepríjemné ho osloviť ohľadom zostavenia závetu a rada by som sa tomuto kroku vyhla, pokiaľ to bude možné. Vopred ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Dedenie po nevlastnom otcovi

Dobrý deň,

žiaľ, v danom prípade by sa v konaní o dedičstve po Vašom nevlastnom otcovi neprihliadalo na Vami uvádzané skutočnosti - teda na to, koho zásluhou bol byt nadobudnutý a pod.

Rozhodujúce je, že byt bol nadobudli do vlastníctva počas manželstva obaja manželia. 

Ak Váš nevlastný otec nespíše závet, bude sa jeho majetok (teda aj polovica bytu) dediť zo zákona. 

Občiansky zákonník v ustanoveniach § 473 až 475a ustanovuje 4 dedičské skupiny dedičov, pričom platí, že ak sa nededí podľa jednej dedičskej skupiny, dedí sa podľa v poradí ďalšej, a tak ďalej až do prípadu, keď ani v 4. dedičskej skupine neexistuje žiadny dedič. Ak nie je žiadny dedič, dedičstvo nadobúda štát ako odúmrť.

V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom, pričom ak nededí niektoré z poručiteľových detí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti a ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. Ak nededia poručiteľovi potomci, dedia dedičia v druhej dedičskej skupine.

Dedičmi v druhej dedičskej skupine sú: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Ak nie sú dedičia v druhej dedičskej skupine, dedí sa v tretej dedičskej skupine. 

Dedičmi v tretej dedičskej skupine sú: poručiteľovi súrodenci (pričom ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti) a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Aj títo dedičia dedia rovnakým dielom. Ak nie je žiadny dedič ani v tretej dedičskej skupine, dedia dedičia v štvrtej dedičskej skupine.

Dedičmi v štvrtej dedičskej skupine sú prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti (teda tety a ujovia). 

Ak nie je v žiadnej dedičskej skupine žiadny dedič, dedičstvo nadobúda zo zákona štát.

Teda vo Vašej veci nie je bez zriadenia závetu možné, aby ste dedičstvo nadobudli Vy, keďže nepatríte do žiadnej z uvedených dedičských zákonných skupín.

Závet je možné spísať vlastnou rukou, inou formou pred dvomi svedkami alebo vo forme notárskej zápisnice, pričom práve zriadenie závetu vo forme notárskej zápisnice Vám odporúčame z dôvodu vysokého stupňa právnej istoty, ktorá je s ním spojená.

Trápi vás "Dedenie po nevlastnom otcovi" a chcete pomôcť?

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:



Podotázka: Dedenie po nevlastnom otcovi (Dedičské právo)

Dobrý deň, rada by som sa informovala vo veci dedičstva. Zomrela mi mama, ktorá žila s mojím nevlastným otcom, mali byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM). Mám jedného brata, ktorý je vlastným synom oboch rodičov. V minulosti som ako zákonný dedič zdedila jednu tretinu bytu. Chcem sa spýtať, v prípade úmrtia nevlastného otca v budúcnosti, budem dediť aj ja ako nemanželské dieťa (som dospelá), po nevlastnom otcovi, alebo bude dediť iba môj brat, ktorý bol jeho vlastným synom?

Odpoveď: Dedenie po nevlastnom otcovi

(odpoveď odoslaná: 13.11.2024)

Dobrý deň, vzhľadom  na skutočnosť, že Váš nevlastný otec, manžel Vašej matky, si Vás neosvojil, v prípade jeho úmrtia nie ste zákonným dedičom. Po nevlastnom otcovi by ste mohli dediť v prípade, že by spísal závet aj vo Váš prospech. Váš brat ako vlastný syn Vášho nevlastného otca je jeho výlučným zákonným dedičom.

Ak by nevlastný otec spísal závet aj alebo výlučne vo Váš prospech, závet v časti by bol neplatný, lebo podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka platí :

"Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."

Riešením nehnuteľnosti je jej vyporiadanie za života Vášho nevlastného otca napr. na základe darovacej zmluvy. Avšak k tomuto kroku nevlastného otca nemôžete právnou cestou nijako donútiť.


4,9 (4 969)
Všetky recenzie

Podotázka: Dedenie po nevlastnom otcovi (Dedičské právo)

Dobrý deň, Chcel by som sa opýtať na nasledujúcu situáciu. Nedávno mi zomrel starý otec, ale nemali sme žiadny vzťah s jeho dcérou. Môj otec (dedov nemanželský syn) zomrel už dávno. Vlastne, ani nám nedali vedieť, že dedo zomrel, a nikto z otcovej strany sa nezúčastnil na pohrebe, čo považujem za bezcharakterné správanie. Chcel by som sa spýtať, či by sme mali byť pozvaní na dedičské konanie, a či by sme tam mali byť aj so svojimi súrodencami. Obávam sa, že nás nepozvú, keďže nemáme žiadny vzťah s dedovou dcérou. Poprípade, na koho sa môžeme obrátiť, aby sme sa dozvedeli tieto skutočnosti? Ďakujem pekne.

Odpoveď: Dedenie po nevlastnom otcovi

(odpoveď odoslaná: 11.06.2024)

Dobrý deň, v otázke píšete, že starý otec zomrel nedávno, čo môže byť pred mesiacom ako aj pred rokom.

Uvádzame, že vy ako vnuk starého otca a zákonný dedič po vašom nebohom otcovi ste zákonným dedičom v zmysle ust. § 473 Občianskeho zákonníka. Dedičský podiel, ktorý na vás a vašich súrodencov ako potomkov vášho nebohého otca je daný jeho podielom na dedičstve.  Citujeme ust. 473 Občianskeho zákonníka :

"(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci."

Preto ak nemáte isotu vo veci dedičského konania po starom otcovi, kontaktujte informačné centrum okresného súdu podľa miesta trvalého bydliska starého otca v čase úmrtia a povedia vám meno notára. Následne môžete kontaktovať písomne notára ako dedič vášho nebohé otca a vnuk poručiteľa.


Podotázka: Dedenie po nevlastnom otcovi (Dedičské právo)

Dobrý deň, pán Ficek, mám jednu relatívne jednoduchú otázku, ktorá sa týka dedičstva. Môj otec sa rozviedol, oženil sa znova a zobral so sebou môjho staršieho brata, zatiaľ čo ja som zostal s mojou mamou. Otec mal tiež dcéru so svojou druhou manželkou. Otec už pred časom zomrel a jeho druhá žena zomrela len nedávno. Moja otázka teda znie: Podľa slovenského zákona - keďže môj brat je nevlastný syn druhej manželky môjho otca - má on rovnaké právo na dedičstvo po nevlastnej matke ako jeho sestra alebo nie? Ďakujem vopred za odpoveď. Mikuláš

Odpoveď: Dedenie po nevlastnom otcovi

(odpoveď odoslaná: 03.02.2024)

Dobrý deň, odpoveď je jednoduchá :

Vzhľadom na skutočnosť, že vášho brata si neosvojila druhá manežlka vášho otca, potom váš brat, ktorý žil so svojim otcom a jeho druhou manželkou, nie je zákonným dedičom po manželke vášho otca. Váš brat by mohol dedič jedine v prípade, že manželka vášho biologického otca by spísala závet v prospech aj vášho brata.  Záver je ten, že zákonným dedičom po manželke vášho biologického otca, bude len ich vlastná dcéra.


Trápi vás "Dedenie po nevlastnom otcovi" a chcete pomôcť?

Podotázka: Dedenie po nevlastnom otcovi (Dedičské právo)

Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, ako to je s dedičstvom. Keď moja nevlastná sestra nebola osvojená mojím otcom, má nárok na dedičstvo, keď už bola na dedičskom konaní u svojho vlastného otca? Ďakujem.

Odpoveď: Dedenie po nevlastnom otcovi

(odpoveď odoslaná: 17.03.2023)

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že ak si Váš otec neosvojil Vašu nevlastnú sestru, táto nie je zákonným dedičom po Vašom vlastnom otcovi. Dedič by nevlastná sestra mohla jedine v prípade, že by Váš otec spísal závet v jej prospech.


Podotázka: Dedenie po nevlastnom otcovi (Dedičské právo)

Dobrý deň,
dovoľujem si poprosiť o radu - píšem za moju neter, ktorá je dospelá, ale veľmi nepriebojná. Má 30 rokov, žila doteraz v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá náhle minulý rok zomrela. Matka sa pred vyše 17 rokmi opäť vydala, manžel sa k nim prisťahoval, a tak spolu bývali všetci traja v jednej domácnosti. Časom byt odkúpili spolu v podiele 1/1. Podľa uznesenia o dedičstve po jej matke byt prešiel do vlastníctva jej manžela, teda nevlastného otca, v podiele 1/1. Tento rok, pred mesiacom však náhle zomrel aj on, teda nevlastný otec mojej netere. Neter s ním doteraz žila, starala sa o neho, varila, nakupovala, keď ochorel, navštevovala ho v nemocnici, opatrovala ho a nakoniec, keď zomrel, ho aj pochovala. To, že zomrel, zistila ona, a dala vedieť aj jeho vlastným dvom dcéram, s ktorými celé roky nebol v kontakte. Nevedeli ani, kde býva, ani, že ochorel; dozvedeli sa iba, že zomrel, a to až od mojej netere. Teraz je celá v strachu, že jej jeho vlastné dcéry byt, v ktorom od detstva býva, zoberú a ona nemá kam ísť. Je to jej obydlie a nevie, čo teraz robiť. Zistila som, ktorej notárke bolo dedičské konanie po tomto nevlastnom otcovi pridelené. Môže sa aj ona prihlásiť ako dedička? Lebo ju určite volať nebudú. A mohla by som ju tam aj ja zastupovať na základe splnomocnenia, keďže ona by sa tej notárke nedokázala riadne vyjadriť? To by bolo asi všetko. Veľmi pekne ďakujem za tento spôsob, ktorým poskytujete pomoc obyčajným ľuďom. Prajem vám, nech sa vám naďalej darí a nech vám to vráti Boh v tom, čo najviac v živote potrebujete. S úctou H.

Odpoveď: Dedenie po nevlastnom otcovi

(odpoveď odoslaná: 06.09.2022)

Dobrý deň, ďakujeme za prejavenú dôveru.

Úvodom poznamenávame, že vy vašu neter na dedičskom konaní zastupovať môžete na základe splnomocnenia, ktorého formulár vám pošle notár. Neter, ktorá zabezpečovala pohreb bude ako prvá predvolaná k notárovi a to z dôvodu, že bola obstarávateľom pohrebu, kde bude potrebné predložiť doklady týkajúce sa pohrebu a prípadnej karu po pohrebe a v tomto smere si neter musí uplatniť tieto nároky spojené s pohrebom voči dedičom v dedičskom konaní v súlade s ust. § 470 Obč. zákonníka.

Ak manžel jej matky, ktorý nie je jej otcom a má vlastné deti, potom dedičmi v I. skupine zákonných dedičov budú tieto deti. Otázkou je, či poručiteľ /otčim/ nespísal závet a nevydedil svojich potomkov - dcéry a nevlastnú dcéru neurčil za závetného dediča. Toto sa dozviete u notára.

Pokiaľ ide o byt, neter sa z bytu vysťahovať nemusí a dedičia ju z bytu nemôžu vysťahovať a vyhodiť na ulicu. Ak by sa dcéry poručiteľa stali výlučnými dedičkami bytu, potom bude len na dohode dedičov a netere ako sa dohodnú ohľadom bytu.

Záverom musíme podotknúť, že nám nie je jasné z akého dôvodu dedičom celého bytu po úmrtí matky vašej netere sa stal jej manžel, keďže dcéra  neter bola zákonným dedičom. V tomto smere v dedičskom konaní po matke mala neter žiadať  svoj zákonný podiel na dedičstve, čo v prípade bytu by bola  1/4 z celku. Teraz v prípade úmrtia jej otčima by predmetom dedenia boli len 3/4 bytu.

Ak chcete zistiť, ktorému notárovi bol spis pridelený, je potrebné kontaktovať informačné centrum okresného súdu podľa miesta trvalého bydliska poručiteľa a dozviete sa meno notára. Následne môže neter kontaktovať notára.

Odporúčam v prípade potreby kontaktovať advokáta.

 


V tejto právne poradni odpovedajú:

JUDr. Milan Ficek

JUDr. Barbora Ficek

JUDr. Boris Gál



Podotázka: Dedenie po nevlastnom otcovi (Dedičské právo)

Dobrý deň, mám na vás otázku. Môj otec sa oženil aj s mojou mamou, ktorá v tom čase už mala päťročnú dcéru. Tá mala iného biologického otca a rodné priezvisko po svojom nebohom otcovi. V roku 1965 môj otec požiadal Okresný národný výbor v mieste bydliska, aby maloletá dcérka mojej mamy rovnaké priezvisko ako ja. Okresný národný výbor jeho žiadosť odsúhlasil. V žiadosti od Okresného národného výboru bolo uvedené, že z povolenej zmeny priezviska nevyplýva žiadny právny nárok voči osobe s priezviskom, ktoré jej dal môj otec kvôli škole. Zmena priezviska maloletého dieťaťa bola zapísaná do príslušnej matriky. Chcem sa preto opýtať, či má dotyčná osoba nárok na dedičstvo po mojom otcovi. Taktiež by ma zaujímalo, či je dokument z roku 1965 platný aj po smrti môjho otca, kde bolo uvedené, že z povolenej zmeny priezviska nevyplýva žiadny právny nárok voči akejkoľvek osobe s priezviskom, aké má môj otec a ja. Dcéra jej dostala iba kvôli škole a to priezvisko má uvedené dodnes v rodnom liste a v občianskom preukaze. Má teda nárok na dedičstvo? Ďakujem vám vopred za odpoveď. S pozdravom, L.

Odpoveď: Dedenie po nevlastnom otcovi

(odpoveď odoslaná: 18.02.2022)

Dobrý deň, k zmene priezviska vo Vašom prípade došlo podľa ust. § 2 zákona č. 55/1950 Zb.z., v ktorom je uvedené, že ONV povolí umenu priezviska ak nebráni tomu záujem spoločnosti a ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z otázky vyplýva, že ide v podstate o dcéru Vašej matky, ktorá má s Vami rovnaké priezvisko a k zmene  priezviska došlo na základe skutočností uvedených v otázke. Zmena priezviska dcéry Vašej matky na priezvisko Vášho otca neznamená, že Váš otec si dcéru Vašej matky osvojil.

Z uvedného vyplýva, že dcéra Vašej matky nebude zákonným dedičom v I. skupine dedičov po Vašom otcovi, keďže nie je potomkom Vášho otca /ust. § 473 Obč. zákonníka/. Nie je však zo zákona vylúčené, aby Váš otec nespísal závet aj v prospech dcéry Vašej matky. Tu však platí určité obmedzenie v zmysle ust. § 479 Obč. zákonníka a to že "maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."

V prípade úmrtia matky, bude aj dcéra Vašej matky zákonným dedičom po matke, rovnako ako aj Vy, keďže ste potomkami Vašej matky.


Trápi vás "Dedenie po nevlastnom otcovi" a chcete pomôcť?

Podotázka: Dedenie po nevlastnom otcovi (Dedičské právo)

Dobrý deň, Chcela by som sa spýtať na túto situáciu: Moja mama sa vydala za muža, po ktorom mám teraz priezvisko, ale adoptoval ma. Ak by mal čo dediť, bude to dediť len moja sestra zo zákona? Treba dodať, že vychovával ma už od mojich 5 rokov. Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Dedenie po nevlastnom otcovi

(odpoveď odoslaná: 30.05.2021)

Dobrý deň,
žiaľ, je to tak, ako uvádzate v otázke. Ak zomrel manžel Vašej matky a neosvojil si Vás, potom Vy nie ste jeho zákonným dedičom. Otázkou je, či manžel Vašej matky nespísal závet vo Váš prospech, potom by mohlo prichádzať do úvahy dedenie aj Vami. Tu však platí ust. § 479 Obč. zákonníka :

"Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."
 
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak by manžel Vašej matky spísal závet a ustanovil by Vás ako dediča, pričom v rámci dedenia by sa sestre malo dostať menej ako jedna polovica zákonného podielu, potom by bol závet v tejto časti neplatný. Závetné dedenie vo Váš prospech teda prichádza samozrejme do úvahy.
 
Nevieme z otázky či je aktuálne dedenie, a teda či manžel Vašej matky zomrel /prepáčte, lebo to z otázky nevieme správne usúdiť/. Ktorému notárovi bol spis pridelený na prejednanie dedičstva zistíte v rozvrhu práce prísl. okresného súdu podľa miesta trvalého bydliska poručiteľa a dátumu úmrtia. Treba hľadať v rozvrhu práce prísl. okresného súdu. Zoznam súdov nájdete na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
Do dedič. konania sa prihláste.

Podotázka: Dedenie po nevlastnom otcovi (Dedičské právo)

Dobrý deň, ďakujem pekne za skorú odpoveď. Keďže môžem využiť možnosť doplňujúcej otázky, chcem ešte poprosiť o upresnenie. V prípade, že by sa v tomto prípade nespisal závet (nečakané úmrtie otčima), keďže mi je to vskutku nepríjemné, on sa zatiaľ teší zdraviu, teda pokiaľ by som ho oslovila, tak len neskôr, ako by sme mali formulovať závet. On prirodzene bude chcieť, aby som sa o neho postarala, ako dosiaľ, a ja to nemôžem sľúbiť. V tejto dobe som na čiastočnom ID, a mám niečo cez päťdesiat rokov, teda nie som na starobnom dôchodku, a prechádzam LPK, nemôžem sa zaviazať, že by som ho dochovala, pokiaľ budem v budúcnosti riešiť zamestnanie, nezvládla by som tento sľub splniť. Do domu dôchodcov sa bráni. Takisto chcem len upozorniť na právne úkony po jeho smrti a prípadnému dedeniu. Otčim ústne vypovedá pri káve, že to prepíše na mňa, samozrejme, že mi je známa podmienka, ktorú nespomína, a vyplatím dvoch súrodencov. Zdá sa mi to nefér voči mne, keďže celú ťarchu opatrovania nesiem ja, ale nechcem súrodencov pripraviť o diel bytu, nakoľko sme mali veľmi ťažké detstvo, a byt, ako som už spomínala, ťažkopádne nadobudla matka, a roky sme v ňom bývali všetci. Neviem si však predstaviť, že by sme o naše spoločné dedičstvo prišli. Zdá sa mi to totálne nemorálne, aby niekto iný nadobudol niečo, na čo by absolútne nemal právo. Poradíte mi ešte raz, prosím, jednoducho, čo je pre mňa/nás najvhodnejšia cesta? V prípade nespisania závetu a dedenia podľa zákona, že by nadobudol niekto cudzí náš byt, je možné sa súdiť a vypovedať minimálne skutočnosti, ktoré som Vám uviedla? A bolo by možné vyhrať súd v náš prospech? Ďakujem pekne za odpoveď.

Odpoveď: Dedenie po nevlastnom otcovi

(odpoveď odoslaná: 20.02.2017)

Dobrý deň,

žiaľ Občiansky zákonník neberie do úvahy Vami uvádzané skutočnosti - konanie o dedičstve nie je možné napadnúť len z dôvodu, že je právna úprava dedičského práva v danom prípade nespravodlivá. Rozumieme pocitu nespravodlivosti, no žiaľ v súčasnosti je zákonná úprava taká.

Najvhodnejšie by preto pre Vás bolo buď prevod spoluvlastníckeho práva k bytu z Vášho nevlastného otca na Vás, prípadne na Vás a Vašich súrodencov súčasne so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania pre Vášho nevlastného otca (teda nie s právom doživotnej starostlivosti, ale len právom doživotného bývania)  - takýto prevod by mohol byť bezodplatný (formou darovacej zmluvy) alebo odplatný (formou kúpnej zmluvy). 

Druhou možnosťou je spísanie závetu, v danom prípade Vám odporúčame jeho spísanie u notára formou notárskej zápisnice - takýto závet sa totiž uloží do notárskej centrálnej evidencie, z ktorej si ho potom následne notár prejednávajúci dedičstvo vyžiada.



V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:


Trápi vás "Dedenie po nevlastnom otcovi" a chcete pomôcť?



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:



najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk
4,9 (4.969)
Všetky recenzie
Chatbot
Dobrý deň,
volám sa Lexana a som virtuálna asistentka. Nižšie vyberte, s čím chcete pomôcť.