Dedenie novoobjaveného majetku

Prípady, v ktorých sa objaví určitý majetok poručiteľa až po tom, ako bolo pôvodné (prvé) konanie o dedičstve právoplatne skončené, nie sú v praxi vôbec nezvyčajné, naopak, často sa v súčasnosti stáva, že dedičia z pôvodného konania zistia, že zostal po poručiteľovi určitý majetok, ktorý nebol zahrnutý do dedičstva v konaní o dedičstve. Tieto prípady majú v súčasnosti stúpajúci trend, čo súvisí so skutočnosťou, že aktuálne ešte prebiehajú konania vo veci zostavovania registrov obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Výsledkom registra obnovenej evidencie pozemkov je zápis mnohých vlastníckych práv k rôznym pozemkom na listoch vlastníctva v prospech v súčasnosti už mŕtvych fyzických osôb. Práve tieto pozemky bývajú v súčasnosti najčastejšie predmetom (dodatočných) konaní o novoobjavenom majetku.

Samotný zákonodarca explicitne upravuje v Civilnom mimosporovom poriadku postup prejednania dedičstva v prípade, ak sa po právoplatnom skončení konania o dedičstve (v minulosti nazývanom dedičské konanie) objaví majetok, ktorý v pôvodnom konaní nebol zahrnutý do dedičstva.

Podľa uvedenej právnej úpravy, ak sa po tom, ako uznesenie o dedičstve (v minulosti osvedčenie o dedičstve) nadobudlo právoplatnosť objaví ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak by sa však objavil len dlh, teda bez ďalšieho majetku, dodatočné konanie súd nevykoná.

V prípade, ak sa takýto majetok objaví, na to, aby bol prejednaný ako dedičstvo, je potrebné podať na súd návrh na začatie dodatočného konania o dedičstve. V tomto návrhu je potrebné uviesť informácie o pôvodnom dedičskom konaní, a to uvedením údajov o tom, kto vykonával pôvodné dedičské konanie spolu s uvedením označenia rozhodnutia, ktorým bolo konanie právoplatne skončené. Toto rozhodnutie (či už uznesenie o dedičstve alebo osvedčenie o dedičstve) je vhodné priložiť ako dôkaz k návrhu. V ďalších bodoch návrhu je nutné uviesť skutočnosti o novoobjavenom majetku – teda o aký majetok ide a pod. Napríklad v prípade nehnuteľností je vhodné tieto tvrdenia preukázať dôkazom – výpisom z listu vlastníctva, na ktorom je ako vlastník nehnuteľnosti uvedený poručiteľ (výpis z listu vlastníctva nemusí byť použiteľný na právne úkony, stačí výpis z listu vlastníctva vytlačený z katasterportal.sk).

Osobami oprávnenými na podanie návrhu sú predovšetkým tí, o ktorých sa možno domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. V praxi je však už pri dodatočnom konaní zrejmé, kto je poručiteľovým dedičom (keďže tieto skutočnosti vyplývajú už z pôvodného konania o dedičstve). Vo výnimočných prípadoch síce môže dodatočné konanie súd začať aj bez návrhu, a to na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, odporúčame však vždy dedičom podať na súd priamo návrh na dodatočné konanie o dedičstve.

Majetok, ktorý je predmetom dedičstva v dodatočnom konaní o dedičstve sa prejednáva rovnako, ako keby bol zaradený do dedičstva v už prvom (pôvodnom) konaní o dedičstve. Ak by poručiteľ zanechal napríklad závet, v ktorom určil dedičov spolu s dedičskými podielmi ku všetkému jeho majetku, takýto závet by sa vzťahoval podľa jeho znenia na všetok majetok poručiteľa, teda aj ten, ktorý sa objavil až po právoplatnom skončení pôvodného konania a postupovalo by sa aj v tomto konaní podľa neho. Ak poručiteľ nezanechal závet vôbec, alebo ho zanechal, avšak nie ku konkrétnemu majetku, ktorý sa objavil až po právoplatnom skončení pôvodného konania, tento majetok by sa dedil zo zákona podľa pravidiel a vo výške podielov stanovených v Občianskom zákonníku. Z hľadiska hmotného práva nie je teda vôbec významné, či sa časť majetku prejednala v pôvodnom konaní o dedičstve a časť až v dodatočnom konaní, keďže dedenie tohto majetku sa vždy spravuje rovnakou právnou úpravou. Rozdiel medzi pôvodným konaním o dedičstve a dodatočným konaním je tak výlučne procesný.

Z uvedeného dôvodu dodatočné konanie o dedičstve nevykazuje zásadné aplikačné problémy, keďže ak aj vznikli určité spory v pôvodnom konaní – ak bol napríklad spochybnený závet, či dedičské právo jedného z dedičov, tieto spory sa riešili už v prvom dedičskom konaní. Z tohto pohľadu sú dodatočné konania o dedičstve v porovnaní s pôvodnými konaniami menej problematické.

Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát