Dobrý deň, z ptázky predpokaldáme, že dedičské konanie je vedené na území Slovenskej republiky.
Ak je to tak, potom ak vám otec v roku 2006 daroval finančné prostriedky a existuje o tom doklad, pričom suma finančných prostriedkov nie je obvyklá /napr. ako darček na Vianoce/, ale ide o podstatne vyššiu sumu, teda nie obvyklý dar, potom notár postupuje v súlade s ust. § 484 Občianskeho zákonníka /citujeme/ :

"Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený."

Dar, ktorý ste obdržali od otca vo forme finančných prostriedkov nepodlieha v tomto prípade premlčaniu /príklad : finančný dar posyktnutý v roku 1985, úmrtie darcu v roku 2023/. Ide len o to, že suma finančného daru sa vám započítava na váš podiel na dedičstve a o toľko budete menej dediť.

V prípade, že vo vašom prípade ide o dedenie na území Českej republiky, musíte kontaktovať advokáta v Českej republike, i keď predpokladáme, že právna úprava bude obdobná. Uvádzame to však z dôvodu vašej právnej istoty, lebo naša odpoveď je písaná podľa ustanovení právenho poriadku Slov. republiky.

 

Dobrý deň, z otázky predpokladáme, že dedičské konanie je právoplatne ukončené. Darovaný dom vašou matkou bratovi predmetom dedičského konania byť nemohol, lebo mama v čase úmrtia nebola jeho vlastníkom a ani spoluvlastníkom. Predpokladáme, že otázky v rámci dedičského konania ste aspoň žiadali o započítanie darovaného domu na dedičský podiel brata a o toľko brat mal menej dediť.

Ako uvádzame vyššie, keďže mama nebola vlastníkom a ani spoluvlastníkom domu, tento nemohol byť predmetom dedenia a preto ak je teraz vlastníkom domu brat, nie je povinný vám zo zákona vyplatiť podiel na dome, čo nie je možné ani cestou súdu. Jediným riešením je, aby vám brat podiel na dome daroval na zákalde darovacej zmluvy.

Dobrý deň,
vo vyššie uvedenej veci uvádzame, že ak vaša mama darovala rodinný dom vášmu bratovi, brat nie je povinný vás nijako vyplácať a to ani v prípade, že by došlo k úmrtiu matky.

Uvádzate, že mama je vlastníkom bytu, k čomu uvádzame, že ak by tomu tak bolo až do dňa jej úmrtia, predmetný byt bude predmetom dedenia. Vy potom v dedičskom konaní musíte žiadať, aby darovaný dom, ktorý dostal brat darom od matky, bol započítaný na jeho dedičský podiel v súlade s ust. § 484 Občianskeho zákonníka /citujeme/ :

"Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený."

Je skôr pravdepodobné, že hodnota domu s pozemkom bude väčšia ako dedený byt a preto je možné, že dedičský podiel brata bude vyčerpaný  už darovaným domom a nebude po vašej mame dediť nič. Predpokladáme, že v darovacej zmluve ohľadom domu s pozemkom je uvedená jeho hodnota, preto v prípade dedičského konania sa započítava hodnota domu s pozemkom v čase darovania. Ak by hodnota domu v darovacej zmluve uvedená nebola, súdny znalec vie na základe vyhotoveného znaleckého posudku určiť hodnotu domu v čase darovania. Vy by ste síce mohli teraz nechať vyhotoviť znalecký posudok na predmetný dom s pozemkom, ale brat nemá právny dôvod pustiť do domu súdneho znalca, lebo na to nateraz nie je právny dôvod, bolo by to iba na základe jeho dobrej vôle.

 

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že v prípade, že by došlo k úmrtiu rodiča, bratovi ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti sa na jeho dedičský podiel započíta hodnota daru - podiel na byte v podiele 1/2 k celku a o toľko bude menej dediť. Uvedené vyplýva z ust. § 484 Obč. zákonníka :

"Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený."

Keďže brat na základe darovacej zmluvy nadobudol 1/2 nehnuteľnosti bytu, jeho dedičský podiel bude zrejme vyčerpaný a z dedičstva - podiel 1/2 bytu, ktorý bude predmetom dedenia a aj vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedostane nič. Podstatné je to, čo bude okrem jednej polovice bytu predmetom dedenia.

Dobrý deň, áno, uvádzate správne, započítanie daru vnukovi pri dedení zo zákona v dedičskom konaní po otcovi nie je možné, čo vyplýva z ust. § 484  Obč. zákonníka :

"Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený."

Započítanie daru, ktorý dostal vnuk poručiteľa by bolo možné, ak by Váš otec ako poručiteľ dal na to príkaz v rámci závetu alebo ak by dedič - sestra - boli týmto spôsobom z dôvodu nezapočítania daru vnukovi neodôvodnene zvýhodnené.

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že nie je právny dôvod, aby v kúpnej zmluve bol uvedený aj Váš účet, na ktorý by mal peniaze poukázať kupujúci, lebo Vy nie ste účastníkom tejto kúpnopredajnej zmluvy, ktorou váš otec predáva nehnuteľnosť.

Otec Vám peniaze samozrejme darovať môže a súčasne uvádzame, že tento príjem - dar - nepodlieha dani z príjmov a teda nemusíte Vy ako obdarovaný podávať daňové priznanie k dani z príjmov.

Dobrý deň, v otázke uvádzate, že v prípade úmrtia chcete darovať dcére váš majetok - rodinný dom a pozemok. Uvádzame, že ak by došlo k úmrtiu, vy už s vašim majetkom logicky nemôžete disponovať a darovať nehnuteľnosti dcére. Za vášho života môžete so svojim majetkom disponovať podľa svojho uváženia a nepotrebujete k tomu súhlas syna. Majetok chcete spravodlivo rozdeliť a preto právny krok darovaniu domu s pozemkom je možné realizovať v prospech dcéry. Nezabudnite v darovacej zmluve žiadať zapísať aj dohodu o zriadení vecného bremena vo váš prospech, ktoré spočíva v práve doživotného užívania a bývania. Po úmrtí už dom s pozemkom nebudú predmetom dedenia. Na spísanie darovacej zmluvy odporúčam kontaktovať advokáta, ktorý zabezpečí aj vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. Môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
vami uvedený problém rieši ust. § 484 Obč. zákonníka :

"Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený."

Ak by došlo k situácii, že by mama zomrela a spísala by závet, možnosťou dedičov ak by sa im v zmysle závetu nedostal zákonný dedičský podiel /v tomto prípade pri plnoletých osobách 1/2 ich zákonného podielu/ je napadnúť platnosť závetu v súlade s ust. § 479 Obč. zákonníka.

V otázke uvádzate, že dedičia - deti dostali za života matky rôzne nehnuteľnosti v rôznom časovom období a zrejme aj cene a to na základe darovacích zmlúv.  Ak je to tak, potom v dedičskom konaní treba žiadať započítanie predmetných darov na dedičské podiely jednotlivých dedičov a na základe tohto stavu aj pristúpiť k prípadnému napadnutiu neplatnosti závetu. Ide o to, že keďže nedošlo k vydedeniu potomkov - detí matky, je právne spravodlivé a správne, aby sa predmetné dary jednotlivých dedičov započítali na ich dedičské podiely. Rozhodujúce pre celkové posúdenie veci a prípadné napadnutie neplatnosti závetu je hodnota darov v čase ich nadobudnutia jednotlivými deťmi ako dedičmi. Preto pri číselnom vyjadrení hodnoty darov a bytu, ktorý bude predmetom dedenia, môže vzniknúť stav, že nie je právny dôvod závet napadnúť vzhľadom na poskytnuté dary jednotlivým dedičom a súd by samotný návrh o neplatnosť závetu zamietol. Všetko preto závisí od hodnoty darov v čase ich nadobudnutia obdarovanými a hodnoty bytu v čase dedenia.

Vami uvedený problém ohľadom bytu je možné riešiť za života matky a to darovacou zmluvou aj s ohľadom na dary, ktoré už svojim deťom za života dala. Je to vec dohody. Vyhnete sa tak dedičskému konaniu ohľadom bytu a prípadným nedorozumeniam v dedičskom konaní.

Dobrý deň,
vysvetlím vám to, váš manžel bude mať pri dedení nárok na podiel z dedičstva. Deti poručiteľa sú aj tzv. neopomenuteľnými dedičmi, a teda musí im byť poskytnutá aspoň časť dedičstva, konkrétne ak ide o plnoleté dieťa aspoň 1/2 z podielu, ktorý mu prináleží podľa zákona za predpokladu, že nebude vydedený, pričom k vydedeniu môže dôjsť len na základe zákonných dôvodov.

Ďalej sa tiež pri dedení zohľadňujú aj dary. Ako uvádzate vyššie, ak sestra Vášho manžela dostala od rodičov počas ich života rodinný dom so záhradou, takáto skutočnosť sa musí pri dedení zohľadniť a započítať sa na jej podiel, pretože inak by bola voči Vašemu manželovi neodôvodnene zvýhodnená. Dedičia sa však môžu dohodnúť aj odchylne, zákon preferuje dohodu dedičov o tom ako sa vyporiadajú. Pričom dohoda by nemala odporovať zákonu a dobrým mravom. Ak súd k dohode nedôjde potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané a bude vychádzať z vyššie uvedených zásad. Ak by však rodičia už nemali žiadny majetok, nebude sa nič dediť. Sestra nebude musieť vyplácať svojho brata z domu. 

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že matka predpokladáme plne spôsobilá na právne úkony, nie je k uvedeným úkonom donútená si môže so svojim majetkom počas života nakladať podľa svojho rozhodnutia a teda ho, urobí právne úkony slobodne, určite, výžne a zruzumiteľne aj predať komukoľvek. Jej deti za jej života nemajú žiadny právny nárok na to, aby im matka musela nehnuteľnosti darovať.
Ak sa matka s deťmi dohodla na darovaní bytov svojim deťom, pričom na jednom byte bude viaznúť vecné bremeno /právo dožitia matky v byte/ je na ich dohode, že spíšu darovacie zmluvy.

Darovacie zmluvy odporúčam nechať spísať advokátovi, aby boli právne perfektné a nenapadnuteľné v budúcnosti.

Pokiaľ ide o pripomienku advokáta ohľadom hodnoty nehnuteľnosti, tu ide o to, že v prípade úmrtia matky sa hodnota darovaných nehnuteľností započítava dedičom na ich dedičské podiely a ak bude predmetom dedenia po matke nejaký ďalší majetok, o toľko bude konkrétny dedič menej dediť. Ak by však predmetom dedenia nebol žiadny ďalší majetok, dedič, ktorý nadobudol nehnuteľnosť vo väčšej hodnote, nie je povinný druhému dedičovi, ktorý nadobudol nehnuteľnosť darovaním v nižšej hodnote, nie je povinný nič vyplácať.