Dobrý deň,
rozumiem, že to vnímate ako „ukrátenie“ Vašej manželky, ale z pohľadu slovenského práva platí, že kým otec žije a je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, môže so svojím majetkom nakladať podľa vlastného uváženia (darovať, predať, zriadiť vecné bremeno) a k dispozícii nepotrebuje súhlas potomkov ako budúcich dedičov. Z toho dôvodu samotný fakt, že nehnuteľnosť daroval cudziemu človeku, ešte neznamená, že dcéra má „nárok“ na časť tejto darovanej nehnuteľnosti už teraz.
Čo sa dá robiť prakticky:
Ak je otec ochotný spolupracovať, najistejšie riešenie je dohoda v rodine, t. j. otec môže ešte za života upraviť situáciu ďalším právnym úkonom (napr. darovaním iného majetku Vašej manželke ako je dcére). Ak otec spolupracovať nechce, právne možnosti sa zužujú.
Darovaciu zmluvu vie Vaša manželka napadnúť až po smrti otca, a to len vtedy, ak existuje vada spôsobujúca jej neplatnosť (napr. konal pod nátlakom, v omyle, nebol spôsobilý na právne úkony a pod.). Bez takýchto konkrétnych dôvodov súd spravidla darovanie „len preto“, že je nevýhodné pre budúceho dediča, nezruší. Po smrti otca sa v dedičskom konaní rieši len to, čo bude vlastniť ku dňu smrti. Ak darovanú nehnuteľnosť už vlastniť nebude, do dedičstva nepôjde. Započítanie darov (kolácia) podľa § 484 Občianskeho zákonníka sa typicky uplatňuje pri daroch, ktoré poručiteľ dal dedičom (deťom), nie pri darovaní cudzej osobe, takže týmto mechanizmom sa táto nehnuteľnosť manželke „nevráti“.