Dodatočné prejednanie dedičstva

Dobrý deň,

podľa ustanovenia § 211 ods. 1 CMP platí, že: "Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná."

S ohľadom na uvedené treba podať na súd, ktorý poveril teraz už zosnulého notára, návrh na dodatočné konanie o dedičstve. Tento dedičský súd následne poverí iného notára na vykonanie tohto konania.

Dobrý deň,

riešenie Vami uvedenej situácie dáva ust. § 211 Civil. mimosporového poriadku :

Dobrý deň,

konanie o novoobjavenom majetku je spravidla návrhovým konaním, ale nie je vylúčené začať ho aj bez návrhu. Tu by som Vám odporučil podať podnet na príslušný súd, aby dotknutom majetku vykonal dodatočné konanie o dedičstve.

Dobrý deň,

vo veci je potrebné podať návrh na súd /= okresný súd miesta trvalého pobytu v čase úmrtia otca/ na dodatočné konanie o dedičstve v súlade s ust. § 211 Civilného mimosporového poriadku :

"Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná."

Dobrý deň,
ak sme správne pochopili, predmetný podiel 1/2 na nehnuteľnosti, ktorú vlastní jeho bývalá žena, vlastní táto osoba od počiatku (nakoľko pozemok nadobudli zrejme spolu). Ak druhú polku vlastníte Vy so súrodencami, nie je potrebné riešiť dodatočné dedičské konanie.

Postačuje, ak sa druhou vlastníčkou podielu 1/2 dohodnete na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Treba určiť trhovú hodnotu nehnuteľnosti a následne ak s hodnotou bude súhlasiť, spísať dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Ak by nesúhlasila s odmenou a žiadala by viac, s čím by ste nesúhlasili Vy, budete môcť na miestne príslušný podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tieto konania sú však časovo aj finančne náročné. Dokonca ak ide o pozemok, ktorý by bol reálne deliteľné na polovice medzi spoluvlastníkov, súd môže rozhodnúť o rozdelení pozemku. Preto z Vášho pohľadu jednoduchšie zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou.

Dobrý deň,
pokiaľ poručiteľka nemala manžela, ani deti, prichádza do úvahy dedenie v tretej skupine dedičov podľa ust. § 475 Obč. zákonníka :

"(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti."

Z otázky predpokladáme, že pôvodné dedičské konanie po tete Zuzke je už skončené a teraz sa našli pozemky. Potom je potrebné podať návrhna dodatočné konanie o dedičstve podľa ust. § 211 Civil. mimospor. poriadku :

"(1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.
(2) V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.
(3) Súd dodatočné konanie o dedičstve zastaví, ak majetok označený v návrhu nebol vo vlastníctve poručiteľa."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že je potrebné podať písomný návrh na súd na dodatočné dedičské konanie, rozsah dedičov je daný uvedeným ustanovením § 475 Obč. zákonníka.

Dobrý deň ,
sú poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti rovnocennými dediči ? Kto je hlavný dedič ? Neprihliada súd, kto sa o nebohú Zuzanku staral ? Zdá sa mi nespravodlivé, aby všetky žijúce netere a synovec dedili po Zuzanke, nakoľko iba jedna neter (moja mama) sa starala o Zuzanku posledných 7 rokov jej života.

Dobrý deň,
dedičské konanie zo zákona nie je založené na princípe zásluhovosti v tom smere, že dedič, ktorý sa viac staral o poručiteľa, nadobudne väčší dedičský podiel, nie je teda hlavný a vedľajší dedič.

Z uvedeného ust. § 475 Obč. zákonníka vyplýva, že v tretej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Dobrý deň, 
na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Najprv kúsok právnej teórie :
Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka platí :
"Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa."

Podľa ust. § 628 Občianskeho zákonníka platí :
"(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti."

Riešenie

Stará mama môže spísať závet ohľadom  svojho majetku, vrátane majetku na tomto ešte neprejednanom dedičstve z minulosti a určí Vás ako závetného dediča. Chceme uviesť, že vydediť môže len potomkov a plnoletý potomok musí dostať aspoň toľko koľko činí jedna polovica jeho zákonného podielu  ak nedošlo k vydedeniu alebo nie sú dané podmienky dedičskej nespôsobilosti.
Ďalšou možnosťou pre Vás je hľadať riešenie vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. je potrebné spísať darovaciu zmluvu s odkladacou podmienkou účinnosti, ktorá znamená, že darovanie bude viaže na podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva darcom  - Vašou babkou.

Odporúčame kontaktovať advokáta.
 

Dobrý deň. V rámci dedičského konania sa okrem iného určuje aj všeobecná hodnota majetku, ktorý patrí do dedičstva. Hoci zákon pri novoobjavenom majetku poručiteľa výslovne neupravuje, ako sa určuje všeobecná hodnota tohto novoobjaveného majetku, pri bližšom skúmaní daného problému možno dospieť k tomu, že je potrebné vychádzať z aktuálnej všeobecnej trhovej hodnoty takéhoto majetku v čase smrti poručiteľa.

Dobrý deň. 

Po smrti vlastníkov nehnuteľnosti sa muselo konať dedičské konanie, v ktorom musel byť prededený všetko majetok poručiteľov. Výsledkom dedičského konania je osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého sa do listu vlastníctva zapisujú noví vlastníci ako dedičia. Je možné, že ešte sa dedičské konanie po nebohých neukončilo a preto stále ešte sú zapísaní ako vlastníci na pozemku.

Ak poznáte dedičov nebohých vlastníkov, je potrebné sa s nimi skontaktovať a žiadať od nich osvedčenie o dedičstve po nebohých, ak sa dedičské konanie ukončilo. Ak nebolo dedičské konanie ukončené, musíte počkať, pretože odkúpiť pozemok môžete od nich až potom, keď budú na liste vlastníctva zapísaní ako vlastníci.

Dobrý deň,

návrh na znovuprejednanie dedičstva môžete podať aj sama, aj prostredníctvom advokáta. Návrh sa podáva na príslušnom súde podľa trvalého pobytu poručiteľa. Predpokladáme, že máte aj pôvodné dedičské rozhodnutie, ktoré tiež pripojte k návrhu a uvediete súčasne aj Vám známych  dedičov,  vrátane identifikácie novoobjaveného majetku a skutočností, ktoré odôvodňujú jeho podanie.

V uvedenej veci  sa môžete obrátiť aj na našu advokátsku kanceláriu.