Otázka: Dá sa stiahnuť trestné oznámenie?

Dobrý deň, mám otázku o možnosti stiahnutia alebo o tom, čo je možné s tým robiť. Dňa 11. 7. 2017 mal môj manžel nástup trestu na tri mesiace za minuloročný trestný čin, ktorým bola obvinený z nebezpečného vyhrážania. No týždeň pred nástupom sa dopustil rovnakého trestného činu, k tomu ešte ublíženia na zdraví so 21-dňovou dobou liečenia, pričom som nebola na PN. Známi mi spomínali, že kým nebude súd, mohlo by to byť riešené ako priestupok na obvodnom úrade. Teraz ho však obviňujú z prečinu. Ďakujem.

Odpoveď: Dá sa stiahnuť trestné oznámenie?

Dobrý deň.

Z Vašej otázky vyplýva, že Váš manžel bol právoplatne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania, ktorý spáchal, predpokladáme, na Vás ako na chránenej osobe podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a dňa 11.07.2017 nastúpil na výkon trestu.

V čase pred nástupom na výkon trestu, asi týždeň predtým, sa mal opakovane dopustiť skutku, ktorý napĺňa znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 pís. a) Trestného zákona.

Základná skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona znie: ,,Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

Späťvzatie oznámenia vo všeobecnosti

Na zodpovedanie Vašej otázky, či je možné vyššie Vami uvedené skutky prekvalifikovať na priestupok, prípadne trestné konanie zastaviť, uvádzame, že trestné oznámenie sa vo všeobecnosti vziať späť nedá. Zákon č. 301/2005 Z. z., Trestný poriadok ale poskytuje viacero inštitútov, na základe ktorých je v určitých prípadoch možné docieliť zastavenie trestného stíhania, prípadne upustenie od potrestania obvinenej osobe.

Trestný čin nebezpečného vyhrážania a súhlas poškodeného

Ustanovenie § 211 ods. 1 Trestného poriadku ustanovuje okruh trestných činov, pre ktoré je možné začať trestné stíhanie a v začatom trestnom stíhaní pokračovať len so súhlasom poškodeného.

Vo výpočte trestných činov, pre ktoré je možné začať trestné stíhanie len so súhlasom poškodeného podľa vyššie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku, trestný čin nebezpečného vyhrážania nie je uvedený. Pre prečin nebezpečného vyhrážania je preto možné viesť trestné stíhanie aj bez Vášho súhlasu ako poškodenej.

Začatie trestného stíhania u Vášho manžela pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť opakovane týždeň pred nástupom na výkon trestu, nie je možné z Vašej strany z vyššie uvedených dôvodov ovplyvniť žiadnym právnym úkonom.

Trestný čin ublíženia na zdraví a súhlas poškodeného

Iná právna situácia je v prípade spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a to v závislosti od toho, či tento trestný čin bol spáchaný úmyselne alebo z nedbanlivosti, t.j. v závislosti od subjektívnej stránky trestného činu.

1. ustanovenia § 211 ods. 1 Trestného poriadku (súhlas poškodeného so začatím trestného stíhania) pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 a 156 Trestného poriadku spáchaného úmyselne je preto vylúčené.

Kvalifikovaný súhlas poškodeného so začatím trestného stíhania pre trestný čin ublíženia na zdraví sa vyžaduje len v prípade ak by išlo o trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 a § 158 zákona č. 300/2005 Z. z., Trestného zákona, ktorý spadá pod výpočet trestných činov uvedených v ust. § 211 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa ust. § 157 ods. 1 Trestného zákona ,,kto inému spôsobí z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví,, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky“, pričom základná trestná sadzba sa zvyšuje v závislosti od toho, že skutok, ktorý napĺňa znaky tohto trestného činu, bol spáchaný na chránenej osobe.

Ťažkou ujmou na zdraví je porucha zdravia trvajúca dlhší čas podľa ust. § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona a tiež poškodenie dôležitého orgánu v súlade s ust. § 123 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona.

V zmysle ust. § 123 ods. 4 Trestného zákona za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas sa pre účely trestného zákona považuje doba liečenia, prípade práceneschopnosti v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Vzhľadom na Vami uvedenú dobu dočasnej pracovnej neschopnosti v trvaní 21 kalendárnych dní predpokladáme, že v dôsledku fyzického útoku na Vašu osobu zo strany Vášho manžela, nedošlo u Vás k ťažkému ublíženiu na zdraví tak ako to upravuje ust. § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona v nadväznosti na ust. § 123 ods. 4 Trestného zákona.

Je preto dôvodné predpokladať, že podľa nám dostupných informácií, Váš súhlas na začatie trestného stíhania, prípadne pokračovania v začatom trestnom stíhaní u Vášho manžela pre prečin ublíženia na zdraví nebude potrebný, nakoľko v posudzovanom prípade by mohlo ísť o prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 156 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na ktorý sa ust. § 211 ods. 1 Trestného poriadku nevzťahuje.

Dovoľujeme si však pripomenúť, že kvalifikácia trestného činu bude vykonaná v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade, ak by predmetný skutok bol aj napriek našej analýze vychádzajúcej z neúplných informácii kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona, v predmetnom trestnom konaní ste oprávnená odoprieť súhlas s trestným stíhaním Vášho manžela.

Stiahnutie obvinenia

Ako sme už vyššie uviedli, napriek tomu, že Vy už s trestným stíhaním nesúhlasíte, podľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku platí zásada, že orgány činné v trestnom konaní konajú z úradnej povinnosti.

Rovnako podľa § 2 ods. 5 platí, že prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.

Postup OČTK pred vznesením obvinenia za trestný čin

Pod­ľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie.

Pod­ľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.

Zá­klad­ný­mi ma­te­riál­ny­mi pod­mien­ka­mi na vy­da­nie uz­ne­se­nia o vznesení obvinenia je v súlade s ust. § 206 ods.1 Trestného poriadku je ku­mu­la­tív­na exis­ten­cia sku­toč­nos­tí, že stí­ha­ný sku­tok sa stal a že ten­to vy­ka­zu­je všet­ky zna­ky ur­čitého tres­tné­ho či­nu.

Ďalej na základe ust. § 206 ods.1 Trestného poriadku na vy­da­nie uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia vo­či kon­krét­nej oso­be je rov­na­ko ne­vyh­nut­né, aby reál­ne (sku­toč­ne) exis­to­val dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver, že sku­tok spá­cha­la prá­ve tá­to oso­ba. To zna­me­ná, že pri­ja­tie toh­to zá­ve­ru mu­sí byť pod­lo­že­né zá­kon­ne vy­ko­na­ný­mi dô­kaz­mi, kto­ré vo svo­jom súhr­ne s vy­ššou mie­rou prav­de­po­dob­nos­ti od­ôvod­ňu­jú kon­šta­to­va­nie, že sku­tok spá­cha­la ur­či­tá oso­ba.

V opač­nom prí­pa­de ne­mož­no ho­vo­riť o stí­ha­ní oso­by zo zá­kon­ných dô­vo­dov a zá­kon­ným spô­so­bom, tak ako to pred­pok­la­dá ust. § 2 ods. 1 Trestného poriadku a čl. 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru o ľud­ských prá­vach a zá­klad­ných slo­bo­dách.

V prípade ak policajt, alebo prokurátor v prípravnom konaní zistí, že skutok Vášho manžela nenapĺňa znaky ani jedného trestného činu, skutok môže byť kvalifikovaný ako priestupok a bude postúpený na Obvodný úrad, kde bude prejednávaný ak priestupok. 

V zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt pos­tú­pi vec iné­mu or­gá­nu, ak vý­sled­ky vy­šet­ro­va­nia ale­bo skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia preu­ka­zu­jú, že nej­de o trest­ný čin, ale ide o sku­tok, kto­rý by mo­hol byť pries­tup­kom ale­bo iným správ­nym de­lik­tom ale­bo by mo­hol byť pre­jed­na­ný v dis­cip­li­nár­nom ko­na­ní.