Dobrý deň,

vo Vašom prípade je potrebné rozlišovať medzi tým, kto má právo na užívanie nájomného bytu a kto ho užívať nemôže. Váš nevlastný syn nemá žiadny právny dôvod vstupovať do bytu, ak nie je vedený ako nájomca alebo nemá súhlas nájomcu. Ak užíva byt bez právneho dôvodu, máte právo ho nepustiť do bytu.

Právo na vypratanie bytu: Pokiaľ váš nevlastný syn nemá nájomnú zmluvu alebo váš súhlas na bývanie, ide o užívanie bez právneho dôvodu. Nájomca sa môže domáhať vypratania osoby, ktorá užíva byt bez právneho dôvodu, a to na základe § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ).

Právne nástroje v prípade fyzického napadnutia alebo vyhrážania: Ak sa váš nevlastný syn správa násilne alebo sa vám vyhrážal, môžete tiež zvážiť podanie trestného oznámenia na polícii. Okrem toho, súdy v Slovenskej republike majú možnosť v rámci iného konania nariadiť, aby osoba páchajúca násilie bola napríklad vykázaná z obydlia, pokiaľ ďalšie spolužitie s ohľadom na fyzické či psychické násilie je neznesiteľné.

Odporúčali by sme vymeniť zámok a nepustiť ho do bytu. 

Dobrý deň,
ak ste nadobudli dom s pozemkom na zákalde darovacej zmluvy a v prospech darcu v zmysle darovacej zmluvy je zriadené aj vecné bremeno, ktoré spočíva v práve dožitovného bývania v dome a toto vecné bremeno je aj zavkladované v katastri nehnuteľmností, potom ste povinný užívanie nehnuteľnosti darcom strpieť.

Riešením vo  veci vecného bremena a jeho zrušenia, je len dohoda s osobou oprávnenou z vecného bremena na jeho zrušení napr. za finančnú náhradu, ale podanie návrhu na súd o zrušenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o/ ods. 3 Občianskeho zákonníka :

"Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie."

Odporúčam vo veci kontaktovať advokáta.

Dobrý deň, v otázke uvádzate, že vlastníkom pozemku je štát. Toto by bolo potrebné špecifikovať. Len usudzujeme, že pozemok je v správe Slov. pozemkového fondu. Ak by to tak bolo, potom musíte kontaktovať SPF za účelom odkúpenia podielu na pozemku.

Ak by ste sa stali spoluvlastníkom pozemku, následne by bolo potrebné dohodnúť sa so spoluvlastníčkou pozemku, k čomu zrejme nedospeje. Preto bude následne potrebné podať žalobu na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Dobrý deň, právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti alebo jej časti predstavuje vecné bremeno. Toto bremeno sa zvyčajne zriaďuje v súvislosti s uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľnosti, a obe tieto zmluvy sú často spísané na jednej listine. Jasná a podrobná formulácia práv a povinností účastníkov v zmluve je kľúčová na predchádzanie nedorozumení a sporov v budúcnosti. Vecné právo užívania nehnuteľnosti vám teda dáva možnosť definovať, ktoré miestnosti v domoch a ktoré pozemky môžu byť užívané doživotne, vrátane rozsahu tohto užívania. Pokiaľ zmluva obsahuje explicitné ustanovenia o prístupových právach alebo práve na užívanie určených priestorov či pozemkov, musia sa tieto dodržiavať. V prípade, že syn predchádzajúceho majiteľa nemá na základe zmluvy právo na prístup alebo užívanie nehnuteľnosti, je možné mu vstup zakázať. Dôležité je však podrobne preskúmať zmluvný zápis o vecnom bremeni a zistiť, či z nej nevyplýva implicitne alebo explicitne právo syna užívať nehnuteľnosť alebo pristupovať k nej. 

Dobrý deň,
treba skúmať ako nastala takáto situácia. Následne je možné uvažovať o niekoľkých riešeniach.  Brániť vstupe do bytovky Vám však nemôže, nakoľko tam máte obydlie...

Najčastejšie sa takéto prípady riešia cez ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Dobrý deň, riešenie vami uvedneého problému je jednoduché :

Z otázky usudzujeme, že bývalá svokra vášho priateľa má kľúče od domu a od bráničky, ktorou sa vstupuje na pozemok, na ktorom sa nachádza dom. Zákaz vstupu bol bývalej svokre priateľa daný zrejme ústne.

Uvedené jej treba oznámiť písomne a žiadať vrátiť všetky kľúče od domu a brány, ktorou sa na pozemok k domu vstupuje, prípadne vymeniť zámky.

Dobrý deň,
v otázke neuvádzate o aké hnuteľné veci na pozemku kupujúceho ako nového vlastníka nehnuteľnosti ide a z akého dôvodu je pozemok oplotený, teda ide napr. o nejakú spoločnosť, ktorá na predmetnom pozemku má svoju prevádzkovú budovu a na prislúchajúcom pozemku sú umiestnené Vaše veci, ktoré nešpecifikujete, resp. či máte o uvedených Vašich veciach nejakú písomnú dokumentáciu, prípadne aj fotodokumentáciu a či ste vlastníka pozemku vyzvali na ich vrátenie Vám.

Z otázky vyplýva, že ste predali pozemok a nepredali ste hnuteľné veci umiestnené na ňom, potom Vaše vlastnícke právo k uvedeným veciam Vám prináleží.

Podľa ust. § 126 Obč. zákonníka platí :
"(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba."

Uvádzame všeobecnú informáciu, keďže nevieme o aké veci ide.

Ak by išlo napr. o motorové vozidlo, toto si môžete zobrať.

Odporúčame písomne prípadne emailom vyzvať vlastníka pozemku, aby Vám udelil súhlas na vstup na pozemok s tým, že si chcete zobrať svoje veci, ktoré súčasne vymenujete, prípadne splnomocnil inú osobu, ktorá pri vzatí veci z pozemku s Vami bude, možnosťou je obrátiť sa priamo na obec  prípadne políciu, ktorá bude s Vami pri vstupe na pozemok. Keďže nevieme o aké veci ide, požiadajte, aby vlastník pozemku s týmito vecami nenakladal. Upozornite vlastníka pozemku, že pokiaľ Vašej žiadosti nevyhovie, nesie zodpovednosť za tieto veci. V prípade, že k vydaniu vecí nedôjde, budete musieť podať žalobu na súd, tu však budete musieť vedieť preukázať, že ste vlastníkom veci.

Možnosťou je obrátiť sa priamo na obec prípadne políciu, za asistencie ktorých dôjde k prevzatiu vecí.

Citujeme ust. Občianskeho zákonníka :

"§ 5 : Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

§ 6 : Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť."

Možnosťou pre Vás je aj podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 Civil. spor. poriadku.

Dobrý deň, 

na Vašu otázku uvádzame nasledovnú odpoveď :

1./ Z ust. § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka platí : Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

2./ V žiadnom ustanovené Obč. zákonníka nie je ustanovené, aby Vy ako vlastník by  ste mali povinnosť umožniť vstup na pozemok a do rodinného domu nevlastníkovi predmetných nehnuteľnosti. Z Vašej strany je potrebné urobiť len opatrenia /oplotenie so zámkom/, aby ste zamedzili vstup tejto osobe. 

3./ Pokiaľ sa jedná o vyhrážky a nadávanie, vec riešiť dohovorom, prípadne  v uvedenej veci sa môžete obrátiť na obec podaním návrhu na priestupkové konanie podľa ust. § 49 zákona o priestupkoch - priestupky proti občianskemu spolunažívaniu :

Priestupku sa dopustí ten, kto /okrem iných/

d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním."

Za tento priestupok je možné uložiť pokutu až 99 €.