+421 (0) 2 381 04 750
zavolajte nám

Prieťahy v konaní súdu



V konaní o prieťahoch pred Ústavným súdom SR musí byt sťažovateľ povinne zastúpený advokátom (§20 ods. 2 zákona o Ústavnom súde SR). Rovnako to platí pre konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (od okamihu notifikácie sťažnosti dotknutému štátu).

Prečo podávať sťažnosť na prieťahy v konaní súdu?

Najčastejšími dôvodmi pre podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sú:
- dosiahnutie rozhodnutia súdu riadne a včas,
- dosiahnutie finančného odškodnenia za spôsobené prieťahy. Viac o finančnom odškodnení pozrite nižšie.

Čo sú to prieťahy v konaní?

Základným právom účastníka konania je, aby bolo vo veci rozhodnuté bez zbytočných prieťahov v konaní. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať.
Občiansky súdny poriadok obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.
Samotná Ústava SR zakotvuje v článku 48 ods.2, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Rovnako, občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) prikazuje súdu, aby súd v konaní postupoval v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Konať bez zbytočných prieťahov v konaní prikazuje súdu a sudcovi ustanovenie § 6 O.s.p. Podľa § 100 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
O prieťahoch v konaní súdu hovoríme vtedy, ak súd nepostupuje v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, § 6 O.s.p., § 100 ods. 1 O.s.p.

Čo skúma Ústavný súd SR v prípade prieťahov v konaní?

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú:

1/ právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
- súd posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by svedčili o mimoriadnej faktickej zložitosti veci, pokiaľ nezistí také skutočnosti, o zložitosť veci nepôjde
2/ správanie účastníka súdneho konania,
- účastník konania musí postupovať tak, aby sám nespôsoboval zbytočné prieťahy v konaní, napríklad neodôvodnenou neúčasťou na pojednávaniach, včasné vyjadrenie sa k výzve súdu, prípadne inak.
Taktiež je dôležité, aby účastník prejavil navonok svoju nespokojnosť s postupom súdu, podal z dôvodu nečinnosti všeobecného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu (využil účinný právny prostriedok nápravy na urýchlenie konania) podľa osobitných právnych predpisov
3/ postup samotného súdu
- prieťahy v konaní vznikajú najmú nečinnosťou súdu. Judikatúra Ústavného súdu sa stabilizovala aj v tom, že zbytočné prieťahy v súdnom konaní môžu byť zapríčinené nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") Ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne IV. ÚS 117/04 a III. ÚS 142/08).

Obdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, ústavný súd posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní. Ak súd neurobí úkon v zákonom stanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo nedostatočne rýchlou činnosťou sa dopustí zbytočného prieťahu, ktorý má povahu porušenia práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Pokiaľ konanie súdu trvá minimálne 6 rokov, pričom nebránia konaniu vážne prekážky, ide jednoznačne o prieťahy v konaní. Nezriedka Ústavný súd vyriekne, že boli porušované práva účastníka na konanie bez prieťahov už vtedy, ak konanie trvá viac ako 2 roky.

Sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu

Pred tým, ako účastník podá sťažnosť na prieťahy v konaní na Ústavný súd SR je potrebné využiť postup podľa § 62 až 68 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Anonymné sťažnosti sa nevybavujú.

Sťažnosť predsedovi súdu sa podáva písomne (prípadne ústne do zápisnice na súde). Do sťažnosti predsedovi súdu sa uvedie:
- meno, priezvisko, adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby,
- namietanie prieťahov v konaní,
- čoho sa sťažovateľ domáha.
Sťažnosť sa podáva na súde, na ktorom sú prieťahy v konaní.

Kto vybavuje sťažnosť?

1/ predseda okresného súdu, ak sťažnosť smeruje proti sudcom (vrátane podpredsedu okresného súdu), súdnym úradníkom alebo zamestnancom tohto okresného súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
2/ predseda krajského súdu, ak sťažnosť smeruje proti sudcom (vrátane podpredsedu krajského súdu), súdnym úradníkom alebo zamestnancom tohto krajského súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva ale aj proti predsedovi okresného súdu (v obvode príslušného krajského súdu).
3/ predseda Špeciálneho súdu, ak sťažnosť smeruje proti sudcom (vrátane podpredsedu Špeciálneho súdu), súdnym úradníkom alebo zamestnancom Špeciálneho súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
4/ predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak sťažnosť smeruje proti:
sudcom (vrátane podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), súdnym úradníkom alebo zamestnancom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, ale aj predsedovi krajského súd a predsedovi Špeciálneho súdu.

Aká je zákonná lehota na vybavenie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu?

Sťažnosť na prieťahy v konaní musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. Lehotu možno v zákonom určených prípadoch predĺžiť, a to aj opakovane (§ 65 ods. 2 zákona o súdoch). Avšak celkový čas vybavovania sťažnosti, vrátane prípadného hoci aj opakovaného predĺženia lehoty na jej vybavenie, nesmie byť dlhší ako 3 mesiace.
O predĺžení 30 dňovej lehoty na vybavenie sťažnosti musí súd sťažovateľa upovedomiť vopred písomne.
 

Ako prebieha vybavovanie sťažnosti na prieťahy v konaní?

Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov.
Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ.
Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti na prieťahy v konaní zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.

Ako bude sťažovateľ o vybavení sťažnosti upovedomený?

O spôsobe vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.

Čo ak sa sťažnosti na prieťahy v konaní nevyhovie?

Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,
a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu,
b) ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu a predsedom Špecializovaného trestného súdu.

Nevyhovenie sťažnosti predsedom súdu kladným spôsobom nebráni podaniu ústavnej sťažnosti. Nezriedka sa stáva, že aj napriek tomu, že predseda súdu nevidí žiadne prieťahy v konaní, Ústavný súd rozhodne opačne a potvrdí, že došlo k prieťahom v konaní.


Sťažnosť na prieťahy v konaní súdu - ústavná sťažnosť

Ústavná sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.

K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažnosť na prieťahy v konaní nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (okrem dôvodu hodného osobitného zreteľa).
Sťažnosť na prieťahy v konaní možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ak Ústavný súd sťažnosti na prieťahy v konaní vyhovie, môže
a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov,
b) vrátiť vec na ďalšie konanie,
c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo
d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Finančné odškodnenie pri prieťahoch v konaní

Sťažovateľ pred Ústavným súdom SR má právo vždy požadovať priznanie odškodnenia za prieťahy v konaní. Výška odškodnenia závisí od spôsobenej ujmy, ktorá môže byť majetková ale aj nemajetková, môže spočívať v spôsobenej škode a je vyjadriteľná v peniazoch.

Ak sa sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom SR domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Ústavný súd teda môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Nie je povinnosťou súdu priznať finančné odškodnenie za prieťahy v konaní. Vždy odporúčame uviesť do sťažnosti také dôvody, ktoré odôvodňujú priznanie finančného odškodnenia. Súd každý dôvod uvedený v sťažnosti dôkladne zváži.

Ak Ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

Pokiaľ sťažovateľ považuje rozhodnutie Ústavného súdu SR o prieťahoch v konaní za nedostatočné (či už z dôvodu, že Ústavný súd jeho sťažnosti nevyhovel, alebo považuje priznané finančné zadosťučinenie za príliš nízke), sťažovateľ má právo sa obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Výška finančného odškodnenia závisí napríklad aj od toho, či postupom súdu nedošlo k zmareniu možnosti účastníka domôcť sa svojho práva (napríklad, ak po niekoľkoročnom súdnom konaní zomreli svedkovia, zničil sa predmet konania, nebolo možné už vykonať dokazovanie a iné).

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Nemajetková ujma je náhradou za porušenie práv účastníka, ktoré súd spôsobil v nemajetkovej sfére fyzickej osoby. Výška náhrady v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť preskúmaná.
Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, táto môže byť rôzna, podľa závažnosti zásahu do práv sťažovateľa (aj niekoľko tisíc eur).

Sťažnosť na prieťahy v konaní na Európsky súd pre ľudské práva

Po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní sa každou sťažnosťou zaoberá najskôr kancelária Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá objasňuje niektoré otázky týkajúce sa prijateľnosti sťažnosti. Potom pridelený sudca (spravodajca) sťažnosť spracuje a predloží ju na prerokovanie jednému z trojčlenných výborov, ktorý môže sťažnosť jednohlasne vyhlásiť za neprijateľnú alebo ju vyčiarknuť zo zoznamu prípadov.

Ak sťažnosť nebola výborom jednohlasne vyhlásená za neprijateľnú, alebo ak nebola vyčiarknutá zo zoznamu prípadov, postúpi ju výbor Komore zloženej zo siedmich sudcov. Rovnako ako výbor, aj komora môže sťažnosť okamžite vyhlásiť za neprijateľnú. To sa však v praxi deje iba výnimočne, a preto sú takmer všetky sťažnosti posudzované komorou notifikované dotknutému štátu na zaujatie stanoviska.

Komora dáva stranám možnosť urovnať celú vec zmierom. V prípade dosiahnutia zmieru komora vyčiarkne sťažnosť zo zoznamu prípadov rozhodnutím. Pokiaľ spor nie je urovnaný zmierom, komora rozhodne vo veci.

Konanie pred Súdom je prevažne písomné. Súd môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť strán nariadiť ústne pojednávanie, deje sa tak iba výnimočne.

Dohovor podmieňuje prijateľnosť sťažnosti vyčerpaním všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy (neplatí to absolútne, pozri nižšie) a dodržaním šesťmesačnej lehoty na podanie sťažnosti. Táto lehota plynie odo dňa, kedy bolo prijaté konečné rozhodnutie na vnútroštátnej úrovni.

Sťažnosť nemôže byť anonymná, podávaná opakovane, pokiaľ nenasali žiadne nové skutočnosti. Prostriedky nápravy v rámci vnútroštátneho práva musia byť sťažovateľovi na prieťahy v konaní dostupné nielen teoreticky ale aj prakticky, aby boli spôsobilé poskytnúť sťažovateľovi nápravu namietaného porušenia práv a dávali mu rozumné vyhliadky na úspech. Článok 35 Dohovoru predpokladá rozdelenie dôkazného bremena v tom smere, že vláda, ktorá namieta nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, musí Európsky súd pre ľudské práva presvedčiť, že príslušný vnútroštátny prostriedok nápravy bol v danom čase účinný a sťažovateľ musí naopak preukázať, že prostriedok nápravy, ktorého sa dovoláva vláda, v skutočnosti bol využitý, alebo že ho vzhľadom na špecifické a mimoriadne okolnosti prípadu sťažovateľ nebol povinný využiť.

Ústavná sťažnosť na prieťahy v konaní podľa Ústavy SR, na základe ktorej Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z Dohovoru, je vo všeobecnosti považovaná za účinný vnútroštátny prostriedok nápravy.

Priznanie spravodlivého zadosťučinenia za prieťahy v konaní Európskym súdom pre ľudské práva. Ak sa sťažovateľ domáha okrem iného aj spravodlivého zadosťučinenia za porušenie svojich práv, musí špecifikovať jeho konkrétnu výšku a uviesť relevantné skutočnosti.

Európsky súd rozhoduje o priznaní spravodlivého zadosťučinenia podľa článku 41 Dohovoru, ktoré zahŕňa náhradu majetkovej škody, ktorá musí byť v príčinnej súvislosti s porušením práv sťažovateľa a nemajetkovej ujmy (z podobných dôvodov ako v prípade Ústavného súdu SR (pozri vyššie). Súčasťou rozsudku je aj o výrok o náhrade nákladov a výdavkov, v ktorom Súd sťažovateľovi v prípade jeho úspechu prizná náhradu nákladov a výdavkov spojených s podaním sťažnosti, s konaním pred Súdom, (náklady právneho zastúpenia, poštovné, cestovné a ďalšie výdavky a iné).

V prípade ďalších informácii nás kontaktuje prostredníctvom Online právnej poradne.

JUDr. Milan Ficek,
Advokát pre otázky prieťahov v konaní.