Dobrý deň, vaša situácia je zložitá a vyžaduje si citlivé a správne právne kroky. Ak ide o byt, ktorý patrí matke vášho priateľa, a on má právo v byte pobývať, situácia je komplikovanejšia. O tom kto bude bývať v byte rozhoduje vlastník.

Keďže ide o ochranu vašej a synovej bezpečnosti, existujú určité kroky, ktoré môžete podniknúť:

 

Komunikácia s majiteľom bytu: Ak je možné, skúste komunikovať s majiteľkou bytu (matkou vášho priateľa), aby pochopila situáciu a možno prijala opatrenia a súhlasila s tým, že on tam nemá právo chodiť. 

 

Ochranný príkaz: Môžete požiadať súd o vydanie rozhodnutia, ktorý by zakazoval vášmu priateľovi prístup do bytu. Preukázanie ohrozenia vašej bezpečnosti alebo bezpečnosti vášho syna je dôležité pre úspech v konaní. Drogy sú vždy nežiaduce pre zdravý vývoj dieťaťa. 

 

Ohlásenie na polícii: V prípade akéhokoľvek nebezpečného správania alebo pri podozrení na trestnú činnosť (ako napríklad užívanie drog) by ste mali situáciu nahlásiť polícii.

 

Poradenstvo a podpora: Existujú organizácie a poradenské služby, ktoré môžu pomôcť v situáciách týkajúcich sa domáceho násilia alebo zneužívania.

 

Zvážte tiež všetky možnosti, ktoré sú k dispozícii na ochranu vás a vášho syna, a postupujte opatrne a s ohľadom na závažnosť situácie.

Dobrý deň,
uvedené situácia nie je vôbec ľahká, avšak má riešenie. Zákaz vstupu do bytu sa dá riešiť prostredníctvom tzv. neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 CSP:

Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.   Nato, aby bolo neodkladné opatrenie vydané je však potrebné podať návrh. Náležitosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia upravuje ust. § 326 ods. 1 CSP:   V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.   V prípade aký uvádzate by však mohlo ísť aj o trestný čin týrania blízkej alebo zverenej osoby, prípadne ublíženia na zdraví a taktiež by mohlo ísť aj o trestný čin porušovania domovej slobody. V takom prípade je potrebné podať trestné oznámenie na políciu alebo prokuratúru, a to buď ústne do zápisnice alebo písomne poštou a zároveň k tomu pripojiť aj dôkazy, napr. spomínané lekárske správy. Vy ako vlastník bytu rozhodujete, kto bude bývať v byte. Môžete ho nechať vypratať. Ak by ste chceli bližšie poradiť ako na to, môžete si objednať konzultáciu. 

Dobrý deň, 

pri zodpovedaní Vašej otázky je potrebné vychádzať z ust. zákona o vlastníctve bytov.

Pokiaľ ste sa na rekonštrukcii balkónov, alebo ich prístavbe bolo rozhodnuté vlastníkmi bytov, potom v prípade, že s uvedeným rozhodnutím nesúhlasíte môžete sa obrátiť na súd v zmysle ust. § 14 ods. 8 citovaného zákona, ako aj domáhať sa toho, aby súd rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov :

"Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba."

 

Pokiaľ by ste chceli v tomto štádiu podať sťažnosť na Ústavný súd SR, k tomu uvádzame :

Podľa § 53 zák. č. 38/1993 Zb.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že "sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov."

 

Teda pokiaľ vec nebude rozhodnutá v riadnom súdnom konaní, Vaše podanie na Ústavný súd SR by bolo odmietnuté.

Dobrý deň, ak v vedenom byte nebýva a potom tento byt tvorí vaše obydlie, tak potom môžete vymeniť zámok a v prípade vstupu do bytu z jeho strany, môžete zavolať políciu. Vstup do obydlia je považovaný bez súhlasu užívateľa bytu za trestný čin porušovania domovej slobody a to aj napriek tomu ak ide o vlastníka alebo spoluvlastníka bytu. Ak by v byte býval aj on, potom vymeniť zámky nemôžete.

Dobrý deň,

na takéto konanie nemá Váš syn právo. Odporúčal by som Vám zriadiť vecné bremeno voči Vášmu synovi, ktoré by Vám  po rozdelení umožnilo nerušene vstupovať do domu. Vecné bremeno je  určité oprávnenie, priznané osobe,ktorá toto právo nevyhnutne potrebuje na výkon iného práva, tak ako je tomu aj vo Vašom prípade. Po zriadení vecného bremena je potom  druhá osoba toto Vaše právo povinná strpieť a nemá právo Vám ho odopierať. Podobnú situáciu riešil aj Najvyšíí súd Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1259/2003:

V prípade reálneho delenia pozemku, na ktorom je postavená stavba alebo ktorý prilieha k zastavanému pozemku, treba vždy skúmať, či sa rozdelením vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susediacom pozemku neznemožní prístup k stavbe, ktorá bola v rámci vyporiadania spoluvlastníctva prikázaná do jeho výlučného vlastníctva alebo v jeho výlučnom vlastníctve už je. Práve preto § 142 ods. 3 OZ v odôvodnených prípadoch umožňuje zriadenie vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.

Z uvedeného rozhodnutia súdu vyplýva, že súd bude skúmať okolnosti tohto delenia, takže ak dokážete synove tvrdenia, bolo by možné zriadiť vecné bremeno.