Zákaz vstupu do obydlia

^{Odpoveď advokáta: Zákaz vstupu do obydlia}

Dobrý deň. Pokiaľ ide o ochranu pred domácim násilím, túto možno zabezpečiť napr. neodkladným opatrením nariadeným podľa ustanovenia CSP, v zmysle ktorého môže súd nariadiť účastníkovi, aby dočasne nevstupoval do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Treba si však uvedomiť, že hoci je takého opatrenie iba dočastným riešením, výrazným spôsobom zasahuje do práv jednotlivca. Z tohto dôvodu treba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia starostlivo pripraviť. Okrem zákonných predpokladov upravených v ustanoveniach CSP sa treba zamerať na to, že násilie musí byť dlhodobé, musí mať stúpajúcu tendenciu a musí byť charakterizované úmyslom. Do návrhu je potrebné uviesť, či bola volaná polícia, koľko krát bola privolaná, a ako situáciu riešila. Pred podaním takéhoto návrhu Vám odporúčam vyhladať odbornú právnu pomoc.

Pred  nariadením  neodkladného  opatrenia  nemusí  byť  nárok  dokázaný,  musí  však  byť aspoň  osvedčený.  Osvedčenie  (na  rozdiel  od  dokazovania)  znamená,  že  súd  pomocou ponúknutých  dôkazných  prostriedkov  zisťuje  najvýznamnejšie  skutočnosti  (teda  nie  všetky rozhodujúce  skutočnosti),  pri  ich  zisťovaní  nemusí  dbať  na  všetky  formality,  ako  je  to   pri  dokazovaní;  postačuje,  že  osvedčená  skutočnosť  sa  mu  vzhľadom  na  všetky  okolnosti  javí ako  nanajvýš  pravdepodobná. Súd  poskytne oprávnenému  účastníkovi  dočasnú  ochranu,  prípadne  zabraňuje  ďalšiemu  zhoršovaniu  jeho postavenia  aj  za  cenu,  že  skutočný  stav  veci  nie  je  ešte  náležite  zistený,  a  teda  že  subjektívne právo  ani  jemu  zodpovedajúca  povinnosť  nie  sú  celkom  nepochybné.  Dočasnou  úpravou urobenou  vo  forme  neodkladného  opatrenia  sa  preto  neprejudikujú  práva  a  povinnosti účastníkov  ani  posúdenie  právneho  vzťahu  medzi  nimi.  Znamená  to,  že  obsahom  dočasnej úpravy v  neskoršom  konaní  nie  je  súd viazaný a  môže rozhodnúť  inak. Neodkladné opatrenie  nie  je  konečným  rozhodnutím  a  jeho  účelom  je  dočasná  úprava  pomerov  účastníkov. 

 

 

Osvedčenie  dôvodného  podozrenia  z  násilia znamená,  ž 3e  súd  pomocou  ponúknutých  dôkazných  prostriedkov  zisťuje  najvýznamnejšie skutočnosti  (teda  nie  všetky  rozhodujúce),  pričom  postačuje,  ţe  osvedčená  skutočnosť  sa  mu vzhľadom  na  všetky  okolnosti  javí  ako  nanajvýš  pravdepodobné. 

 

Aplikácia neodkladného  opatrenia v  zmysle  CSP je  veľmi  aktuálnym  a  účinným  prostriedkom  preventívneho  riešenia  problematiky  násilia.  V  jeho prospech  svedčí  najmä  to,  že  v  dôsledku  jeho  uplatnenia  –  zákazu  vstupovania  násilnej  osoby  - sa  ohrozenej  osobe  poskytuje  pomerne  rýchla  ochrana,  vďaka  ktorej  nemusí  ďalej  zotrvávať   v  spoločnom  obydlí  s  násilnou  osobou,  ani  nemusí  opúšťať  svoje  obydlie,  ak  sa  chce  chrániť pred  opätovnými  útokmi  násilnej  osoby;  nemusí  žiť  v  strachu  a  obavách  o  svoj  život  a  zdravie, a ani  sa nemusí zaťažovať  hľadaním  náhradného ubytovania.  

 

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň,

v prvom rade je potrebné rozlíšiť, či ide o dom, ktorý je vo Vašom výlučnom vlastníctve, alebo či ide o spoločnú domácnosť, prípadne spoločné vlastníctvo s Vašim synom.

Ak ste výlučným vlastníkom domu, máte podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo svoj majetok držať, užívať a nakladať s ním, a teda aj rozhodovať o tom, kto môže vstupovať do Vášho domu. Ak Váš syn opakovane privádza osobu, ktorú si v dome neželáte, odporúčam mu to písomne oznámiť a jasne vyjadriť svoj nesúhlas s jej vstupom.

Ak by táto osoba napriek tomu do domu vstupovala bez Vášho súhlasu, mohlo by ísť o neoprávnený zásah do Vášho vlastníckeho práva. V takom prípade môžete využiť tzv. negatóru žalobu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou sa môžete domáhať, aby sa táto osoba zdržala vstupov do Vášho domu.

Ak by osoba do domu vstupovala bez Vášho vedomia alebo proti Vašej vôli, mohlo by ísť aj o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona o priestupkoch, prípadne o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, ak by išlo o závažnejšie prípady. V takom prípade môžete kontaktovať políciu.

Ak však dom užívate spoločne so synom a on má v dome trvalý pobyt alebo právo užívať dom /je napr. spoluvlastníkom/, situácia je zložitejšia. V takom prípade má aj on určité práva rozhodovať o tom, koho si do domu pozve, a Vaše právo obmedziť vstup iných osôb je limitované jeho právom užívať nehnuteľnosť. V takom prípade odporúčam pokúsiť sa najskôr o dohodu so synom.

V prípade, že by ste chceli situáciu riešiť právnou cestou, odporúčam presne špecifikovať, v akom vzťahu je syn k nehnuteľnosti (vlastník, spoluvlastník, nájomca, len bývajúci člen domácnosti, či je maloletý alebo plnoletý), aby bolo možné určiť, aké máte možnosti podľa zákona.

Uvádzame, že vlastník má právo brániť sa proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do svojho vlastníctva, vrátane neoprávneného vstupu cudzích osôb, a môže sa domáhať ochrany na súde negatórou žalobou .

Ak by ste chceli podať oznámenie na políciu, je potrebné uviesť konkrétne skutkové okolnosti, najmä to, že osoba vstupuje do domu bez Vášho súhlasu a napriek výslovnému zákazu.

Odporúčam najskôr situáciu riešiť písomným upozornením synovi a dotyčnej osobe, a ak to nepomôže, obrátiť sa na príslušné orgány (obec, polícia, súd) podľa závažnosti situácie.

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň, vaša situácia je zložitá a vyžaduje si citlivé a správne právne kroky. Ak ide o byt, ktorý patrí matke vášho priateľa, a on má právo v byte pobývať, situácia je komplikovanejšia. O tom kto bude bývať v byte rozhoduje vlastník.

Keďže ide o ochranu vašej a synovej bezpečnosti, existujú určité kroky, ktoré môžete podniknúť:

 

Komunikácia s majiteľom bytu: Ak je možné, skúste komunikovať s majiteľkou bytu (matkou vášho priateľa), aby pochopila situáciu a možno prijala opatrenia a súhlasila s tým, že on tam nemá právo chodiť. 

 

Ochranný príkaz: Môžete požiadať súd o vydanie rozhodnutia, ktorý by zakazoval vášmu priateľovi prístup do bytu. Preukázanie ohrozenia vašej bezpečnosti alebo bezpečnosti vášho syna je dôležité pre úspech v konaní. Drogy sú vždy nežiaduce pre zdravý vývoj dieťaťa. 

 

Ohlásenie na polícii: V prípade akéhokoľvek nebezpečného správania alebo pri podozrení na trestnú činnosť (ako napríklad užívanie drog) by ste mali situáciu nahlásiť polícii.

 

Poradenstvo a podpora: Existujú organizácie a poradenské služby, ktoré môžu pomôcť v situáciách týkajúcich sa domáceho násilia alebo zneužívania.

 

Zvážte tiež všetky možnosti, ktoré sú k dispozícii na ochranu vás a vášho syna, a postupujte opatrne a s ohľadom na závažnosť situácie.

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň,
uvedené situácia nie je vôbec ľahká, avšak má riešenie. Zákaz vstupu do bytu sa dá riešiť prostredníctvom tzv. neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 CSP:

Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.   Nato, aby bolo neodkladné opatrenie vydané je však potrebné podať návrh. Náležitosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia upravuje ust. § 326 ods. 1 CSP:   V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.   V prípade aký uvádzate by však mohlo ísť aj o trestný čin týrania blízkej alebo zverenej osoby, prípadne ublíženia na zdraví a taktiež by mohlo ísť aj o trestný čin porušovania domovej slobody. V takom prípade je potrebné podať trestné oznámenie na políciu alebo prokuratúru, a to buď ústne do zápisnice alebo písomne poštou a zároveň k tomu pripojiť aj dôkazy, napr. spomínané lekárske správy. Vy ako vlastník bytu rozhodujete, kto bude bývať v byte. Môžete ho nechať vypratať. Ak by ste chceli bližšie poradiť ako na to, môžete si objednať konzultáciu. 

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň, 

pri zodpovedaní Vašej otázky je potrebné vychádzať z ust. zákona o vlastníctve bytov.

Pokiaľ ste sa na rekonštrukcii balkónov, alebo ich prístavbe bolo rozhodnuté vlastníkmi bytov, potom v prípade, že s uvedeným rozhodnutím nesúhlasíte môžete sa obrátiť na súd v zmysle ust. § 14 ods. 8 citovaného zákona, ako aj domáhať sa toho, aby súd rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov :

"Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba."

 

Pokiaľ by ste chceli v tomto štádiu podať sťažnosť na Ústavný súd SR, k tomu uvádzame :

Podľa § 53 zák. č. 38/1993 Zb.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že "sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov."

 

Teda pokiaľ vec nebude rozhodnutá v riadnom súdnom konaní, Vaše podanie na Ústavný súd SR by bolo odmietnuté.

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň, ak v vedenom byte nebýva a potom tento byt tvorí vaše obydlie, tak potom môžete vymeniť zámok a v prípade vstupu do bytu z jeho strany, môžete zavolať políciu. Vstup do obydlia je považovaný bez súhlasu užívateľa bytu za trestný čin porušovania domovej slobody a to aj napriek tomu ak ide o vlastníka alebo spoluvlastníka bytu. Ak by v byte býval aj on, potom vymeniť zámky nemôžete.

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň,

na takéto konanie nemá Váš syn právo. Odporúčal by som Vám zriadiť vecné bremeno voči Vášmu synovi, ktoré by Vám  po rozdelení umožnilo nerušene vstupovať do domu. Vecné bremeno je  určité oprávnenie, priznané osobe,ktorá toto právo nevyhnutne potrebuje na výkon iného práva, tak ako je tomu aj vo Vašom prípade. Po zriadení vecného bremena je potom  druhá osoba toto Vaše právo povinná strpieť a nemá právo Vám ho odopierať. Podobnú situáciu riešil aj Najvyšíí súd Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1259/2003:

V prípade reálneho delenia pozemku, na ktorom je postavená stavba alebo ktorý prilieha k zastavanému pozemku, treba vždy skúmať, či sa rozdelením vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susediacom pozemku neznemožní prístup k stavbe, ktorá bola v rámci vyporiadania spoluvlastníctva prikázaná do jeho výlučného vlastníctva alebo v jeho výlučnom vlastníctve už je. Práve preto § 142 ods. 3 OZ v odôvodnených prípadoch umožňuje zriadenie vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.

Z uvedeného rozhodnutia súdu vyplýva, že súd bude skúmať okolnosti tohto delenia, takže ak dokážete synove tvrdenia, bolo by možné zriadiť vecné bremeno.