Otázka: Vymáhanie od zamestnávateľa

Dobrý deň, obraciam sa na vás s otázkou a prosbou o radu, ako postupovať v nasledujúcej situácii. Pracoval som na živnosť u zamestnávateľa, s ktorým som nemal podpísanú pracovnú zmluvu, keďže v jeho firme to tak nik nemá a všetci tam pracujú na živnosť. Peniaze, teda výplatu, mi posielal na účet a prisľúbil, že mi bude preplácať odvody do zdravotnej poisťovne, keďže prvý rok na živnosti som odvody do sociálnej poisťovne platiť nemusel. S plynutím času však platil nepravidelne až úplne prestal. Po konfrontovaní s otázkou ohľadne danej situácii mi dal výpoveď s tvrdením, že mi peniaze doplatí. Všetky tieto informácie mám uložené v emailovej komunikácii s ním. Avšak dodnes svoj dlh nevyrovnal. Preto by som sa chcel opýtať, ako postupovať ďalej v danej situácii a ako sa dostať k svojim peniazom. Ďakujem.

Odpoveď: Vymáhanie od zamestnávateľa

Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor.

Odpoveď na túto otázku by som rozdelil do dvoch rovín. Prvou z nich je povaha právneho vzťahu medzi Vami a "zamestnávateľom". Druhou rovinou bude popis vymáhania dlhu.

Povaha právneho vzťahu

Vo Vašej otázke uvádzate, že "pracujete na živnosť u zamestnávateľa". K tomu je nevyhnutné v prvom rade uviesť, čím sa vyznačuje pracovný pomer, resp. ako je charakterizovaná tzv. závislá práca. Podľa § 1 ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce 

(2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Práve v tomto ustanovení je uvedené, kedy už ide o pracovný pomer a kedy sa jedná o iný typ právneho vzťahu (napr. spolupráca medzi podnikateľmi). Znakmi závislej práce sú podriadenosť zamestnanca, zamestnanec vykonávať prácu osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a čase, ktorý mu určí.

K tomu si dovolím uviesť definíciu živnosti, podľa živnostenského zákona. V ustanovení § 2 živnostenského zákona je uvedené nasledovné:

Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Ako je možné si všimnúť, ide v podstate o opak toho, ako je definovaná závislá práca. Ak aplikujeme tieto základné ustanovenia na Vašu situáciu, dospejeme k záveru, že pokiaľ ste síce vystupovali ako živnostník, avšak po celý čas ste boli v podriadení "zamestnávateľa", riadili sa jeho pokynmi, pracovali ste podľa času, ktorý Vám určil a v jeho mene (teda nie vo vlastnom, ako to predpokladá živnostenský zákon), nešlo o obchodnoprávny vzťah medzi dvoma podnikateľmi, ale o vzťah pracovnoprávny. Ak tomu bolo tak, mohol sa dotyčný "zamestnávateľ" dopustiť aj tzv. nelegálneho zamestnávania. Podľa § 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní 

(1) Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a

a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo

b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.

(2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu

a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, 

b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo

c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.

Dotyčnú osobu samozrejme môžete nahlásiť na Inšpektoráte práce, avšak je potrebné si uvedomiť, že postihnutý môžete byť aj Vy. Vyplýva to z ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, podľa ktorých 

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva nelegálnu prácu.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.

K vymáhaniu nedoplatku

To, na základe akého právneho titulu budete môcť peniaze vymáhať, je možné určiť až po dôkladnej analýze Vášho právneho vzťahu, kde je nutné určiť, či ide o právny vzťah na základe Zákonníka práce, alebo o právny vzťah na základe iného predpisu, napr. Obchodného zákonníka.

Ak by sme vychádzali z toho, že ide o pracovnoprávny vzťah, potom by východiskom bolo najmä ustanovenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého  Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Ak by sme ale predpokladali, že pôjde napr. o zmluvu o dielo, potom by sme museli aplikovať ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 548 Obchodného zákonníka Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Tak, či onak, pokiaľ nastala splatnosť odmeny, či mzdy, máte právny nárok na jej vyplatenie. Ak sa dlžník dostal do omeškania, môžete žiadať aj úroky z omeškania.

Odporúčam Vám vyzvať dlžníka písomne, aby Vám dlh uhradil. Ak nebude reagovať, či nevráti dlh v lehote, ktorú mu určíte, potom bude nevyhnutné podať na súd žalobu.