Dobrý deň, Zákonník práce počíta aj s prácou počas sviatku avšak za príplatok a za podmienok uvedených v § 94 ods. 3, 4 a 5 Zákonníka práce. Z týchto ustanovení vyplýva, že to nie je povolené. 

Podľa § 94 ods. 4 Zákonníka práce, "Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa."

Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce, "V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú."

Podľa § 94 ods. 3 písm. f) Zákonníka práce, "V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch: práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva."

Dobrý deň,
samozrejme. Veľkonočná nedeľa je sviatok, dokonca sú aj obchody v ten deň zatvorené. V takom prípade Vám zle spravili mzdu za mesiac apríl.

Dobrý deň,

dni pracovného pokoja ustanovuje § 94 Zákonníka práce, a ide o dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky. Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch ustanovuje v §1 a § 2 štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Nadväzujúc na túto úpravu sa za sviatok na účely Zákonníka práce považujú tieto dni: 1. január, 6. január, Veľký piatok,  Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12.00 hodine, 25. december a 26. december. Počas týchto dní totiž nemožno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a a  zákonom stanovených prípadov. Takouto výnimkou, kedy zamestnancovi možno nariadiť práce aj vo sviatok, je aj práca v nepretržitej prevádzke.

Dobrý deň,

zákon v tomto prípade zakazuje nariadiť výkon práce počas štátnych sviatkov zamestnancom. Nezakazuje, aby ste prácu vykonávali Vy, ako živnostník. Vychádza sa aj zo slobody podnikania. Štát Vám nemôže ako podnikateľovi zakázať, aby ste pracovali, keď je sviatok. Ak obchod nie je Váš a budete tam pracovať ako živnostník, je tu riziko, že v prípade kontroly by inšpekcia posúdila daný pomer ako zamestnanecký a "zamestnávateľ" by musel zaplatiť pokutu.

Dobrý deň,

v zmysle ustálenej súdnej praxe nemôže byť totožná činnosť vykonávaná z pozície konateľa aj z pozície zamestnanca. Ako konateľ by ste mohli túto činnosť počas sviatku vykonávať, nakoľko by ste ju robili z pozície štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti a teda nie ako zamestnanec. Situácia sa však skomplikuje v prípade, ak samotný predaj v obchode máte vymedzený ako druh práce (pokiaľ hovoríme o Vás ako zamestnancovi). Vami popísaná situácia je značne skomplikovaná tým, že vystupujete ako konateľ a zamestnanec zároveň. Odporúčal by som tento situáciu vyriešiť a rozhodnúť sa, z akej pozície budete činnosť vykonávať. 

Dovolím si citovať ustálený právny názor súdnej praxe: 

"K dovolenému súbehu výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru by mohlo prísť len v tom prípade, ak by osoba vykonávala na základe pracovnej zmluvy, uzavretej so všetkými náležitosťami, v prospech spoločnosti práce tak, aby sa pracovné zadelenie a náplň práce zamestnanca a zároveň konateľa nezamieňali a aby bolo zrejmé, že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú. Ak nie je splnená táto podmienka, pracovný pomer nemôže vzniknúť. Právna úprava síce nebráni tomu, aby iné činnosti pre obchodnú spoločnosť vykonávala fyzická osoba - zamestnanec, ktorý je  štatutárnym orgánom, na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ druhom práce nie je výkon činnosti štatutárneho orgánu, ale iná pracovná činnosť spĺňajúca všetky právne charakteristiky závislej práce."

Dobrý deň. Vaša otázka zrejme súvisí s aktuálnym zákazom predaja počas sviatkov. Tento zákaz pritom spočíva v tom, že zamestnávatelia počas zákonom stanovených dní (sviatkov) nemôžu svojim zamestnancom nariadiť ani si s nimi dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác.

Prácu v reštaurácii, či pohostinstve však považujem skôr za poskytovanie služby, než za predaj tovaru, a preto mám za to, že reštaurácie a pohostinstvá nemusia byť počas zákonom vybraných sviatkov zatvorené, a teda ich prevádzkovatelia si môžu ako zamestnávatelia dohodnúť so svojimi zamestnancami, príp. im nariadiť prácu aj počas spomínaných sviatkov.

Dobrý deň. Zákonník práce upravuje v ustanovení § 122 mzdu a náhradu mzdy za sviatok. V zmysle ods. 1 tohto ustanovenia: "Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni." Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, v takom prípade patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. Pri čerpaní náhradného voľna zamestnancovi mzdové zvýhodnenie nepatrí, ale patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.