Dobrý deň,

naša odpoveď je nasledovná : 

Podstatné je položiť si otázku, z akého dôvodu by nemohol dediť štátny príslušník Maďarskej republiky, ktorý tam žije 50 rokov ?

Princíp dedenia nie je postavený na štátnej príslušnosti.  

Podstatné je, že dedič spĺňa  podmienky pre zákonné a závetné dedenie, že nedošlo k jeho vydedeniu alebo sa nejedná o dedičskú nespôsobilosť.

Ak by aj došlo k zatajeniu dediča, ust. § 485 a nasl. Občianskeho zákonníka chráni oprávneného dediča (citujeme) :

"§ 485 :
(1)  Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. 
(2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky. 

§ 486 :
Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. 
§ 487 
Ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu."

Dobrý deň, súdy v takýchto prípadoch nemajú zákonom stanovenú žiadnu lehotu na rozhodnutie vo veci. Procesný postup súdu je taký, že po podaní návrhu na zrušenie výživného je tento návrh doručený povinnému rodičovi z výživného na vyjadrenie. Kým to súd doručí tomuto rodičovi môže to potrvať 2-3 mesiace (v závislosti od pracovnej vyťaženosti súdu). Po vyjadrení povinného rodiča z výživného (najmä ak so zrušením súhlasia obaja) súd vo veci nariadi pojednávanie, na ktorom rozhodne. Opäť, čas potrebný na nariadenie termínu pojednávania nie je upravený v zákone. Závisí od pracovnej vyťaženosti súdu. Ak by súd vo veci Vašej dcéry nekonal 3-4 mesiace, môžete ho písomne urgovať, aby konal. V prípade, že súd bude dlhšie nečinný, môžete podať sťažnosť na prieťahy v konaní priamo predsedovi okresného súdu.

Dobrý deň, informácie uvedené vo Vašej otázke si odporujú. Najprv ste uviedli, že ste dom po Vašej babke zdedila, na konci svojej otázky uvádzate, že Vám dom darovala počas svojho života. Ak Vám babka dom darovala ešte počas svojho života, tak tento dom vôbec nemal patriť do dedičstva, nakoľko v čase jej úmrtia ste boli vlastníkom nehnuteľnosti Vy. Vlastníkom ste sa stali práve na základe darovacej zmluvy a zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak z nejakého dôvodu tento dom predsa patril do dedičstva po poručiteľke (Vašej babke) bolo by potrebné vedieť presne, kto všetko bol jej dedičom a akým spôsobom sa dedilo (t.j. či zo zákona alebo zo závetu). V prípade, ak sa dedilo zo zákona, je možné, že nevlastná dcéra, o ktorú sa Vaša mama starala by mohla mať určitý nárok vyplývajúci z dedičského konania, aj keď nie je s ňou pokrvne príbuzná. V zmysle Občianskeho zákona sú totiž za určitých podmienok dedičmi poručiteľa aj osoby, ktoré s poručiteľkou najmenej jeden rok pred jej smrťou žili v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané na ňu výživou.