Vydedenie

Dobrý deň,
rozumiem. Vec sa má tak, že u nás sa dedí buď podľa závetu, alebo zo zákona. Ak nezanechal platný závet, dedí sa zo zákona a tam dedia jeho vlastné a prípadne osvojené deti a manželka. Ak Vás neosvojil na súde, tak hoci medzi Vami existoval hlboký a intenzívny vzťah, ako keby bol Váš otec, žiaľ dediť nebudete. V prvej dedičskej skupine dedia deti a manžel. Tak je žiaľ nastavený zákon.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

v zmysle Občianskeho zákonníka môže vydediť len poručiteľ potomka, nie naopak. Po vás dedia v rámci prvej dedičskej skupiny manžel a deti. V prípade ak by nededeli vaše deti, tak by nastúpila druhá dedičská skupina, v rámci ktorej by dedil váš manžel a vaši rodičia, kde manžel by dedil najmenej polovicu dedičstva. 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
podľa ust. § 469a/ Obč. zákonníka platí :

"(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život."

Uvedené zák. ustanovenie stanovuje podmienky vydedenia, ktoré musia byť splnené, resp. niektorá z nich, v čase spísania listiny o vydedení. Samotný nezáujem o rodiča zo strany detí nie je dôvodom na vydedenie; posúdenie uvedenej skutkovej podstaty ako dôvodu vydedenia by bolo na posúdení súdu, ak by syn napadol neplatnosť vydedenia, keďže súd berie do úvahy aj tú okolnosť, že rovnako aj budúci poručiteľ má možnosť prejavovať záujem o syna a teda či na toto správanie syna /nezáujem o rodiča/ nebol daný dôvod, ktorý je výlučne na strane poručiteľa. Otázka pitia alkoholu a vedenia nedobrého života s manželkou by rovnako bola otázkou posúdenia konkrétnych okolností v prípad napadnutia neplatnosti závetu. Otázkou je teda, čo je dôvodom pitia alkoholu.

Z hľadiska dcéry je určite lepšie byt jej darovať.

Za zváženie z Vašej strany je darovať byt synovi a dcére do podiel. spoluvlastníctva so súčasným zriadením vecného bremena v prospech Vás ako rodičov. Možnosťou ej rovnako spísať závet v prospech dcéry aj syna, bude následne vecou ich dohody, ako sa vyporiadajú.

 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
položili ste zaujímavú otázku; skôr sa stretávame s otázkou o vydedení zo strany budúceho poručiteľa, teda že otázku ohľadom vydedenia položí, v tomto prípade, otec dieťaťa.

Podľa ust. č. 21 a nasl. NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 650/2012 zo 4.7.2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve platí :

"Článok 21 Všeobecné pravidlo

1. Ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak, rozhodným právom vo veci celého dedičstva je právny poriadok štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.

2.   Ak zo všetkých okolností prípadu jasne vyplýva, že v čase smrti mal zosnulý preukázateľne užšie väzby na iný štát, ako je štát, ktorého právo by bolo rozhodným právom podľa odseku 1, rozhodným právom v dedičských veciach je výnimočne právo tohto iného štátu.

Článok 22  Voľba práva

1.   Osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom.

Osoba so štátnou príslušnosťou viacerých štátov si môže zvoliť právny poriadok ktoréhokoľvek zo štátov, ktorých je v čase voľby alebo v čase úmrtia štátnym príslušníkom.

2.   Voľba sa urobí výslovne vo vyhlásení vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti alebo vyplýva z podmienok tohto právneho úkonu.

3.   Hmotnoprávna platnosť úkonu voľby práva sa spravuje zvoleným právnym poriadkom.

4.   Každá zmena alebo odvolanie voľby práva musí spĺňať formálne náležitosti zmeny alebo odvolania právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti."

Poznamenávame, že uvedené Nariadenie EÚ sa vzťahuje aj na vydedenie. Z citovaného čl. 21 vyplýva, že ak je otec dieťaťa Francúz a aj žije vo Francúzsku, potom listina o vydedení musí spĺňať náležitosti vnútroštátneho právneho poriadku Francúzska.

Len pre Vašu informáciu uvádzame, že podľa ust. slov. právneho poriadku podľa ust. § 469a/ Obč. zákonníka pre vydedenie platí :

"(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia."

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že poručiteľ môže vydediť len svojho potomka a v prípade, že v listine o vydedení to výslovne uvedeie, dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov svojho potomka /vnukov/. Dôvod vydedenia v listine o vydedení musí byť výslovne uvedený, pričom nepostačuje citácia zákona, v tomto prípade fr. právneho poriadku.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, záleží na tom, z akých dôvodov matka dcéry vydedlila. K vydedeniu môže dôjsť iba zo zákonom stanovených dôvodov. 
Podľa § 469a Občianskeho zákonníka:  

"Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život."

Ak teda neboli splnené zákonné podmienky vydedenia, majú Vaše sestry nárok minimálne na polovicu toho, čo im prináleží zo zákona, v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka: "Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, svojho syna môžete vydediť iba za zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky stanovuje občiansky zákonník v § 469a ods. 1:

"a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život."

V prvom rade je preto potrebné skúmať, či Váš prípad spadá pod jednu z týchto podmienok. V opačnom prípade by bol Váš závet v časti vydedenia neplatný. Plnoletému neopomenuteľnému dedičovi, ktorým Váš syn je, sa musí dostať aspoň polovica z toho, čo mu prináleží zákonom, preto, ak nespĺňa Váš prípad ani jednu z vyššie uvedených podmienok, môžete závetom jeho dedičstvo aspoň takto obmedziť.

V závete je potrebné výslovne uviesť Váš úmysel vydediť syna a uviesť dôvody, pod zákonné podmienky vydedenia podľa ustanovenia uvedeného vyššie. Odporúčam to urobiť u notára. Ten s Vami spíše listinu od vydedení.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

na otázku odpovedáme nasledovne :

Odpoveď je nie, nemôže prepadnúť polovica domu, ktorý je vo vlastníctve bratranca ani keď neprispieva na rekonštrukciu ani keď sa v dome nezdržiava.

Povinnosťou vlastníkov bolo, aby potrebu rekonštrukcie bratrancovi oznámili vopred písomne a dohodli. 

 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

z textu otázky vyplýva, že bratrancova mama zomrela pred 7 rokmi a jeho otec zrejme tiež /v otázke používate slová - druhú polovicu vlastnil jeho otec/, to znamená, že rodičia bratranca už nežijú.

Podľa ust. Obč. zákonníka vydediť možno len potomka.

Pokiaľ sa bratranec zdržiava v zahraničí a Vy máte záujem nadobudnúť jeho podiel na nehnuteľnosti, bude to možné len na základe darovania alebo kúpnej zmluvy. 

Z ust. Občianskeho zákonníka platí, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

K neuhrádzaniu investícii uvádzame, že podľa § 139 Obč. zákonníka platí, že "o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd."

Teda nie je to tak, že vlastník nehnuteľnosti v zahraničí je automaticky povinný hradiť investície na nehnuteľnosti v SR keď sa na nich písomne nedohodli alebo o nich nerozhodol súd. Treba ďalej  rozlišovať obvyklé náklady a investície do nehnuteľnosti.

 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

vydedenie manžela nie je právne možné, nakoľko vydediť možno len potomkov.

Preto riešením je darovať byt nadobudnutý dedením Vašim deťom za Vášho života so zriadením vecného bremena v prospech Vášho manžela - doživotné právo bývania v predmetnom byte, prípadne spísať závet a byt odkázať len deťom a s požiadavkou na zriadenie vecného bremena, resp.  ešte jedna možnosť  - spísať závet, byt odkázať deťom a vecné bremeno zriadiť už teraz.

 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

Vami položená otázka obsahuje niekoľko právnych problémov, ktoré postupne rozoberieme :

1./Požičanie peňazí synovi : Nepíšete v otázke, či máte uzatvorenú nejakú zmluvu, resp. doklady o tom, z ktorých je možné jednoznačne usudzovať, že peniaze boli skutočne len požičané.  Predpokladáme, že peniaze ste previedli bankovým prevodom.
V prípade, že by ste chceli predmetné sumy od syna vymáhať, museli by ste vedieť v súdnom konaní preukázať, že došlo k ich požičaniu a aj odovzdaniu.
Predpokladáme však, že peniaze vymáhať v súčasnosti nechcete. Z dôvodu právnej istoty pre Vás, ako aj Vašich detí pre prípad dedič. konania, by ste mohli spísať tzv. uznanie dlhu, ktorého vzor a postup ako ho uzatvoriť môžete získať na našej stránke uznanie dlhu.

Prečo toto uvádzame ?
V prípade Vášho úmrtia by predmetná pohľadávka voči synovi tvorila predmet dedičského konania. Bolo by vecou dedičov ako by sa následne dohodli. 

2./ Pokiaľ má syn dlhy v SR, je treba ich riešiť, predpokladáme, že sú to možno aj nebankové spoločnosti. Je potrebné ich riešiť (neprijateľné zml. podmienky, vznesenie námietky premlčania a pod.).

3./ Byt zdedený po rodičoch : Píšete v otázke, že chcete, aby v prípade Vášho úmrtia mohol v predmetnom byte žiť Váš manžel aj keď nebude jeho vlastníkom. 
K tejto časti otázky uvádzame, že vec môžete riešiť darovaním nehnuteľnosti Vašim deťom do podielového spoluvlastníctva prípadne aj Vášmu manželovi, s tým, že sa zriaďuje právo doživotného užívania a bývania v predmetnej nehnuteľnosti pre Vášho manžela.

4./ V otázke uvádzate, že zdedený byt chcete závetom odkázať svojim deťom. Tu ej však riziko, že napriek spísaniu závetu sa dedičia môžu dohodnúť aj inakšie. 
Preto istejšie by bolo predmetný byt vyporiadať už teraz.
V prípade, že by ste byt darovali svojim deťom okrem syna, ktorý má dlhy, týmto deťom sa tento dar bude započítať do ich dedičského podielu v prípade Vášho úmrtia, teda v prípade, ak by predmetom dedičstva bol nejaký majetok.  Syn - dlžník darovaciu zmluvu nebude môcť napadnúť v tom smere, že by žiadal z nej svoj podiel v dedičskom konaní. Dôvod je ten, že predmetom dedenia je len majetok, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. 

5./ Vec odporúčame konzultovať s advokátom.

Ďakujeme za prejavenú dôvodu. Mená pýtajúcich sa nezverejňujeme.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

vo Vašej situácii prichádza do úvahy možnosť požadovať náhradu  teda to, čo Váš manžel, spolu s Vami vynaložil na nehnuteľnosť patriacu jeho matke. Ak ste totiž investovali vlastné prostriedky do nehnuteľnosti inej osoby, pričom táto osoba Vám za to neposkytla náhradu, bezdôvodne sa na Váš úkor obohatila. Podľa zákona, kto sa bezdôvodne obohatí na úkor iného je povinný toto obohatenie vydať. Pokiaľ ide o vymožiteľnosť, problematické je v takýchto prípadoch najmä preukázanie skutočne vynaložených prostriedkov, pretože pri podaní žaloby, by ste museli preukázať, koľko ste do nehnuteľnosti skutočne investovali zo svojho. Rovnako by sa muselo zrejme vykonať znalecké dokazovanie.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, pokiaľ došlo k nadobudnutiu bytu v čase, keď ešte matka žila, nie je možné hovoriť o dedičskom konaní a preto ani o vydedení. Aj keď de facto došlo k tomu, že Vás opomenuli, nebolo to nezákonné jednanie a z toho, čo ste napísali nevyplýva, že by šlo o neplatný právny úkon. 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, vzhľadom na to, že Vaši rodičia nie sú rozvedení a smrťou jedného z nich by došlo zároveň k zániku ich BSM, tak by sa v prvom rade muselo vyporiadať ich BSM. Po vyporiadaní BSM zistíte aká časť ich spoločného majetku patrí do ich BSM a toto bude aj predmetom dedičstva. Pre vydedenie musia byť splnené zákonné podmienky, inak nie je možné žiadneho dediča vydediť. Až keby ste Vy alebo Vaši súrodenci naplnili zákonom predpokladané podmienky na vydedenie, mohol by Vás Váš otec alebo mama vydediť (vydedenie musí mať zákonom predpísanú formu). Ak by Vás chcel vydediť z akýchkoľvek vymyslených dôvodov, takéto vydedenie by bolo neplatné. Druhou možnosťou je, že by niektorý z nich zriadil závet, v ktorom by určitým spôsobom disponoval dedičstvom pre prípad smrti. V tomto smere Vás už môžu o časť Vášho nároku ukrátiť. Avšak vzhľadom na to, že ste tzv. neopomenuteľný dedič (potomok poručiteľa), môže Vás v závete ukrátiť iba o polovicu majetku, ktorý by Vám inak patril (zákonný podiel).

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň. V prvom rade považujem za potrebné uviesť, že vydedenie potomka je prípustné iba vtedy, ak na to existuje niektorý zo zákonných dôvodov uvedených v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o prípadný závet Vášho otca, tak v rámci neho nemôže byť siahnuté na nehnuteľnosti, ktoré Vám už otec raz daroval a ktoré sú už vo Vašom vlastníctve.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň  

podľa § 473 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: “1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

 

”Pokial by ste zomreli Vy, najskôr sa vyporiada BSM a následný zostatok by sa delil medzi manžela a Vaše deti. Pokiaľ by zomrel Váš manžel, taktiež by sa najskôr vyporiadalo BSM a následne by dedili spoločné deti, ako aj jeho deti. Naše právo nerobí rozdiel medzi deťmi narodenými v manželstve a mimo manželstva, teda pod deťmi sa rozumejú deti manželské, mimomanželské a aj osvojenci.

 

Podľa zákona je možné dediť na základe zákona alebo na základe závetu, teda Váš manžel môže spísať závet.

Podľa § 477 Občiansky zákonník:

 

“V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.” 

 

Avšak aj v závete je obmedzená sloboda poručiteľa a to tým, že podľa § 479 Občiansky zákonník:

 

“Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.”

 

Čo sa týka vydedenia na to musia byť splnené zákonné podmienky podľa § 469a Občiansky zákonník:

“1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.”

 

Pokiaľ ide o BSM toto, môžete podľa zákona zúžiť, prípadne sa dohodnúť, že BSM vznikne ku dňu zániku manželstva, čo je možné len notárskou zápisnicou.

 

Podľa § 143a: “1) Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

 

2) Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.

3) Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.”

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, nie je možné uviesť zoznam chorôb, na ktoré sa má podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka prihliadať ako na dôvody neplatnosti právneho úkonu. Tak ako je uvedené v ustanovení § 38 ods. 2 OZ musí ísť o duševnú poruchu, ktorá robí konajúcu osobu neschopnou na tento právny úkon. Neschopnosť osoby na konkrétny právny úkon sa musí v rámci súdneho konania preukazovať. Preukazuje sa to znaleckým dokazovaním (posudkom) z odboru psychológie, kedy súdny znalec na základe pohovoru s osobou, prípadne jej vyšetrenia zistí a určí, či bola osoba schopná spraviť tento právny úkon. Túto neschopnosť nemusí spôsobiť jedna výrazná duševná porucha, ale môže ju spôsobiť aj súčasná existencia viacerých menších porúch. Preto nie je možné uviesť taxatívny zoznam duševných porúch, ktoré by podľa ustanovenia § 38 ods. 2 OZ spôsobovali neplatnosť právneho úkonu.

JUDr. Milan Ficek, advokát