Odpoveď: Úhrada dlhu na výživnom na hlavnom pojednávaní
Dobrý deň prajem, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy je upravený v ustanovení § 207 Trestného zákona:
§ 207 Zanedbanie povinnej výživy
(1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
Účinná ľútosť je upravená v § 86 ods. 1 písm. a) a b)Trestného zákona:
§ 86
(1) Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
a) zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu,
b) zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné výživné podľa osobitého predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu,
Na zánik trestnosti trestného činu zanedbania povinnej výživy nestačí len uhradiť dlžné výživné. Okrem toho je potrebné splniť aj podmienku, že zanedbávanie plnenia výživného nemalo na oprávneného trvalo nepriaznivé následky. Zákon tento pojem nedefinuje, avšak podľa judikatúry "Trvalými nepriaznivými následkami v zmysle § 214 TZ treba rozumieť také následky, ktoré nemožno napraviť alebo odstrániť ani dodatočným zaplatením dlžného výživného, pričom spravidla pôjde o poškodenie telesného alebo duševného zdravia osoby, ku ktorému odôvodnene došlo v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti." R 26/1990
Ak teda neplnenie výživného nespôsobilo trvalo nepriaznivé následky, môže po včasnej úhrade dlhu nastať zánik trestnosti tohto činu. K odpovedi si dovolím uviesť aj ustálenú judikatúru:
"Osobitné ustanovenie o účinnej ľútosti podľa § 214 TZ možno použiť aj vtedy, keď došlo k splneniu vyživovacej povinnosti až po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý odvolací súd zrušil, ale skôr, než súd prvého stupňa začne vyhlasovať nový rozsudok."
R 54/1971
"Pojem "dodatočné splnenie vyživovacej povinnosti" podľa § 214 TZ treba vykladať tak, že o účinnú ľútosť pôjde nielen vtedy, keď páchateľ sám dlhované výživné uhradí, ale aj vtedy, keď iným spôsobom zabezpečí, aby za neho dlhované výživné uhradila iná osoba." R 44/1972
Výkladom predmetných ustanovení a zohľadnením ustálenej súdnej praxe si dovolím vyjadriť názor, že aj keď dlžné výživné uhradíte priamo na pojednávaní, pričom neplnenie výživného nemalo trvalo nepriaznivé následky, dôjde k zániku trestnosti.