Otázka: Pracovná pohotovosť doma

Pracujem ako servisný technik plynových horákov v veľkých kotolniach. Na pracovisku nás pôvodne pracovalo piatich. V tej dobe sme sa dohodli so zamestnávateľom, že budeme držať pracovnú pohotovosť doma na telefóne. Vtedy mi pripadala pohotovosť každý štvrtý týždeň. Zostali sme však len dvaja pracovníci na zariadeniach, ktoré predtým servisovalo piatich z nás. Nadriadený návrh na zvýšenie práce a tým aj zodpovednosti neakceptuje a s úsmevom na tvári hovorí: Veď dlhšie nebudete pracovať! Je to ironické. Ako som už spomínal, zostali sme len dvaja, a teda na mňa teraz pripadá pracovná pohotovosť každý druhý týždeň. Podľa môjho názoru je to už značný zásah do osobného života. Dohodli sme sa, že v prípade potreby budem do dvadsiatich minút doma, kde ma vyzdvihne vozidlo dispečingu a odvezie na pracovisko. Teraz však máme parkovať služobné vozidlá doma a v prípade potreby okamžite ísť na servisný zákrok. Toto mi už vôbec nesedí. Môže mi to zamestnávateľ nariadiť príkazom a podľa ktorého zákona? Kolegovi zvýšili plat, mne nie, hoci robím identickú prácu. Predstavuje to nepriamu diskrimináciu? A ako postupovať v takom prípade? Vopred ďakujem za skorú a jasne formulated odpoveď. Ešte by som rád podotkol, že tento problém sa netýka len našej profesie, ale aj mnohých ďalších, ktorí držia pohotovosť.

Odpoveď: Pracovná pohotovosť doma

Dobrý deň, pracovnú pohotovosť upravuje priamo Zákonník práce, najme v paragrafe 96. 

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.

Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.