Dobrý deň, na vami uvedenú otázku uvádzame, že Zákonník práce túto problematiku vôbec nerieši. V otázke uvádzate, že ide o švagriné na jednom pracovisku, v tomto prípade však ide z hľadiska právneho v podstate o cudzie osoby a je len na zamestnávateľovi a samotnej pracovnej zmluve či tieto osoby budú alebi nebudú  pracovať na jednom pracovisku.

Táto otázka rodinného príslušníka by mohla byť aktuálna z hľadiska pracovného práva len v prípade, že by si jedna z nich uplatňovala nárok na paragraf z titulu sprevádzania na vyšetrenie alebo ošetrenie v zmysle ust. §  141 Zákonníka práce. Rodinného príslušníka definuje ust. § 40 ods. 5  Zákonníka práce :
"Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Dobrý deň,

zákon takéto situácie výslovne nerieši. Ak ale vychádzame zo striktného výkladu rozsudku, tak právo patrí otcovi a nie iným osobám, a preto by mal výkon starostlivosti, resp. vyzdvihnutia realizovať priamo on. Viem si ale predstaviť aj protiargument, ktorý by vychádzal z toho, že po praktickej stránke nie je vylúčené, aby rodič zabezpečil vyzdvihnutie dieťaťa zo školského zariadenia aj inou - treťou osobou, ktorá by bola schopná zabezpečiť tento úkon riadne, bezpečne a v záujme dieťaťa.

Dobrý deň,
ust. § 116 Obč. zák. znie :
"Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu."

Dobrý deň prajem,

podľa § 116 Občianskeho zákonníka Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Keďže nejde o príbuzenstvo v priamom rade, museli by ste ujmu, ktorá by nastala jednému z Vás pociťovať ako vlastnú (akoby sa stala Vám). Vždy to treba skúmať individuálne a poznať rodinné pomery. Neviem, aký je medzi Vami vzťah, no teoreticky to nie je vylúčené. Môžete to urobiť aj čestnými prehláseniami. No ak to niektorému so spoluvlastníkov bude prekážať, tak sa môže na súde domáhať neplatnosti prevodu. Tam by však musel on preukázať to, že nie ste osoby blízke, čo by nebolo jednoduché.

Dobrý deň, najistejšie z Vášho pohľadu by bolo, keby Vaša partnerka zriadi závet, ktorým odkáže tento byt Vám a zvyšok svojej mame, prípadne všetko odkáže Vám. Nakoľko nie je z otázky zrejmé, že by ste mali deti, týmto závetom by nevynechala z dedenia neopomenuteľných dedičov a bol by v celom rozsahu platný. Tým by ste dosiahli, že v prípade jej smrti sa po nej nebude dediť zo zákona alebo zo závetu. Zdedíte byt a budete ho môcť naďalej užívať. Ak by závet nezriadila, dedili by ste ako zákonný dedič spolu s jej matkou v druhej dedičskej skupine. V tej dedia rodičia poručiteľa a osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred smrťou a boli na neho odkázané výživou alebo sa spoločne podieľali na úhrade nákladov.  V tomto prípade by Váš dedičský podiel predstavoval podiel 1/2 a podiel jej matky 1/2. Ak by ste chceli žiť ďalej v nehnuteľnosti, zrejme by ste ju museli vyplatiť z jej podielu alebo sa s ňou dohodnúť ako podieloví spoluvlastníci, že nehnuteľnosť budete užívať výlučne Vy a jej platiť za to určitú náhradu, na ktorú má ako podielový spoluvlastník nárok.

Dobrý deň,  na Vašu otázku predkladáme odpoveď :
Podľa ust. Občianskeho zákonníka platí : 
"§ 116 :  Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 
§ 117 : Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka."

Ak vychádzame z textu otázky, vzťah stará mama a vnuk je vzťahom príbuzenstva v priamej rade a druhom stupni (v priamom rade sa stupeň príbuzenstva určuje počtom zrodení osôb, ktorými priamo pochádzajú od seba resp. počtom zrodení, ktoré treba, aby sa žijúci jedinec dostal do príbuzenského vzťahu s iným, avšak nezapočítava sa narodenie tej osoby, o ktorej v príbuzenskom vzťahu ide /OZ Beck str. č. 728).

Nie je podstatné, že stará mama  a vnuk nežili v spoločnej domácnosti, resp. mama a jej syn - vnuk nežili v spoločnej domácnosti.

To, či jedna osoba pociťuje ujmu spôsobenú inej osobe, ako vlastnú, súd skúma nie podľa duševných stavov určitej osoby, ale z hľadiska objektívneho.

Poznamenávame, že stará mama  nebola povinná Vás informovať o tom, že chce časť nehnuteľnosti darovať vnukovi.  Vaše predkupné právo trvá naďalej aj voči novému spoluvlastníkovi. Riešením resp. možnosťou pre Vás je odkúpiť podiel vnuka za dohodnutú cenu. 

Za tohto stavu /vnuk - stará mama/ neodporúčame napadnúť darovaciu zmluvu cestou súdu.