Možnosť uloženia trestu odňatia slobody po spôsobení dopravnej nehody

Otázka: Možnosť uloženia trestu odňatia slobody po spôsobení dopravnej nehody

Dobrý večer, chcel by som sa opýtať. Mal som dopravnú nehodu, pri ktorej som sa dostal do protismeru a narazil som do auta jazdiaceho v opačnom smere. Dva týždne som preležal v nemocnici. Žena z druhého auta mala poškodený stavec a jej liečba potrvá tri mesiace. Zo samotnej nehody si nepamätám nič, našli ma v bezvedomí. Dnes mi prišiel domov papier z polície, kde ma predvolávajú na vypočutie. Berú to ako trestný čin a odvolávajú sa na paragraf 157 Trestného zákona. Chcem sa opýtať, či môže existovať riziko, že kvôli tomu pôjdem do väzenia. Ďakujem.

Odpoveď: Možnosť uloženia trestu odňatia slobody po spôsobení dopravnej nehody

Dobrý deň,

v prvom rade je potrebné konštatovať z hľadiska hmotného práva, že v § 157 Trestného zákona je upravená jedna zo štyroch základných skutkových podstát trestného činu ublíženia na zdraví.

Trestného činu ublíženia na zdraví v skutkovej podstate upravenej v § 157 Trestného zákona sa dopustí ten, kto z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Tak ako pri každom trestnom čine, aj pri tomto je stanovená výmera trestnej sadzby trestu odňatia slobody a to v rozmedzí 6 mesiacov až 2 roky. V kvalifikovanej skutkovej podstate - teda ak osoba spôsobí ťažkú ujmu na zdraví z nedbanlivosti a to závažnejším spôsobom konania alebo na viacerých osobách (§ 157 ods. 2 Trestného zákona) je trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 rok až 5 rokov. 

Na základnú otázku, či je možné za spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví (či už v základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstate) upraveného v § 157 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody je preto nutné odpovedať, že to možné je.

Na druhej strane je rovnako potrebné upozorniť na skutočnosť, že aj v prípade dokázania skutku a viny uloženie trestu odňatia slobody sa chápe ako prostriedok ultima ratio - teda má byť ukladaný len v tých prípadoch, keď iné druhy trestov na dosiahnutie účelu trestného práva nepostačujú.

Pri rozhodovaní o treste a jeho výmere je súd povinný prihliadať aj na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy a pod.

Rovnako pri ukladaní trestu odňatia slobody je potrebné rozlišovať medzi uložením trestu odňatia slobody s podiemienečným odkladom, resp. s podmienečným odkladom s probačným dohľadom a uložením trestu odňatia slobody - bez podmienečného odkladu. Len v prípade, ak je uložený trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu (či už s alebo bez probačného dohľadu), je odsúdený povinný trest v ústave na výkon trestu odňatia slobody (ľudovo nazývaný väzenie) vykonať.

Z aplikačnej praxe sú známe početné prípady, keď súdy ukladali za tento trestný čin peňažné tresty, tresty zákazu činnosti či trest odňatia slobody - ale buď s podmienečným odkladom alebo s podmienečným odkladom s probačným dohľadom (pričom ak sa odsúdený v určenej skúšobnej dobe osvedčí, trest odňatia slobody nemusí v tomto prípade vykonať). Konkrétne uloženie trestu ale závisí od okolností konkrétneho prípadu, ktoré vo Vašom prípade nepoznáme. 

Na záver je nutné upozorniť aj na skutočnosť, že v priebehu trestného konania môže byť trestnoprávna kvalifikácia skutku zmenená - a to tak na trestný čin s nižšou trestnou sadzbou ako aj na trestný čin s vyššou trestnou sadzbou.

Z procesnoprávneho hľadiska je napokon nutné rozlišovať, v akom procesnom postavení ste na výsluch predvolaný - či ako svedok alebo Vám už bolo uznesením vznesené obvinenie pre trestný čin podľa § 157 Trestného zákona.