Otázka: Môžem nahrať správanie policajta na mobil?

Dobrý deň. Môžem nahrávať video s policajtom, ktorý sa správa nevhodne, na telefóne a môžem toto video použiť ako dôkaz pri sťažnosti na jeho nevhodné správanie?

Odpoveď: Môžem nahrať správanie policajta na mobil?

Dobrý deň.

ďakujeme za položenie Vašej otázky a zasielame Vám nasledovné stanovisko:

Ľudské práva garantované Ústavou Slovenskej republiky

Na začiatok našej analýzy si dovoľujeme uviesť základné ľudské práva, ktoré v súvislosti s Vašou otázkou garantuje zákon č. 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“).

Čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky stanovuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Veľmi dôležitým ustanovením v rámci našej analýzy bude čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v ods. 1 – 3 stanovuje nasledovné:

- Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

- Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

- Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Posledné právo, na ktoré je nevyhnutné upozorniť, je obsiahnuté v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a síce:

- Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

- Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.

Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Ochrana osobnosti všeobecne

V súlade s ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) platí, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Ust. § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Privolenie nie je podľa ust. § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu v zmysle ust. § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.

Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Verejní činitelia

V tejto súvislosti so dovoľujeme poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 44/00-133, podľa ktorého za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa (v tomto prípade to bol zamestnanec mestskej polície) považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti.

Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojej rezolúcii 1165 z 26. júna 1998 venovanej právu na súkromie uvádza, že verejne činné osoby (public figures) ... musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti (a v mnohých prípadoch na základe ich vlastného rozhodnutia), automaticky vyvoláva tlak na ch súkromie.

Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí (a v dôsledku toho) strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou.

Aj pri výkone základných práv podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky je prirodzene nutné rešpektovať základné práva a slobody toho, o ktorom sa informácie získavajú, vrátane jeho práva na súkromie, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a mena, ako aj práva pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 16 resp. 19 Ústavy Slovenskej republiky.

Ak by preto v dôsledku výkonu základného práva na informácie došlo k zásahu do takýchto práv, každý postihnutý má právo brániť sa použitím kotréhokoľvek zo zákonných prostriedkov ich ochrany upravených v ust. § 13 Občianskeho zákonníka.

V súlade s sut. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje, že fyzická osoba má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V tejto súvislosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 44/00-133 ďalej hovorí, že toto právo nemožno odňať ani osobám verejného záujmu (vrátane verejných činiteľov), ak sa domnievajú, že v dôsledku výkonu slobody prejavu a práva na informácie došlo k neoprávnenému zásahu do ktoréhokoľvek z ich základných práv upravených v čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko ich postavenie ako verejných činiteľov ich nevylučuje z možnosti uplatňovania občianskoprávnej, prípadne trestnoprávnej ochrany svojej osobnosti.

Záver

Z uvedeného vylpýva, že v prípade podania sťažnosti na policajta je možné priložiť video zachytávajúce policajta pri výkone svojej činnosti, pričom takýto dôkaz by sa považoval za dôkaz získaný zákonným spôsobom a bolo by možné ho v konaní o sťažnosti na policajta vziať do úvahy.

Ak by však, ako sme uviedli vyššie, týmto spôsobom došlo k zásahu do niektorého z základných ľudských práv uvedených v texte našej analýzy, môže sa aj policajt ako verejný činiteľ domáhať svojich práv žalobou na ochranu osobnosti.