Dovolanie pre vady zmätočnosti a porušenie práva na spravodlivý proces

Odpoveď advokáta

Dobrý deň, Váš advokát má pravdu len čiastočne. Hranica sumy podľa § 422 CSP platí len pre dovolanie pre právnu otázku. Pri vadách zmätočnosti podľa § 420 CSP suma nerozhoduje. Takéto dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. A Váš prípad vyzerá práve na takúto vadu.

Zákon pozná šesť vád zmätočnosti. Súd:

• a) rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
• b) konal s niekým, kto nemal procesnú subjektivitu, napríklad so zaniknutou firmou alebo zomrelým človekom,
• c) konal so stranou, ktorá nemala spôsobilosť samostatne konať a nemala zákonného zástupcu ani opatrovníka,
• d) rozhodol vo veci, o ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v ktorej už prv začalo konanie,
• e) rozhodoval ako vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
• f) nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva tak, že porušil právo na spravodlivý proces.

Pojednávanie bez predvolania advokáta je klasický príklad písmena f). Najvyšší súd už pod R 31/2000 uverejnil záver, že ak odvolací súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti zástupcu, ktorého predvolanie nemal vykázané, odňal zastúpenému možnosť konať pred súdom. Z ďalšej judikatúry podobné vady, ktoré v praxi vídam:

• odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené (R 23/1994),
• odvolací súd odmietol odvolanie ako oneskorené skôr, ako sa rozhodlo o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty (NS SR, sp. zn. 3 Cdo 145/2006),
• súd zastavil konanie pre nezaplatenie poplatku, hoci na to nebol dôvod (R 50/1997),
• nepočujúci účastník konal bez tlmočníka (R 99/1998),
• súd vydal nepreskúmateľné rozhodnutie. Tu je však Najvyšší súd prísny: nedostatočné odôvodnenie zakladá prípustnosť dovolania len výnimočne, keď v rozhodnutí chýbajú zásadné dôvody, na ktorých stojí (R 2/2016). Veľký senát potvrdil, že tento záver platí aj podľa CSP a týka sa len extrémnych prípadov (1VCdo/2/2017).

Na druhej strane, nie každý pocit krivdy je vadou. Kto sa sám svojvoľne vzdialil z pojednávacej miestnosti, nemôže namietať, že mu súd odňal možnosť konať (R 80/2003). Nesúhlas s hodnotením dôkazov tiež nestačí.

Švagor konateľa protistrany v senáte môže byť dôvodom podľa písmena e), teda rozhodovanie vylúčeného sudcu. Sudca je vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k strane možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčenie nastáva priamo zo zákona. Najvyšší súd už skôr uznal (R 59/1997), že dovolací súd môže otázku vylúčenia sudcu posúdiť samostatne, a to aj inak ako nadriadený súd, ak sa objavili nové skutočnosti.

V dovolaní musíme presne opísať, v čom vada spočíva (§ 431 ods. 2 CSP). Nestačí napísať „bolo porušené právo na spravodlivý proces“. Ja do takého dovolania prikladám kópiu spisu s doručenkami, z ktorej je vidieť, že predvolanie advokátovi nebolo doručené, a presne popíšem, o aké procesné práva ste prišli. Najvyšší súd je totiž viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) a na vady, ktoré nenamietnete, sám neprihliadne. Ak máte aj právnu otázku, dá sa v tom istom dovolaní uplatniť popri vade zmätočnosti (1VCdo/1/2018).

Ak je dovolanie pre vadu zmätočnosti dôvodné, Najvyšší súd rozsudok krajského súdu zruší a vráti mu vec na nové konanie. Lehota je dva mesiace od doručenia rozsudku a dovolanie musí spísať advokát.

Pošlite mi rozsudok a doručenky zo spisu. Posúdim, či vada naozaj existuje a či sa oplatí dovolanie podať. Termín konzultácie si môžete rezervovať tu: https://ficek.sk/dohodnut-termin-konzultacie.html.