Dovolanie pre právnu otázku: odklon od praxe Najvyššieho súdu

Odpoveď advokáta

Dobrý deň, Váš advokát Vás usmerňuje správne. Začiatok plynutia premlčacej doby je typická právna otázka. Dovolanie pre právnu otázku podľa § 421 ods. 1 CSP je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie musí závisieť od vyriešenia právnej otázky, ktorá spĺňa jednu z troch podmienok:

• a) odklon: krajský súd ju vyriešil inak, ako ju rieši ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu,
• b) nevyriešená otázka: Najvyšší súd ju ešte nerozhodoval,
• c) rozdielna prax: senáty Najvyššieho súdu ju rozhodujú rôzne.

Čo je ustálená rozhodovacia prax. Sú to predovšetkým stanoviská a rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Najvyšší súd v rozhodnutí R 71/2018 (sp. zn. 6Cdo/29/2017) doplnil, že sem patria aj neprekonané rozhodnutia a stanoviská publikované v zbierkach najvyšších súdov bývalého Československa. Ak sa dovolateľ odvoláva na odklon, musí podľa R 83/2018 (sp. zn. 3Obdo/42/2018) konkrétne uviesť, ktoré právne posúdenie krajského súdu považuje za nesprávne, ako mala byť otázka správne vyriešená a od ktorej rozhodovacej praxe sa súd odklonil. Všeobecná formulácia „súd sa odklonil od judikatúry“ nestačí a dovolanie skončí odmietnutím.

Ako to robím ja. Najprv si z odôvodnenia krajského súdu presne vypíšem jeho právny záver. U Vás by to bolo zhruba toto: „premlčacia doba nároku na zaplatenie ceny diela začína plynúť odovzdaním diela“. Potom otázku sformulujem tak, aby sa na ňu dalo odpovedať áno alebo nie, a urobím rešerš v Zbierke a v rozhodnutiach Najvyššieho súdu. Až podľa výsledku zvolím písmeno a), b) alebo c). Napríklad pri obchodnom záväzku sa začiatok premlčania riadi osobitnou úpravou v Obchodnom zákonníku. Či krajský súd túto úpravu použil správne, je presne ten typ otázky, ktorý Najvyšší súd rieši.

Otázka ešte nevyriešená (písm. b) je prípustnosť, ktorú Najvyšší súd posudzuje sám. Musíme presvedčivo ukázať, že otázka naozaj nebola riešená a že nejde len o aplikáciu jasného pravidla na Váš konkrétny prípad.

Rozdielna prax (písm. c) sa v praxi rieši tak, že otázku rozhodne veľký senát Najvyššieho súdu, ktorý prax zjednotí. Ústavný súd už dávnejšie zdôraznil, že súd, ktorý sa bez argumentácie odchýli od skoršej judikatúry k tej istej otázke, porušuje princíp právnej istoty (III. ÚS 192/06). Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces aj voči Slovensku vo veci Borovská a Forrai proti Slovensku (rozsudok z 25. 11. 2014), keď súdy nereagovali na argument o rozdielnych výsledkoch v skutkovo obdobných veciach.

Ako musí byť dôvod napísaný. Podľa § 432 ods. 2 CSP musí dovolateľ uviesť právne posúdenie, ktoré považuje za nesprávne, a vysvetliť, v čom je nesprávne. Nemôže len odkázať na svoje skoršie podania (§ 433 CSP). V jednom dovolaní možno kombinovať aj procesnú vadu podľa § 420 a právnu otázku podľa § 421. Veľký senát Najvyššieho súdu takú kumuláciu pripustil (1VCdo/1/2018). Pozor, dovolanie pre právnu otázku nie je prípustné, ak napadnutý výrok o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy. Pri Vašich 38 000 eurách to problém nie je, viac je v otázke o nízkej sume sporu.

Ak Najvyšší súd dá za pravdu, môže rozsudok krajského súdu zrušiť alebo, ak má dosť skutkových zistení, aj sám zmeniť (§ 449 CSP). Viac o tom v otázke ako rozhoduje Najvyšší súd o dovolaní.

Pošlite mi oba rozsudky a zmluvu o dielo. Pripravím rešerš judikatúry k začiatku premlčania a poviem Vám, či je otázka postavená na prípustné dovolanie. Termín konzultácie si môžete rezervovať tu: https://ficek.sk/dohodnut-termin-konzultacie.html.