Ústna dohoda o užívaní záhrady

Dobrý deň,

vo Vašom prípade pôjde zrejme o tzv. vecné bremeno , ktoré podľa § 151o ods.1 vzniká písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Z Vašej otázky mi nie je zrejmé, či pri prejednaní dedičstva bolo obsahom dohody dedičov aj Vaše právo užívať nehnuteľnosť (teda, či bolo zriadenie vecného bremena uvedené napr. v dohode dedičov). Ak nebolo počas dedičského konania dohodnuté, že budete môcť užívať nehnuteľnosť a išlo len o Vašu ústnu dohodu mimo konania, potom podľa toho, čo  uvádzate, nebudete môcť nehnuteľnosť užívať.

Dobrý deň,
podieloví spoluvlastníci sa môžu na užívaní spoločnej veci dohodnúť písomne, ústne, ale aj konkludentne (keď každý rešpektuje určitý spôsob užívania nehnuteľnosti tým druhým spoluvlastníkom). Ak teda už roky užívate pozemok určitým spôsobom, z pohľadu práva ide tiež o dohodu o užívaní, hoci by sa to ťažšie preukazovalo v prípadnom súdnom konaní.

Vo Vašom prípade vidím problém v tom, že nehnuteľnosť vlastnícky patrí 11 ľuďom. Všetci títo 11 ľudia by museli uzatvoriť dohodu o tom, že polku pozemku budete užívať Vy a druhú polku Váš strýko. Dohoda iba medzi Vami nerieši právne vzťahy k ostatným podielovým spoluvlastníkom.

Dobrý deň. Majetok, ktorý Váš manžel zdedil je jeho výlučným majetkom (nič na tom nemení ani to, že k dedeniu došlo počas trvania manželstva). Ak následne takto zdedený majetok Váš manžel predal a za výťažok z predaja kúpil záhradu, patrí táto záhrada vlastnícky len jemu (nebude teda súčasťou BSM). V zmysle súdnej praxe totiž ide iba o transformáciu majetku. Za daných okolností nemáte po rozvode na záhradu, resp. jej časť nárok.

Iná situácia by bola, ak by na záhradu niečo doložil aj zo spoločných prostriedkov. Potom by išlo o majetok v BSM, ktorý by bol po rozvode manželstva predmetom vyporiadania.

Dobrý deň, v rámci súkromnoprávnych vzťahov v našom právnom poriadku platí zmluvná sloboda, tzn. že v rámci zmlúv, resp. dohôd účastníkov je možné upraviť vzťahy ľubovoľne v rozsahu, ktorý nie je v zákone upravený kogentne (tzn. že od zákonnej úpravy nie je možné odchýliť sa). V žiadnom zákone nenájdete ustanovenie, ktoré by upravovalo, kto má pri kúpnych zmluvách na nehnuteľnosť platiť náklady súvisiace so zameraním, správnymi poplatkami... Úprava týchto vzťahov v rámci kúpnej zmluvy je výlučne na účastníkoch zmluvy. Je možné dohodnúť sa rôznymi spôsobmi. Najčastejším prípadom hradenia podobných nákladov je ich spoločná úhrada predávajúcim a kupujúcim v pomere 1/2. Zákon však nevylučuje ani možnosť upraviť úhradu týchto nákladov tak, že ich uhradí kupujúci a následne sa ich výška započíta na kúpnu cenu nehnuteľnosti.

Dobrý deň,

prevod polovice domu a záhrady je možný. Môžete to urobiť buď kúpnou zmluvou alebo darovacou zmluvou.

Pokiaľ však prevediete polovicu domu a záhrady na svojho priateľa, tento sa stane vlastníkom tohto podielu a bude sám rozhodovať o tom, ako s touto časťou nehnuteľnosti naloží. Pokiaľ by bol vlastníkom polovice domu a záhrady v čase svojej smrti, dedili by po ňom jeho dve deti. Váš syn by sa tak nestal dedičom nakoľko nie je jeho synom (pokiaľ si ho neosvojil). Váš priateľ však môže spísať závet, v ktorom odkáže polovicu domu a záhrady Vášmu synovi. Je však potrebné uviesť, že jeho dve deti by museli byť vydedené, inak by nadobudli určit časť tohto domu a záhrady mali právo nadobudnúť, nakoľko ide o takzvaných neopomenuteľných dedičov.