Otázka: Trovy zastupovania advokátom

Dobrý deň, ide o zaplatenie nákladov za zastupovanie advokátom vo veci týkajúcej sa zmenky. Nečestne sa zachoval navrhovateľ (mimochodom môj dobrý kamarát) a potrebujem právnu radu. Zaujíma ma, či sa mi po predložení dôkazov oplatí bojovať alebo nie. Ako dlžník som mal od známeho požičanú sumu 10 000 eur s mesačným úrokom. Približne dva roky chodil mesačne po slušný úrok, až následne v júli prišiel a chcel vrátiť celú sumu v dohodnutom termíne. S vyplatením som meškal, tak mi cez jeho právnika poslal výzvu. Ale 21. augusta som peniaze zohnal a žiadal o stretnutie. Začal sa vyhovárať, že je v zahraničí, na ďalšie dohodnuté stretnutie tiež neprišiel. Až 9. septembra na stretnutí som mu vyplatil dĺžnu sumu výmenou za zmenku a podpísaný papier, v ktorom stojí, že sme s konečnou platnosťou definitívne finančne vysporiadaní. Po vyplatení mi oznámil, že podal na mňa žalobu 22. augusta (deň po oznámení, že mám pre neho peniaze pripravené!). Potom mi sľúbil, že žalobu celkom stiahne. Dňa 10.9. jeho právnik podal späťvzatie, ale žiada súd, aby som uhradil náklady konania vo výške 1500 eur, čo sa mi veľmi nepáči. Žalobu predsa nemusel vôbec podávať; následne by musel zaplatiť právnika zo svojich peňazí. Včera prišlo upozornenie zo súdu, že ho súd presúva na Obvodný súd do iného mesta z dôvodu súdu o zmenkách (vo veci zaplatenia 10 000 eur s príslušenstvom). Ako je to s nákladmi na zastupovanie advokátom? Budem ich musieť uhradiť?

Odpoveď: Trovy zastupovania advokátom

Náhradu trov zastupovania advokátom upravuje ustanovenie § 142 Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

Podľa § 142 ods. 1 OSP Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd teda v určitých prípadoch môže priznať náhradu trov zastupovania advokátom.

Podľa § 146 OSP platí, že

(1)   Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu;
b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
c) bolo zastavené, 
d) začalo na návrh prokurátora.

(2)   Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z dôvodu, že  navrhovateľ zobral návrh späť, bude konanie zastavené v časti istiny a úroku. V tomto prípade žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.

Avšak môže sa uplatniť aj ustanovenie § 146 ods. 2 (vid vyššie).

Podmienkou na uplatnenie § 146 ods. 2 je zavinenie zastavenia konania. Obyčajne platí, že pokiaľ dlžník uhradí dlh po podaní žaloby, má sa za to, že dlžník zavinil zastavenie konania.

Ďalšia podmienka , o ktorú bude navrhovateľ opierať svoj nárok na náhradu trov konania je, že „návrh bol podaný dôvodne“.

Vo Vašej otázke píšete argumenty, podľa ktorých je možné mať za to, že návrh nebol podaný dôvodne, pretože ste boli pripravený plniť ešte pred podaním žaloby avšak dlžník sa vyhýbal a odmietal prijať plnenie. POKIAĽ by ste vedeli preukázať to, že dlžník odmietal prijať plnenie, že sa vyhováral a teda už 21.08. ako píšete ste mohli dlh uhradiť, potom žiadne trovy súdneho konania hradiť nebudete musieť. Preukázať, to môžete písomnými dokladmi (e-mailami), nielen Vašim mailom dlžníkovi, ale aj mailom od navrhovateľa, v ktorom Vám píše, že teraz nemôže prijať plnenie. Určite by bolo vhodné mať aj svedka, ktorý potvrdí, že už 21.08. ste boli pripravený platiť a že navrhovateľ odkladal prijatie plnenia.

Pokiaľ by sa Vám však takéhoto svedka nepodarilo získať a mali by ste iba mail z Vašej strany o tom, že mu zaplatíte, pre súdne účely by to nemuselo stačiť a trovy zastupovania advokátom by ste museli zaplatiť, pretože by ich súd navrhovateľovi priznal, nakoľko ste boli v omeškaní.

Konanie bolo postúpené preto na inú súd, pretože na prejednanie zmeniek sú príslušné okresné súd v sídle krajského súdu.

Keďže žaloba bola vzatá späť, konať sa bude už len o trovách zastupovania advokátom. To, že je tam napísané, že ide o konanie o zaplatenie 10.000 eur nie je podstatné, pretože takto sa to píše vždy aj keď je dlh uhradený. 

Naše odporúčanie:

Zabezpečiť všetky listinné dôkazy k tomu, že ste boli pripravený dlh plniť už pred podaním žaloby a že navrhovateľ odmietal prijať plnenie tvrdením, že je v zahraničí. Rovnako zabezpečiť prípadného svedka, ktorý to potvrdí aj na súde.
Súd totiž bude pokračovať už len o trovách zastupovania advokátom.

Konanie bude teda iba o dôvodnosti podania návrhu. Protistrana bude poukazovať na to, že dlh bol už dávno splatný. Na to je potrebné uviesť, že ale Vy ste boli pripravený plniť už pred podaním žaloby a preto návrh nie je dôvodný, teda, že žalobu nemal dôvod podávať.

Mohlo sa stať aj to, že on splnomocnil advokáta na podanie žaloby ešte skôr (t.j. pred 21.08.) a advokát nepodal žalobu hneď ako ho splnomocnil, potom ste sa veriteľovi ozvali, on to oznámil advokátovi. Advokát si uvedomil, že už mal dávno podať žalobu, pretože ak to zaplatíte, neprizná mu súd náhradu trov konania. Preto hneď na druhý deň podal žalobu. Toto sa samozrejme ťažko preukazuje.

Postup teraz bude taký, že Vám príde zo súdu žaloba protistrany a späťvzatie a zároveň žiadosť o vyjadrenie sa k žalobe. Súdu musíte zaslať vyjadrenie sa k žalobe. Už v tomto vyjadrení by ste mali napísať všetky vyššie uvedené skutočnosti, priložiť listinné dôkazy a označiť svedka, ktorý to môže dosvedčiť (menom, priezviskom a adresou bydliska).