Odpoveď: Styk s dieťaťom a prejav vôle dieťaťa
Dobrý deň,
ak matka nedodržiava súdom určený styk s maloletým dieťaťom máte právo sa tohto styku (ak disponujete právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím) domáhať prostredníctvom núteného výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí. Zákonnú úpravu výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých detí nájdete v ustanoveniach §§ 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Podľa ustanovenia § 370 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
Podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
V prípade, že podáte návrh na začatie výkonu súdneho rozhodnutia, nakoľko Vám matka maloletého dieťaťa bezdôvodne bráni v styku s Vašou dcérou súd sa v prvom rade bude snažiť o zmierlivé vyriešenie tohto problému. Tzn. že súd vyzve matku maloletého dieťaťa, aby dobrovoľne, bez nutnosti súdnej ingerencie umožnila súdom upravený styk.
Ak snaha súdu o dobrovoľné vyriešenie tejto situácie zlyhá, môže pristúpiť k ďalšej možnosti dosiahnuť nápravu nezákonného stavu, a to ukladanie pokút matke maloletého dieťaťa. Súd môže matke (ak nezačne dodržiavať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie) ukladať pokuty v zmysle ustanovenia § 382 Civilného mimosporového poriadku i opakovane.
Podľa ustanovenia § 382 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku
(1) Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.
(2) Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia.
Na to, aby súd mohol v takýchto prípadoch uplatniť účinné prostriedky pre dosiahnutie nápravy nezákonného stavu, bude skúmať i dôvod, pre ktorý Vám matka maloletého dieťaťa bráni v styku. Po vyjadrení oboch rodičov je vysoko pravdepodobné, že súd nariadi za účelom zistenia skutočného stavu veci i pojednávanie (hoci ustanovenie § 374 Civilného mimosporového poriadku mu umožňuje rozhodovať i bez nariadenia pojednávania).
V rámci nariadeného pojednávanie následne môže súd okrem Vašich výsluchov vykonať i výsluch maloletého dieťaťa (ten prebieha výlučne za účasti sudcu, zapisovateľky a kolízneho opatrovníka). Vykonanie výsluchu Vašej maloletej dcéry však závisí na tom, či súd posúdi Vašu dcéru ako osobu, ktorá je schopná vyjadriť samostatne svoj názor.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku
(1) Ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
(2) Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
Vzhľadom na vek Vášho dieťaťa je možné i to, že je dieťa pod silným vplyvom svojej matky, ktorá dieťa ovplyvňuje proti Vám, aby nechcela k Vám chodiť. Ak by súd mal pochybnosti o samostatnosti jej názoru a vôle, môže za účelom zistenia skutočného stavu veci i bez návrhu nariadiť znalecké dokazovanie.
Ak taká situácia nenastane a súd nebude mať pochybnosti o tom, že počas výsluchu maloletého dieťaťa, dieťa vyjadrilo svoj samostatný a vlastný názor, pričom uviedlo, že k Vám nechce chodiť, súd bude jeho názor a rozhodnutie rešpektovať. I dieťa, hoci útleho veku, ale rozumovo a mravne vyspelé musí byť rešpektované ako osoba, ktorá vie vyjadriť samostatne svoj názor a povedať čo chce. Súd musí jej názor rešpektovať.
Nižšie Vám prikladám k tejto problematike i nález Ústavného súdu Českej republiky z 13. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 3462/14, ktorý riešil obdobný prípad ako je Váš, kedy dieťa samo nechcelo k otcovi chodiť. Ústavný súd sa vyjadruje k možnosti ukladania pokuty v rámci výkonu súdneho rozhodnutia, avšak zdôrazňuje najmä to, že súd musí prihliadať na vôľu maloletého dieťaťa. Dieťa nemôže byť nútené k tomu, aby sa stretávalo s ktorýmkoľvek rodičom, ak tak samo nechce.
Inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami. Pokiaľ nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút ako nezmyselné a neplniace zákonom predvídaný účel, t. j. zabezpečiť splnenie povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Sankčné pôsobenie súdu tak nemá reálny objekt, teda vôľou ovplyvniteľné ľudské správanie, na ktoré by mohlo reálne pôsobiť.
Ak všetky vyššie uvedené mechanizmy dosiahnutia nápravy zlyhajú a súd zistí, že Vám matka maloletého dieťaťa bráni v styku bezdôvodne, nariadi uznesením výkon súdneho rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 386 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku
(1) Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.
(2) Sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Poverený súdny úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca.