Dobrý deň, úvom poznemenávae, že je škoda, že ste v otázke neuviedli kto Vás kontaktujte, na základe akého právneho titulu /zrejme vymáhačská spoločnosť/, či vo veci bolo vydané súdne rozhodnutie, ktorým by ste boli zaviazaný k úhrade akejkoľvek sumy, či ste náhodou nepodpísali dohodu o splátkach ohľadom dlhu, ktorý je premlčaný pod., pretože tieto otázky treba predovštkým riešiť. Vo veci platí všeobecná premčlacia doba, ktorá v zmysle ust. § 101 Obč. zákonníka je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak teda došlo k splatnosti pohľadávky pred viac ako 3 rokmi a vo veci nebolo vydané žiadne súdne rozhodnutie, nič neuhradzujte. Toľko k všeobecnej rovine riešenia problému.
Najskôr je potrebné pochopiť, že veriteľ má právo kontaktovať dlžníka v prípade omeškania so splátkou, a to aj opakovane, pokiaľ je to v primeranej miere a v súlade so zákonom. Ak však veriteľ prekročí hranicu primeranosti, môže ísť o obťažovanie, ktoré môže mať aj právne následky.
Poukazujeme na ust. § 13 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa :
"Osoba, ktorá vo vlastnom mene alebo v mene veriteľa vymáha pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy, nesmie v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávky osobne navštevovať spotrebiteľa alebo jemu blízke osoby52) v domácnosti alebo na pracovisku bez predchádzajúceho výslovného súhlasu spotrebiteľa a kontaktovať alebo akýmkoľvek spôsobom obťažovať spotrebiteľa alebo jemu blízke osoby počas sobôt, dní pracovného pokoja53) a ostatných dní v čase medzi osemnástou hodinou až ôsmou hodinou nasledujúceho dňa."
Podľa zákono o ochrane spotrebiteľa opakované a neprimerané kontaktovanie dlžníka, najmä ak je spojené s vyžadovaním osobných údajov, môže byť v rozpore s ochranou osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak by veriteľ svojím konaním zasahoval do Vašej dôstojnosti, súkromia alebo spôsoboval ujmu na zdraví, môžete sa domáhať ochrany na súde.
Čo sa týka trestného oznámenia, podľa Trestného zákona by mohlo ísť o trestný čin len v prípade, ak by konanie veriteľa napĺňalo znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu, napríklad nebezpečného vyhrážania (§ 360 TZ), nátlaku (§ 192 TZ). Samotné opakované telefonáty a žiadosti o úhradu dlhu však spravidla nenapĺňajú znaky trestného činu, pokiaľ nie sú spojené s vyhrážaním, nátlakom alebo iným protiprávnym konaním.
Vždy je však potrebné posúdiť konkrétne okolnosti prípadu, teda hlavne doklady, na základe ktorých Vás veriteľ kontaktuje, najmä intenzitu, frekvenciu a obsah kontaktovania zo strany veriteľa. Samotné vymáhanie dlhu, ak je vykonávané zákonným spôsobom, nie je trestné ani protiprávne.
Záverom odporúčam veriteľovi nepodpisovať žiadne uznanie dlhu, dohodu o splátkach prípadne listinu, z ktorej by vyplývalo, že pri čiastočnej úhrade dlhu Vám zostatok odpustia.
V prípade prípade potreby resp. záujmu kontaktujte anšu advokátsku kanceláriu.