Odpoveď: Civilný mimosporový poriadok - § 362
Dobrý deň,
ustanovenie § 362 Civilného mimosporového poriadku ste pochopili správne. Ak niektorý z účastníkov konania podá v odvolacom konaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje o tomto návrhu krajský súd a nie okresný súd. Tzn. že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia alebo uznesenie o zamietnutí návrhu vydá a účastníkom zašle krajský súd.
Podľa ustanovenia § 362 Civilného mimosporového poriadku O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Môže však nastať i iná situácia. Najmä pri rozvode manželstiev býva časté, že okrem návrhu na rozvod manželstva jeden alebo druhý manžel podá aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. V takom prípade sa vedú dve samostatné súdne konania, pričom obe sa týkajú maloletých detí.
Ak je teda rozvodové konanie už v štádiu odvolacieho konania, t.j. súd rozhodol o rozvode a úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ale niektorý z manželov podal voči úprave rodičovských práv a povinností odvolanie, môže sa stať, že druhé súdne konanie ešte nie je ukončené (vôbec nemusí byť ani začaté). Vtedy sa môže stať, že hoci je rozvodové konanie na krajskom súde, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu rozhodne okresný súd. To, či i vo Vašom prípade ide o takú situáciu zistíte jednak podľa spisových značiek konaní a tiež podľa označení vecí na súdnych rozhodnutiach.
Ak zistíte, že sú spisové značky identické a rovnako sa zhoduje i predmet konania, v takom prípade pravdepodobne okresný súd pochybil. V zmysle ustanovenia § 362 Civilného mimosporového poriadku mal o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovať krajský súd.
Opravné prostriedky
Ak teda zistíte pochybenie súdu, prípadne podľa Vás neodkladné opatrenie bolo nariadené na základe nepravdivých alebo neúplných informácií máte právo voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podať v rámci 15 dňovej lehoty odvolanie. Je však veľmi dôležité, aby ste si 15-dňovú lehotu správne vypočítali a strážili ju.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 2 Civilného sporového poriadku Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
Ak totiž zmeškáte lehotu na podanie odvolania uznesenie súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie nadobudne právoplatnosť. Odpustenie zmeškania lehoty upravuje ustanovenie § 122 Civilného sporového poriadku, pričom k odpusteniu zmeškania lehoty môže súd pristúpiť iba v prípade ak ste lehotu zmeškali z ospravedlniteľného dôvodu a tým ste boli vylúčený z vykonania úkonu. Ospravedlniteľným dôvodom je napr. hospitalizácia alebo iný vážny dôvod, pre ktorý ste zmeškali lehotu (ale nie zle vypočítaná lehota).
Podľa ustanovenia § 122 Civilného sporového poriadku Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
Pri vypracovaní odvolania voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné sústrediť svoju pozornosť i na to, či navrhovateľ aspoň osvedčil okolnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia.
K tomu Vám uvádzam judikát Najvyššie súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010, ktorý síce hovorí ešte o predbežných opatreniach, ale aj po zmene procesných kódexov je aplikovateľný.
Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Vykonateľnosť neodkladného opatrenia
Pri neodkladných opatreniach je veľmi dôležité uvedomiť si, že hoci voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podáte odvolanie, čiže uznesenie nenadobudne právoplatnosť, neodkladné opatrenie je vykonateľné.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením uznesenia, ktorým súd rozhodol o jeho nariadení. V niektorých prípadoch je dokonca neodkladné opatrenie vykonateľné jeho vyhlásením alebo vyhotovením, ak sa nevyhlasuje.
Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 332 ods. 2 Civilného sporového poriadku Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Podľa ustanovenia § 367 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Projekt podporili:
