Máte
otázku?

Odporovateľnosť právneho úkonu a dedičstvo


Online právna poradňa
Oblasť práva: Vymáhanie pohľadávok, Košice

Otázka: Odporovateľnosť právneho úkonu a dedičstvo

Pri dedičstve po zosnulej matke sme sa s dvoma bratmi vzdali svojho podielu v prospech žijúceho otca. O dva roky neskôr, po rodinnej dohode, otec daroval celú nehnuteľnosť mne. O ďalší rok (tretí rok po dedičskom konaní po matke) som sa dozvedel, že jeden z bratov už dlhší čas figuruje v exekučnom konaní (možno až 10 rokov). Mám obavu, že ako súčasný majiteľ nehnuteľnosti by som ju mohol prísť, ak by napríklad exekútor žiadal zneplatniť dedičské konanie po matke spred troch rokov. Dôvodom by mohlo byť, že zadlžený brat sa vzdal dedičstva v prospech otca a následne by mohlo dôjsť k zneplatneniu darovacej zmluvy medzi mnou a otcom. Podotýkam, že o bratových dlhoch nikto z nás po celý čas nevedel.

Odpoveď: Odporovateľnosť právneho úkonu a dedičstvo

 

Dobrý deň, 
na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

I./ Vo Vami uvedenom prípade hovoríme o tzv. odporovateľnosti právneho úkony v zmysle ust. § 42a/ a nasl.  Občianskeho zákonníka, kde platí :

"(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), /pozn. : § 116 : Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu./.

Ďalej odporovať možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka/Vášho brata/ ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej je Váš brat ako dlžník štatutárnym orgánom, prípadne v ktorej má majetkovú účasť 10 % resp. 34 %, ako aj právnym úkonom dlžníka, ktorý je právnickou osobou v podstate v prospech blízkych osôb, v prospech štatutárneho orgánu právnickej osoby, kde má majetkovú účasť atď. 

II./ Následne z ust. § 42b Obč. zákonníka vyplýva, že právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou, ktorá sa uplatňuje  proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, prípadne proti dedičom dlžníka alebo ich právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
Ak súd rozhodne o odporovateľnosti v prospech veriteľa, takýto úkon je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 

Veriteľ Vášho brata teoreticky sa môže domáhať proti Vám odporovateľnosti, avšak v prípadnom súdnom konaní, Vy by ste museli preukázať, že o úmysle Vášho brata - ukrátenie jeho veriteľov - ste nemohli poznať ani pri náležitej starostlivosti. Domáhať by sa mohol odporovateľnosti len pokiaľ sa jedná o podiel Vášho brata na dedičstve, teda ak by súd vyhovel žalobe, v podstate by ste následne museli za brata uhradiť jeho dlh v rozsahu jeho zákonného podielu na dedičstve. Ako uvádzate v otázke, zneplatniť dedičské konanie exekútor nemôže, len veriteľ sa môže domáhať odporovateľnosti právneho úkonu súdnou cestou. 
Trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu dlžníka je lehotou hmotnoprávnou, ktorá sa počíta od uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu - vzdanie alebo odmietnutie dedičstva. Ak by veriteľ Vášho brata podal žalobu na súd po lehote troch rokov, súd by návrh veriteľa zamietol, na uplynutie lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti. 


Citujeme z rozs.  NS SR sp. zn. 7 Cdo 75/2011 :
"Účelom ustanovení § 42a a § 42b OZ  je zabezpečiť ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu (ohrozeniu) náležitého uspokojenia pohľadávky veriteľa. ....  Trojročná lehota, v ktorej možno úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka, je lehota hmotnoprávna. Znamená to, že v rámci tejto lehoty musí byť návrh uplatnený na súde. Na uplynutie uvedenej lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti, lebo ide o lehotu prekluzívnu. Túto lehotu treba počítať od uskutočnenia právneho úkonu. V preskúmavanej veci to znamená, že navrhovatelia sa domáhali určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM aj vo vzťahu k hnuteľným veciam až po uplynutí prekluzívnej lehoty; odvolací súd na túto skutočnosť správne prihliadol, keď návrh v tejto časti zamietol."


III./ Záver
Pokiaľ od úmrtia poručiteľa - Vašaj matky, resp. vzdania sa dedičstva zo strany Vášho brata, uplynuli viac ako tri roky a veriteľ proti Vám by podal návrh na súd, súd by takýto návrh zamietol z dôvodu uplynutia lehoty troch rokov. Na uplynutie uvedenej lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti, lebo ide o lehotu prekluzívnu, čo vyplýva z ust. § 583 Obč. zákonníka :

" Neuplatnenie práva 
K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne."

V prípade súdneho sporu nás môžete kontaktovať na hlavný email : http://advokat@ficek.sk.

Budeme radi ak nám dáte vedieť ako ste dopadli.
©

Trápi vás "Odporovateľnosť právneho úkonu a dedičstvo" a chcete pomôcť?

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:



Podotázka: Odporovateľnosť právneho úkonu a dedičstvo (Vymáhanie pohľadávok)

Aké možnosti má exekútor, aby sa dozvedel, že dlžník dedil a zároveň sa dedičstva vzdal?

Odpoveď: Odporovateľnosť právneho úkonu a dedičstvo

(odpoveď odoslaná: 11.06.2018)

 

Dobrý deň, 

ďakujeme za reakciu a uvádzame nasledovné :

Podľa § 39 exek. poriadku exekútor vyhotovuje zoznam majetku povinného, ktorý obsahuje údaje o platiteľovi mzdy povinného alebo platiteľovi iného príjmu, s ktorým sa nakladá ako so mzdou, údaje o výške mzdy alebo iného príjmu, zoznam účtov v bankách so sídlom na území Slovenskej republiky, pri ktorých je ako majiteľ alebo spolumajiteľ účtu vedený povinný, s uvedením banky a ich označenia, zoznam pohľadávok povinného proti tretím osobám (poddlžníkom) s uvedením poddlžníka, právneho titulu pohľadávky, jej výšky alebo odhadnej ceny (hodnoty), zoznam cenných papierov vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve povinného s uvedením druhu cenného papiera, atď.

Súčasne podľa ust. § 41 exekučného poriadku exekútor môže vyzvať povinného, aby uskutočnil vyhlásenie o svojom majetku. Na účel podania vyhlásenia o majetku exekútor povinného predvolá alebo ho vyzve, aby vyhlásenie podal písomne v lehote, ktorú určí.

V súvislosti s vyhlásením o majetku sa nemožno dovolávať zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti ako dôvodu, pre ktorý nemožno splniť povinnosť urobiť vyhlásenie o svojom majetku.

Vyhlásenie o majetku musí okrem skutočností, ktoré sa uvádzajú v zozname majetku, obsahovať aj

a) zoznam hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve povinného vrátane hotovosti s ich opisom a uvedením odhadnej ceny (hodnoty),

b) údaje o majetkových hodnotách, ku ktorým právo povinného nevyplýva z úradných registrov alebo listín alebo ku ktorým z úradných registrov alebo listín vyplýva právo inej osoby,

c) zoznam bezodplatných právnych úkonov povinného uskutočnených v posledných troch rokoch s výnimkou obvyklých darov nepatrnej hodnoty,

d) zoznam právnych úkonov povinného v posledných troch rokoch vykonaných s osobami podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka /pozn. : odporovateľnosť právnych úkonov/.

Zároveň platí, že povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie musí obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku.

Za bežný právny úkon sa na účely tohto zákona nepovažuje okrem iných aj uskutočnenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, teda aj vzdanie sa dedičstva.

Exekútor má  prístup do katastra nehnuteľností, evidencie motor. vozidiel, do evidencie obyvateľstva, atď. Potrebné údaje ohľadom nehnuteľností môže zistiť v podstate z rodného listu povinného a evidencie obyvateľstva, resp. dopytom u povinného ohľadom jeho rodičov, následne zistí stav v katastri nehnuteľností.

 


4,9 (4 969)
Všetky recenzie

Podotázka: Odporovateľnosť právneho úkonu a dedičstvo (Vymáhanie pohľadávok)

Dobrý deň, chcem sa opýtať na možnosť odporovania vysporiadaniu BSM, ktoré prebehlo súdnou cestou. Dlžník sa dohodol s manželkou v rámci súdneho konania, že manželke prenechá byt, ktorý bol v ich spoločnom bezpodielovom spoluvlastníctve. Môžem takému súdnemu rozhodnutiu odporovať? 

Odpoveď: Odporovateľnosť právneho úkonu a dedičstvo

(odpoveď odoslaná: 06.12.2015)

Dobrý deň,

ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka možnosť podania odporovacej žaloby viaže na existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, a teda musí ísť o právny úkon urobený dlžníkom veriteľa. Pre občianskoprávne vzťahy platí, že vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon spája vznik týchto vzťahov. Toto zákonné ustanovenie teda rozlišuje medzi právnymi úkonmi a inými právnymi skutočnosťami. Právnym úkonom sa rozumie prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností (§ 34 OZ). Právnym skutočnostiam patrí aj hmotnoprávne súdne rozhodnutie, ktoré zakladá vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych občianskych práv a povinností.

Pri vysporiadaní podľa § 150 ods. 3 OZ súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na spôsob ich vysporiadania ich spoločného majetku. Preto rozhodnutie súdu, ktoré vyznelo v prospech žalobného návrhu, s ktorým protistrana súhlasila, nemožno považovať za postup, ktorý súd musel zvoliť, t.j. že žalobnú požiadavku musel prevziať do svojho rozhodnutia.

Súhlas so žalobou na vysporiadanie spoločného majetku po rozvode je procesným úkonom a nie hmotnoprávnym úkonom, s ktorým by zákon spájal právne účinky a preto ho nemožno považovať za hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorému by bolo možné odporovať podľa § 42a ods. 1 a 2 OZ.

Nejde pritom ani o obchádzanie zákona, ak výslovne neuzatvorili dohodu o vysporiadaní BSM, ktorá by bola schválená súdom. Treba teda rozlišovať, či len žalobca súhlasil so žalobným návrhom alebo uzatvoril dohodu, ktorá bola schválená súdom.



V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:


Trápi vás "Odporovateľnosť právneho úkonu a dedičstvo" a chcete pomôcť?



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:



najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk
4,9 (4.969)
Všetky recenzie
Chatbot
Dobrý deň,
volám sa Lexana a som virtuálna asistentka. Nižšie vyberte, s čím chcete pomôcť.