Odpoveď: Neúčasť na pojednávaní a odročenie pojednávania
Dobrý deň. Vaša otázka sa týka osobnej účasti na pojednávaní a tiež možnosti odročenia pojednávania. Uvedenú problematiku pritom upravuje základný procesný predpis, ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom na to, že Vaša vec sa týka výživného, okrem uvedeného zákona je potrebné aplikovať na vec aj ustanovenia zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Účasť na pojednávaní
Zo zadanej otázky okrem iného vyplýva, že proti plateniu výživného a ani proti uplatňovanej sume výživného nemáte výhrady. Na termín, na ktorý súd vo Vašej veci nariadil pojednávanie, sa však nemôžete dostaviť, a preto hľadáte možnosť, ako pojednávanie odročiť, resp. ako zabezpečiť to, aby konanie prebehlo bez Vašej osobnej účasti.
Podľa ustanovenia § 33 Civilného mimosporového poriadku platí, že:
„(1) Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
(2) Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.“
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd považuje Vašu prítomnosť na pojednávaní za potrebnú. To však neznamená, že pojednávanie nemôže prebehnúť aj bez Vás.
Podľa ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku platí, že:
„Po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.“
Zo spomenutého ustanovenia je zrejmé, že medzi základné povinností súdu na začiatku pojednávania patrí zistenie prítomnosti osôb, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Procesný predpis však dáva súdu súčasne možnosť, aby rozhodol, či sa pojednávanie uskutoční aj napriek neprítomnosti predvolanej osoby, resp. predvolaných osôb.
Nie je teda vylúčené, že súd by vo veci mohol konať a rozhodnúť aj bez Vašej osobnej účasti na pojednávaní. Pritom okrem možnosti konať bez Vašej prítomnosti dávajú procesné predpisy súdu aj možno využiť inštitút poriadkovej pokuty, prípade inštitút predvedenia (čo je však skôr nepravdepodobné, nakoľko sa zdržiavate v zahraničí).
Pokiaľ však, ako sám uvádzate, nemáte výhrady voči povinnosti platiť výživné a ani voči uplatňovanej sume výživného, domnievam sa, že je pre Vás najoptimálnejším riešením ospravedlnenie Vašej neúčasti na pojednávaní.
Ospravedlnenie Vašej neúčasti na pojednávaní môžete odôvodniť napríklad hospodárnosťou konania, keďže sa nachádzate v zahraničí a voči uplatňovaným nárokom nemáte námietky. V ospravedlnení tiež môžete uviesť, že súhlasíte s tým, aby súd konal a rozhodol vo veci bez Vášho výsluchu a bez Vašej osobnej účasti na ústnom pojednávaní.
Odročenie pojednávania
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a najmä s ohľadom na to, že voči výživnému nemáte námietky nepovažujem za potrebné žiadať o odročenie pojednávania. Každopádne len pre úplnosť nižšie uvádzam právnu úpravu odročenia pojednávania
Podľa ustanovenia § 183 Civilného sporového poriadku platí, že:
„(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
(2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
(3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
(4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.“
Podľa ustanovenia § 183 Civilného sporového poriadku platí, že:
„(1) Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.
(2) Ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.
(3) Ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.“
Záver
Záverom možno ešte raz zdôrazniť, že za procesnej situácie, kedy odporca súhlasí s návrhom navrhovateľky týkajúcom sa výživného, nepovažujem osobnú účasť odporcu na pojednávaní za nevyhnutnú. Považujem preto za dostatočné, ak sa z účasti na nariadenom pojednávaní ospravedlníte, pričom súčasne vyjadríte s uplatneným nárokom súhlas a zároveň dáte súdu súhlas s konaním a rozhodnutím bez Vašej osobnej účasti na pojednávaní.