Odpoveď: Listové tajomstvo
Dobrý deň. Vami zadanej otázke rozumiem tak, že:
- Vy ste poslali mail osobe A, ktorého obsah sa týkal osoby B a
- následne adresát mailu (osoba A) ukázal osobe B obsah predmetného mailu.
Ústavou garantovaná ochrana listového tajomstva
Listové tajomstvo predstavuje jedno z ústavou garantovaných a chránených základných práv. V zmysle čl. 22 Ústavy SR platí, že:
„(1) Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.
(2) Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.“
Trestnoprávne súvislosti pri porušení listového tajomstva
Na citovanú ústavnú normu nadväzuje aj Trestný zákon, ktorý vo svojom § 196 a § 197 upravuje trestný čin „Porušovanie tajomstva prepravovaných správ“, a to nasledovne:
§ 196
„(1) Kto úmyselne poruší listové tajomstvo vyzvedaním alebo otvorením uzavretého listu alebo inej písomnosti prepravovanej poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Zamestnanec poskytovateľa poštovej služby, ktorý spácha čin uvedený v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo pozmení alebo potlačí písomnosť prepravovanú poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.“
§ 197
„(1) Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo pre iného neoprávnený prospech
a) prezradí listové tajomstvo, o ktorom sa dozvedel z uzavretého listu alebo inej písomnosti prepravovaných poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom, ktoré neboli určené jemu, alebo
b) také tajomstvo využije,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Zamestnanec poskytovateľa poštovej služby, ktorý spácha čin uvedený v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.“
Citované ustanovenia Trestného zákona jednoznačne vymedzujú, aké konanie možno považovať za trestné. Musí ísť o konanie, ktoré sa dá subsumovať (zahrnúť) pod niektorú zo skutkových podstát trestného činu „Porušovanie tajomstva prepravovaných správ“.
Možno v otázke opísané konanie považovať za porušenie listového tajomstva?
Vychádzajúc z vyššie uvedenej relevantnej právnej úpravy a tiež z opisu skutkových okolností uvedených v zadanej otázke sa domnievam, že v danom prípade nejde o porušenie listového tajomstva.
Z otázky vyplýva, že adresát mailu tento otvoril, oboznámil sa s jeho obsahom a následne ho ukázal osobe, ktorej nebol pôvodne určený. Takéto konanie by sme mohli nazvať porušením tajomstva (za predpokladu, že z mailu alebo kontextu vyplýval, že sa nemá dostať do rúk osobe, ktorá sa v maily spomínala).
Rozhodne však nemožno hovoriť o porušení listového tajomstva ako takého. Ak by sme totiž mali uvažovať o porušení listového tajomstva, mail by musela otvoriť osoba, ktorej tento nebol určený. Inak povedané mail by musela otvoriť iná osoba, než bol adresát mailu. Zo zadanej otázky však takéto konanie nevyplýva.
Ak teda mail otvoril adresát a následne jeho s jeho obsahom oboznámil osobu, ktorej tento síce nebol určený, ale týkal s tejto osoby, tak nejde o porušenie listového tajomstva.
Za daných okolností teda mohlo dôjsť k porušeniu tajomstva, avšak nie ústavou garantovaného listovného tajomstva. Vzhľadom na to, že nedošlo k porušeniu listového tajomstva, nemožno v danom prípade uvažovať ani o trestnoprávnych súvislostiach v danej veci.
Iné súvislosti
Vzhľadom na to, aký bol obsah mailu, by bolo možné uvažovať napr. o tom, či v konkrétnom prípade nedošlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu alebo trestného činu ohovárania.
Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) platí, že: „Priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.“ Za takýto priestupok pritom možno uložiť pokutu do 33,- €.
Podľa ustanovenia § 373 Trestného zákona upravujúceho trestný čin „Ohováranie“ platí, že:
„(1) Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu,
c) verejne, alebo
d) v podnikaní závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b) a spôsobí inému stratu zamestnania, úpadok podniku alebo rozvod manželstva.“