Odpoveď: Je možné započítať väzbu?
Dobrý deň. Na Vašu otázku uvádzame nasledovné:
Započítanie väzby a trestu
V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z., Trestného zákona ,, ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu.
Nakoľko v prípade Vášho druha v súvislosti s skutkom, za ktorý bolo vedené trestné stíhanie v roku 2012, neprichádza do úvahy využitie úhrnného ani súhrnného trestu, z vyššie uvedeného vyplýva, že dobu, ktorú Váš druh strávil vo väzbe do uloženia trestu za skutok spáchaný v roku 2012 nie je možné započítať do trestu, ktorý mu bol uložený v inom trestnom konaní za ďalší skutok, pre ktorý sa momentálne nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody.
Dobu, ktorú v roku 2012 strávil vo väzbe, bolo možné započítať do výkonu trestu len v trestnom konaní vedenom v roku 2012, ktoré skončilo vydaním odsudzujúceho rozsudku.
Vzhľadom na udelenú amnestiu v roku 2013 predpokladáme, že došlo k odpusteniu prípadne k zmierneniu tohto súdom uloženého trestu.
V súlade s § 45 ods. 2 Trestného zákona platí, že ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.
- postupuje súd, ak páchateľovi uložil úhrnný trest alebo súhrnný trest.
Podľa Vami uvádzaných skutočností je Váš druh odsúdený za iný skutok, a preto je použitie tohto ustanovenia rovnako vylúčené.
Zásady ukladania trestov
Súdy pri ukladaní trestov postupujú v súlade so zásadami stanovenými v § 34 ods. 1 – 8 Trestného zákona.
V súlade s § 34 ods. 3 Trestného zákona dbajú na to, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Možnosti upustenia od výkonu zvyšku trestu
Trestný zákon a na neho nadväzujúci Trestný poriadok upravujú inštitúty, vďaka ktorým by Váš druh mohol opustiť Ústav pre výkon trestu odňatia slobody skôr, ako mu to stanovuje právoplatný rozsudok súdu.
A/ Premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia
V súlade s § 65a ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdenému za prečin premeniť zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ak sú splnené podmienky a súčasne
- odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie,
- odsúdený vykonal jednu tretinu uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody,
- zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje dva rokynejde o výkon trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, o výkon zvyšku trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
- odsúdenému nebol premenený trest domáceho väzenia na trest odňatia slobody a
- odsúdený nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.
V súlade s § 414a ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia rozhoduje súd na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva na verejnom zasadnutí; návrh, ak bol zamietnutý, možno podať opakovane.
B/ Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
Ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona oprávňuje súd, aby odsúdeného podmienečne prepustil na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
- ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
- ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 ods 1 – 3 upravuje doby, po ktorých môžu byť odsúdení z výkonu trestu odňatia slobody prepustení v závislsti od závažnosti trestného činu, ktorý spáchali nasledovne:
- osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona (zásada 3x a dosť) okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
- osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu.
- osoba opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie nemôže byť podmienečne prepustená.
V súlade s § 415 ods. 1 Trestného poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí.
Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Následne podľa § 415 ods. 2 Trestného poriadku platí, že ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu.