Odpoveď: Zaplatenie súdneho poplatku ako zastupiteľný úkon
Dobrý deň. Vaša otázka sa týka možnosti zaplatenia súdneho poplatku osobou odlišnou od účastníkov konania (v prípade sporových konaní nazývaných sporové strany). Inak povedané, máte záujem zistiť, či je zaplatenie súdneho poplatku zastupiteľným úkonom.
Zaplatenie súdneho poplatku ako jedna z podmienok súdneho konania
Splnenie poplatkovej povinnosti – zaplatenie príslušného súdneho poplatku je spravidla nevyhnutným predpokladom na to, aby súd začal v konkrétnej veci konať. Splnenie poplatkovej povinnosti možno teda považovať za jednu z podmienok konania, ktorej nesplnenie má spravidla za následok zastavenie súdneho konania.
Základnú právnu úpravu skúmania procesných podmienok upravuje ustanovenie § 161 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého platí, že:
„(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
(3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.“
Osobitnú úpravu následku nezaplatenia súdneho poplatku upravuje aj zákon číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), a to vo svojom ustanovení § 10 ods. 1.
Podľa spomenutého zákonného ustanovenia pritom platí, že: „Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.“
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno skonštatovať, že pokiaľ si osoba, ktorá je povinná zaplatiť príslušný súdny poplatok svoju povinnosť nesplní, v zásade to má za následok zastavenie súdneho konania.
Charakter súdneho poplatku
Súdny poplatok možno považovať za peňažné plnenie, ktoré platí účastník konania (v prípade sporového konania strana sporu) pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení.
Súdne poplatky pritom plnia funkciu jednak uhradzovaciu a zároveň obmedzovaciu. Uhradzovacia funkcia slúži aspoň čiastočné pokrytie nákladov, ktoré má súd so súdnym konaním. Obmedzovacia funkcia naopak slúži na to, aby sa zabránilo nedôvodným, zjavne neúspešným, prípadne šikanóznym žalobám.
Platenie súdneho poplatku
Súdny poplatok je povinný zaplatiť tzv. poplatník, pričom kto je poplatníkom určuje zákon o súdnych poplatkoch vo svojom ustanovení § 2.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch platí, že:
„Poplatníkom je:
a) navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu,
b) obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu,
c) dlžník v konkurznom konaní,
d) dedič v konaní o dedičstve,
e) oprávnený v exekučnom konaní.“
Pokiaľ ide o súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod manželstva, poplatníkom je ten manžel, ktorý podáva návrh – navrhuje manželstvo rozviesť (navrhovateľ).
Vo Vašej otázke správne uvádzate, že súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod manželstva je 66,- €, čo vyplýva z položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona o súdnych poplatkoch.
Pre úplnosť je vhodné spomenúť, že súdny poplatok nemusí byť uhradený výlučne vo forme kolkov.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch totiž platí, že: „Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len „prevádzkovateľ systému“) sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.“
Zaplatenie súdneho poplatku ako zastupiteľný úkon
V právnom prostredí Českej republiky bol prijatý právny názor, v zmysle ktorého možno zaplatenie súdneho poplatku považovať za zastupiteľný úkon, čo znamená, že súdny poplatok by bolo možné zaplatiť aj prostredníctvom osoby odlišnej od účastníka konania (v prípade sporového konania sporovej strany).
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23 Cdo 1917/2015 zo dňa 29.9.2015 platí, že: „Je možné, aby byl soudní poplatek účastníka zaplacen prostřednictvím třetí osoby, úkon zaplacení soudního poplatku je úkon zastupitelný. Není proto třeba zjišťovat, zda je mezi účastníkem řízení a osobou, která za něj zaplatila soudní poplatek, právní vztah, který by úhradu soudního poplatku upravoval.“
Pokiaľ sa teda stotožníme s vyššie uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu Českej republiky, nemal by byť problém, ak za Vás zaplatí súdny poplatok iná osoba.
Projekt podporili:
