Si advokát? Chceš napredovať v kariére? Nezmeškaj príležitosť stať sa súčasťou prestížnej advokátskej kancelárie!
Klikni sem pre viac informácií.
Máte
otázku?

Trestnoprávne následky nezaplatenia dlhu


Online právna poradňa
Oblasť práva: Vymáhanie pohľadávok, Trenčín

Otázka: Trestnoprávne následky nezaplatenia dlhu

Dobrý deň, chcem sa opýtať. Bol som ručiteľom pôžičky, ktorú som nakoniec vyplatil. Prebehlo aj súdne konanie, v ktorom sa určilo, že dlžník musí zaplatiť. Táto pohľadávka je už aj na exekúcii, no on stále neplatí. Teraz je na materskej dovolenke a mne dlhuje peniaze. Chcel by som vedieť, kedy mám podať trestné oznámenie, aby skončil za mrežami.

Odpoveď: Trestnoprávne následky nezaplatenia dlhu

Dobrý deň, k Vašej otázke uvádzame nasledovné stanovisko vyjadrujúce náš právny názor:

 

Vymáhanie pohľadávok súdnym exekútorom a zisťovanie majetku povinného

 

Ak už disponujete exekučným titulom - ktorým je okrem iného podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - exekučný poriadok v účinnom znení) vykonateľný rozsudok súdu, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť Vám dlh, ktorý voči Vám má, jediným právnym spôsobom ako sa domôcť jeho vymoženia (proti vôli povinného, ak svoj dlh v lehote ustanovenej v súdnom rozhodnutí dobrovoľne nesplnil) je podanie návrhu na výkon exekúcie tak, ako ste urobili aj Vy vo Vašom prípade.

 

Jedným z prvých úkonov ktoré exekučným súdom poverený súdny exekútor pri vymáhaní peňažnej pohľadávky vykoná je zisťovanie majetku povinného. Súdnemu exekútorovi Exekučný poriadok dáva v tomto smere široké oprávnenia. To, že povinný v súčasnosti poberá len materskú dávku nemusí nutne znamenať, že nemá žiadny iný majetok. Súdny exekútor v rámci zisťovania majetku spravidla dopytuje banky, poisťovne, lustruje kataster nehnuteľností, evidenciu vozidiel a pod. a takýmto spôsobom zisťuje majetok povinného.

 

Oprávnenia súdneho exekútora pri zisťovaní majetku povinného

 

V tejto súvislosti možno uviesť aj okruh subjektov, ktoré sú povinné poskytnúť súdnemu exekútorovi súčinnosť pri zisťovaní rozsahu majetku poškodeného. Možno z nich totiž vyvodiť akého širokého okruhu sa zisťovania súdnym exekútorom môže týkať.

 

Inštitút súčinnosti tretích osôb je upravený v § 42 Exekučného poriadku, podľa ktorého napr.:

- Štátne orgány, iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, poskytnú údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán, ktorý vedie evidenciu nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, vodičských preukazov a centrálny depozitár cenných papierov.

- Tretie osoby, ktoré majú u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho exekúcii alebo majetok podliehajúci exekúcii, umožnia exekútorovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na žiadosť mu záznamy alebo dokumenty vydajú alebo urobia iné opatrenie požadované exekútorom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku.

- Banky oznámia exekútorovi na žiadosť čísla účtov povinného, stavy účtov povinného a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.

- Poskytovateľ univerzálnej poštovej služby oznámi exekútorovi údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona, najmä skutočnosť, či dlžník má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich povinnému poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožní exekútorovi tieto údaje získať a správnosť údajov na mieste preveriť. Túto povinnosť majú aj iné poštové podniky v rozsahu poskytovaných služieb.

- Poisťovne oznámia exekútorovi údaje o predpokladoch vzniku práva povinného na poistné a výplaty poistných plnení v prospech povinného.

- Vydavatelia tlače oznámia exekútorovi meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom povinného uverejneného pod značkou.

- Dopravcovia oznámia exekútorovi príjemcu prepravovaného nákladu povinného, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

- Ak je údaje potrebné zistiť v cudzine, exekútor požiada súd, ktorý ho poveril vykonaním exekúcie, o vypracovanie dožiadania o právnu pomoc a jeho zaslanie do cudziny. To platí aj v prípade, ak je potrebné doručiť písomnosť adresátovi v cudzine.

 

Za nesplnenie či už jednej z uvedených špecifických ustanovení o povinnosti tretích osôb poskytnúť súdnemu exekútorovi pri výkone exekučnej činnosti súčinnosť alebo aj všeobecnej povinnosti tretích osôb ustanovenej v § 42 ods. 1 Exekučného poriadku (podľa ktorého: "Počas exekúcie sú tretie osoby povinné exekútorovi na jeho žiadosť poskytnúť súčinnosť v rozsahu primeranom vymáhanému nároku, ak sa im preukázal poverením na vykonanie exekúcie.") môže súdny exekútor uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 500 eur, pri opakovanom porušení danej povinnosti až do výšky 2.000,- € (a to za každé jednotlivé porušenie povinnosti).

 

Z uvedeného teda vyplýva, že ak má Váš povinný majetok, z ktorého by mohla byť Vaša pohľadávka uspokojená, súdny exekútor disponuje všetkými potrebnými prostriedkami na to, aby tento majetok zistil. Rovnako ak viete o nejakom konrétnom majetku, ktorý povinný môže skrývať alebo mať, bolo by vhodné informovať o tom súdneho exekútora, aby tak vedel upraviť ďalší procesný postup.

 

Nezaplatenie dlhu - trestný čin?

 

K Vašej druhej otázke týkajúcej sa podania trestného oznámenia pre nezaplatenie dlhu je nutné v prvom rade uviesť, že nezaplatenie dlhu nie je trestným činom. Vyplýva to zo skutočnosti, že Slovenská republika je zmluvnou stranou mnohých medzinárodných ľudskoprávnych zmlúv, v ktorých sa zaviazala, že za nezaplatenie dlhu nemožno nikomu obmedziť osobnú slobodu - vzatím do väzby či výkonom trestu odňatia slobody.

 

Zo samotných skutočností, že Váš povinný neuhradil Váš dlh a že išiel na materskú teda nevyplýva, že by sa povinný dopustil nejakého tretsného činu ustanoveného v Trestnom zákone (zákone č. 300/2005 Z. z. ).

 

Ak by ste aj podali trestné oznámenie, toto by za súčasného skutkového stavu muselo byť príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté, nakoľko Vami popísaný skutok nie je trestným činom. 

Trápi vás "Trestnoprávne následky nezaplatenia dlhu" a chcete pomôcť?

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:



Podotázka: Trestnoprávne následky nezaplatenia dlhu (Vymáhanie pohľadávok)

Dobrý deň, obraciam sa na Vás s nasledovnou otázkou týkajúcou sa neuhradeného poplatku. V e-maile ste uviedli, že zamestnankyňa musí podpísať zmluvu o postúpení pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka, ak chce po uhradení sumy požiadať o jej vrátenie. Chcela by som sa spýtať, či tento pravidlo platí aj v prípade, kedy dotyčná nie je zamestnaná na trvalý pracovný pomer, ale len brigádne. Druhá otázka sa týka situácie, kedy zamestnankyňa podpísala zmluvu o zrušení dohody o brigádnickej činnosti po úhrade požadovanej sumy a už nepracuje na danom pracovisku? Ďakujem veľmi pekne za rýchlu odpoveď. S pozdravom.

Odpoveď: Trestnoprávne následky nezaplatenia dlhu

(odpoveď odoslaná: 02.06.2018)

Dobrý deň,

na Vašu otázku uvádzame nasledovnú odpoveď :

I./ Nepíšete v otázke, či zamestnankyňa mala podpísanú dohodu 

hmotnej zodpovednosti a či boli dodržané ust. Zákonníka práce

ohľadom náhrady škody podľa ust. §§ 177a nasl. ZP.


II./ Ak vychádzame z predpokladu, tak ako píšete v otázke, že  zamestnankyňa uhradila vzniklú škodu,

máte na výber možnosti :

1./ Vymáhať spôsobenú škodu neplatiacim zákazníkom Vy ako spoločnosť /hotel/ podľa ust. Obč. zákonníka, čo by bolo najsprávnejšie, aby neplatiaci zákazníci nespôsobovali podobné škody aj iným. Po vymožení dlžnej sumy vrátiť fin. prostriedky zamestnancovi. Podanie trestného oznámenia je tiež možné.

2./ Vec ponechať tak ako je, teda neurobiť nič.

3./ Previesť vymáhanie náhrady škody  podľa ust. Obč. zákonníka na zamestkankyňu a splnomocniť ju na vymáhanie podľa ust. Obč. zákonníka.

 

III./ Odporúčame kontaktovať advokáta.

Budeme radi ak nám dáte vedieť ako celá vec dopadla.

 

 

 

 


4,9 (4 969)
Všetky recenzie

Podotázka: Trestnoprávne následky nezaplatenia dlhu (Vymáhanie pohľadávok)

Dobrý deň, pracujem ako recepčná v hoteli v Košiciach a stalo sa, že hostia nezaplatili za svoj pobyt kartou. Bohužiaľ sme nepostrehli, že platba bola zamietnutá. Snažili sme sa vyriešiť situáciu cez telefón, no hostia odmietajú zaplatiť. Vedenie hotela to pripisuje recepčnej, ktorá spravovala peniaze a pokúšala sa uskutočniť platbu. Rada by som sa opýtala, či existuje možnosť žalovať hostí alebo vymáhať od nich požadovanú sumu naspäť v prípade, že by som ja jako recepčná túto sumu uhradila zo svojich vlastných finančných zdrojov a oni by mi peniaze na účet nevrátili? Hostia sú zo západného Slovenska a do Košíc nechodia. Aká je postup v takomto prípade? Ide o vysokú sumu peňazí a nechápeme, prečo by niekto nemal zaplatit za služby, ktoré využil. Ďakujem za odpoveď. S pozdravom.

Odpoveď: Trestnoprávne následky nezaplatenia dlhu

(odpoveď odoslaná: 29.05.2018)

Dobrý deň,

na Vašu otázku uvádzame nasledovnú odpoveď :

Vo veci je potrebné rozlišovať dve úrovne zodpovednosti :

1./ Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca - recepčnej podľa ust. § 177 a nasl. Zákonníka práce :

"Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať

§ 182

(1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

(3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

(4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

Rozsah a spôsob náhrady škody § 186 :

(1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

(2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok."

 

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný preukázať zodpovednosť zamestnanca za vzniknutú škodu nielen pokiaľ sa jedná o výšku, ale aj to na akom skutkovom základe škoda vznikla, t.j. následkom konkrétne ktorého zákazníka vznikla škoda - preukázanie ubytovania zákazníka v rozsahu požadovanej náhrady škody nielen zaznamenaním v počítači, ale konkrétnymi dokladmi o ubytovaní od - do konkrétneho neplatiaceho zákazníka.

2./ Zodpovednosť spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby : Predpokladáme, že vo veci máte doklady o ubytovaní zákazníka, vrátane ich identifikačných údajov : Vo veci odporúčame poslať výzvu k úhrade  a v prípade neuhradenia dlžnej sumy vec postúpiť na vymáhanie cestou súdu, prípadne podať trestné oznámenie, nakoľko je možné, že "zákazníci" takto postupujú aj v iných ubytovacích zariadeniach.

 

3./ Ak by mala zamestnankyňa následne vymáhať náhradu škody od neplatiaceho zákazníka na tom skutkovom základe, že ona uhradila zamestnávateľovi škodu, za ktorú zodpovedá, musela by byť uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky podľa ust. Obč. zákonníka  medzi zamestnankyňou - recepčnou a zamestnávateľom- hotelom. Následne by zamestnankyňa škodu vymáhala cestou súdu. 

4./ Vo veci odporúčame zamestnávateľovi  - hotel - podať trestné oznámenie na neplatiaceho zákazníka.

©

 

 



V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:


Trápi vás "Trestnoprávne následky nezaplatenia dlhu" a chcete pomôcť?



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:



najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk
4,9 (4.969)
Všetky recenzie
Chatbot
Dobrý deň,
volám sa Lexana a som virtuálna asistentka. Nižšie vyberte, s čím chcete pomôcť.