Otázka: Postih zamestnanca zamestnávateľom za kritiku

Dobrý deň, chcela by som sa poradiť. Môže zamestnávateľ potrestať zamestnanca, keď napíše na sociálnu sieť svoj názor na výplatu vo svojom voľnom čase, a to za použitia vulgárnych slov? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Postih zamestnanca zamestnávateľom za kritiku

Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku. K tejto problematike si dovoľujeme vyjadriť nasledujúci právny názor.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Podľa ustanovenia § 81 písm. c) Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, resp. podľa písm. e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

Na pracovisku ste, ako zamestnanec, povinná dodržiavať jednak zákonom uložené povinnosti, rovnako tak aj pokyny, ktoré Vám dá zamestnávateľ. Ak zamestnávateľ vydal pracovný poriadok, podľa ustanovenia § 84 Zákonníka práce, v ktorom zamestnancom uložil aj iné povinnosti je potrebné rešpektovať aj tie. 

Podobný problém, ako je ten Váš, riešili súdy už viackrát. Napríklad Najvyšší súd Českej republiky vyslovil právny názor, podľa ktorého: "povinnosti, vyplývající z ust. 301 písm. d) zák. práce, (v SR § § 81 písm. e) ZP)  tak, že představují určité mravní nároky kladené na každého zaměstnance, což v sobě obsahuje i určitou míru loajality ve vztahu ke svému zaměstnavateli a zároveň obecnou prevenční povinnost zaměstnance ve vztahu k majetku a oprávněným zájmům zaměstnavatele. Z toho vyplývá, že zaměstnanci je uloženo, aby svým chováním v souvislosti s pracovním vztahem nezpůsoboval zaměstnavateli škodu, ať majetkovou nebo morální. Z toho dle Nejvyššího soudu vyplývá i omezenost svobody projevu zaměstnance vůči svému zaměstnavateli, jemuž svědčí právo na zachování dobré pověsti."

Je síce pravdou, že každý má právo na slobodu prejavu, avšak na druhej strane, nikto nemôže svoje práva zneužívať na spôsobenie ujmy iným osobám. Inak povedané, realizáciou jedného práva, nemožno porušovať práva iného. Najvyšší súd uviedol, že "Kritika tak musí být právem přípustná a věcnost kritiky musí vycházet z pravdivých (podložených) skutkových tvrzení, z nichž jsou dovozovány odpovídající závěry. Pokud tato tvrzení pravdivá nejsou a jsou-li naopak difamující, nelze kritiku za přípustnou považovat a v takovém případě se jedná o exces, který představuje neoprávněný zásah do dobré pověsti s tím spojenými následky. Uvedená východiska Nejvyšší soud považuje za platná i pro pracovněprávní vztahy v tom smyslu, že jakýkoliv neoprávněný zásah do dobré pověsti zaměstnavatele formou nepřípustné (neoprávněné) kritiky ze strany zaměstnance znamená porušení povinnosti zaměstnance nejednat v rozporu s oprávněnými zájmy zaměstnavatele ve smyslu ust. § 301 písm. d) zák. práce."

Ak zhrnieme závery Najvyššieho súdu Českej republiky, kritizovať zamestnávateľa je možné, avšak táto kritika musí byť vecná, musí vychádzať z pravdivých (podložených) zistení. Ak totiž pravdivé nie sú a nejde o objektívnu kritiku, zamestnanec by takto zasiahol do dobrej povesti zamestnávateľa čím by porušil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 81 písm. c) Zákonníka práce, teda povinnosť hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,​​​​​​. 

Zamestnávateľ, pokiaľ je právnickou osobou, by sa mohol domáhať na súde primeraného zadosťučinenia za zásah do dobrej povesti, podľa ustanovenia § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Ak by bol zamestnávateľ fyzickou osobou, rovnako má právo, požadovať na súde primerané zadosťučinenie za zásah do jeho dobrého mena, a to podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Záverom si teda dovolím uviesť, že je potrebné si uvedomiť, či Vaša kritika bola skutočne vecná, objektívna a pravdivá. Ak tieto kritériá, resp. kritéria uvedené Najvyšším súdom ČR Vaša kritika nespĺňa, potom by s Vami mohol zamestnávateľ skončiť pracovný pomer, a to buď výpoveďou podľa ustanovenia § 65 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce pre iné porušenie pracovnej disciplíny [§ 63 ods. 1 písm. e)], ak nejde o tehotnú zamestnankyňu alebo ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo zamestnankyňu a zamestnanca na rodičovskej dovolenke, alebo podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm b) Zákonníka práce, okamžitým skončením pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Skutočnosť, že ste zamestnávateľa kritizovali mimo pracovného času, pritom nie je v tomto prípade podstatná.