Otázka: Ochrana osobnosti - právo žalovať?

Pekný deň prajem, ja by som sa chcela spýtať pár otázok ohľadom prípadného zažalovania médií. Jedná sa o to, že Pluska zverejnila článok, ktorý uvádza meno aj priezvisko v plnom znení. Článok uverejnili v deň, keď bol vyhlásený rozsudok v Banskej Bystrici. Priateľ bol vyšetrovaný, avšak vyšetrovanie bolo pozastavené, nakoľko sám svedok, ktorý tvrdil, že sa skutok stal, to zaprel a potom zase tvrdil, že sa stal. Na základe toho bolo vyšetrovanie pozastavené, ale prokurátor sa odvolal a prípad išiel na súd. V Žiari nad Hronom bol priateľ uznaný vinným zo spáchania sexuálneho zneužívania maloletých, avšak on to popiera, na čo mal aj svedkov. Len ten jeden svedok tvrdil opak. Dostal tri roky podmienečného trestu, ale on to popiera, že to nie je pravda, a tak sa odvolal na Krajský súd v Banskej Bystrici. Tam vyzeralo, že to budú riešiť, ale nakoniec to zamietli ako bezdôvodné a tak bol platný rozsudok zo Žiaru nad Hronom. Priateľ je však nevinný, aj keď si podmienečný trest odpykáva už druhý rok. Na internete sa pri vyhľadávaní jeho mena zverejní hneď ako prvý tento článok, kde sa popisuje trestný čin a opisuje sa aj jeho auto so ŠPZ, kde býva, koľko má rokov a podobne. Jeho bývalý zamestnávateľ ho vyhodil (podpísali spoločne dohodu) na základe toho, že si na internete zistil v článku, že je trestaný. Chcem sa spýtať, či je možné žalovať tieto médiá, konkrétne Plusku, vzhľadom na to, že ho to obťažuje a poškodzuje jeho meno. Čin, ktorý tam popisujú, sa nestal a on to popiera aj dnes a nesúhlasí s tým. Je možné, že majú právo publikovať tieto informácie, a teda by nešlo o odškodné. Ale nemá priateľ právo požiadať ich aspoň o stiahnutie článku? Zároveň sa chcem spýtať, či po odpykaní trestu môže požiadať o obnovu a preriešenie prípadu. Prípadne by mal záujem podať trestné oznámenie za krivé svedectvo konkrétneho svedka, kvôli ktorému ho neprávom odsúdili. Svedok to spravil na základe nevedomosti a následných obáv, že bude platiť obvinenému za krivé svedectvo, k čomu sa v jednej z výpovedí aj priznal, avšak na následnej výpovedi to zamietol. Svedok mal znalecký posudok vypracovaný ako nedôveryhodný, keďže ani jedna výpoveď nebola totožná a na niektorých tvrdil, že sa skutok nestal, na iných že sa stal. Priateľ pracoval v kultúrnom zariadení a tam ho museli prepustiť, nakoľko ho uznali vinným. Bol dlhodobo nezamestnaný kvôli týmto ťažkostiam. Nakoniec si našiel prácu v Bratislave. Tam ho po čase prepustili, lebo videli uverejnený článok. Má právo žalovať tieto médiá? Má právo žalovať aj "poškodenú", resp. svedka? Vopred Vám ďakujem za Vašu odpoveď.

Odpoveď: Ochrana osobnosti - právo žalovať?

Dobrý deň

Občiansky zákonník upravuje tzv. ochranu osobnosti. Podľa § 11 OZ: ”Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.” Je možné, aby sa fyzická osoba domáhala, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie. Je však potrebné, aby sa v týchto prípadoch rozlišovala kritika a neoprávnený zásah. Nemožno totiž priznať právo na ochranu v zmysle § 13 OZ, ak niekto konal protisločensky, a teda prejav o tejto skutočnosti je kritikou tohto konania. Avšak naproti tomu neoprávneným zásahom môže byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana. Ide o veľmi špecifické prípady a každý sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Teda pokiaľ by nedošlo k mimosúdnej dohode, je možné podať žalobu. 

Trestný zákon upravuje trestný čin ohovárania (§ 373 TZ), avšak tu sa vyžaduje  oznámenie nepravdivého údaja. Je nutné podotkúť, že pokiaľ Váš partner bol právoplatne odsúdený za trestný čin, hľadí sa na neho, ako na vinného zo spáchania tohto trestného činu.

V trestnom konaní je možné podať mimoriadne opravné prostriedky po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v presne ustanovenom, obmedzenom rozsahu. Teda môže sa dosiahnuť zmena napadnutého právoplatného rozhodnutia. Trestný poriadok upravuje 3 mimoriadne opravné prostriedky: 1. zrušenie právoplatného rozhodnutia v príprav. konaní 2. dovolanie (§368 a nasl.) 3. obnova konania (§ 393 a nasl.). Zákon však ustanovuje podmienky za ktorých možno tieto mimoriadne opravné prostriedky podať.