Otázka: Ako podať protinávrh

Dobrý deň, keďže na mňa nikdy nebolo podané žiadne trestné oznámenie ani nič podobné, nie som si úplne istý, ako vlastne funguje súdnictvo. Moja otázka je možno pre väčšinu banálna, ale ako vravím, nemám žiadne skúsenosti so súdmi. Ide o to, že v návrhu, ktorý mi prišiel, sú uvedení aj svedkovia a ja by som chcel podať protinávrh, ale neviem ako na to. Ďalej neviem, ako zaznamenať ďalších svedkov alebo ich výpovede do protinávrhu. Ďakujem.

Odpoveď: Ako podať protinávrh

Dobrý deň, 

v prvom rade považujem za dôležitú uviesť na správnu mieru dve veci, a to protinávrh (v zmysle Civilného sporového poriadku vzájomnú žalobu) a vyjadrenie sa k žalobe. Z Vašej otázky mám za to, že Vám súdom bola doručená žaloba spolu s jej prílohami a Vy by ste sa chceli  k tejto žalobe vyjadriť a uviesť niektoré skutočnosti na správnu mieru. Takýto postup však nie je možné stotožňovať s podaním protinávrhu (vzájomnej žaloby).

Právna úprava vzájomnej žaloby

Protinávrh alebo vzájomná žaloba je definovaná v ustanovení § 147 Civilného sporového poriadku. Vzájomnou žalobou si môžete proti žalobcovi uplatniť svoje práva. Napríklad ak od Vás žalobca vymáha dlžnú sumu, avšak Vy máte voči nemu tiež pohľadávku, sumou prevyšujúcu jeho pohľadávku môžete od neho túto sumu uplatniť vzájomnou žalobou.

Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku

(1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

(2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

Vzájomnou žalobou alebo protinávrhom však nie je navrhnutie ďalších svedkov na výsluch, uvedenie Vášho pohľadu na skutkový stav veci, prípadne uvedenie určitej právnej kvalifikácie veci. Každá strana sporu má v rámci sporového súdneho konania právo vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam protistrany, mať k dispozícii všetky dôkazy predložené protistranou a tiež navrhovať vykonať ďalšie dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu konania.

Právna úprava vzájomných vyjadrení strán sporu

Takýto proces vzájomných vyjadrení, návrhov na vykonanie dôkazov a ustálenie skutkového stavu veci prebieha v súlade s ustanovením § 167 Civilného sporového poriadku. Vo Vašom prípade ide o prvý odsek nižšie citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého Vás súd vyzval, aby ste sa v určitej lehote vyjadrili k žalobe žalobcu. Po Vašom vyjadrení súd zašle Vaše vyjadrenie žalobcovi, aby mu umožnil vyjadriť sa k Vášmu vyjadreniu. Ak sa žalobca rozhodne vyjadriť sa, jeho podanie sa označuje ako replika k vyjadreniu žalovaného. Následne súd opätovne umožní Vám, aby ste sa vyjadrili k jeho replike. Vaše vyjadrenie sa v právnej doktríne označuje ako duplika.

Podľa ustanovenia § 167 ods. 1 až 4 Civilného sporového poriadku

(1) Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

(2) Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

(3) Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

(4) Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

Po týchto vzájomných vyjadreniach súd nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykoná stranami sporu navrhnuté dôkazy. Nie každý dôkaz však musí súd vykonať, najmä v prípade ak niektoré dôkazy nemajú ako prispieť k zisteniu skutkového stavu veci. Závisí na sudcovi, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie.

Je však veľmi dôležité dať do pozornosti ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku. Toto ustanovenie hovorí o tzv. skutkových tvrdeniach. Ak totiž v žalobe žalobca uviedol určité skutkové tvrdenie, hoci sa nemusia všetky zakladať na pravde, avšak Vy tieto skutkové tvrdenia nepopriete a neuvediete vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, súd ich bude považovať za nesporné. Môže sa potom stať, že si súd ako nesporné skutkové tvrdenia osvojí i nepravdivé a pri posudzovaní celého sporu sa bude opierať i o takého tvrdenie. Z toho dôvodu je potrebné a veľmi dôležité, každé nepravdivé skutkové tvrdenie vo svojich vyjadrenia poprieť a uviesť vlastný pohľad na skutkové okolnosti. 

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.