Otázka: Náhrada škody za nezrealizovaný styk s dieťaťom

Dobrý deň, chcem sa spýtať na náhradu škody za nezrealizovaný styk so synom. Pred rokom sme sa s bývalou manželkou rozviedli a súd nášho maloletého syna zveril do jej výchovy. Od vtedy mi robí problémy. odmieta mi ho dávať v súdom určenom čase. Podľa súdu mám právo byť so synom nepretržite dva týždne počas augusta. Preto som kúpil dovolenku pre mňa i syna a precestoval 200 kilometrov autom, aby sme spolu mohli ísť na letisko. Keď som prišiel, exmanželka mi oznámila, že syn je už dva týždne chorý a na žiadnu dovolenku ísť nemôže. Dovolenku som kupoval týždeň pred odletom a svoju bývalú manželku som o tom informoval. Ona sa však o chorobe syna vôbec nezmienila. Mám preto právo žiadať finančnú kompenzáciu za dovolenku a cestovné náklady, keďže 400 kilometrov nie je zadarmo? Ako je to s náhradou škody za nezrealizovaný styk s dieťaťom?

Odpoveď: Náhrada škody za nezrealizovaný styk s dieťaťom

Dobrý deň, 

náhrada škody za nezrealizovaný styk s dieťaťom prichádza do úvahy, nie je to však v každom jednom prípade. Ak spĺňate nižšie uvedené podmienky, ktoré sú uvedené v judikáte, súd by Vám náhradu škody za nezrealizovaný styk priznal. Podľa toho, čo ste uviedli, matka vedela o chorobe dieťaťa, ale nedala Vám to včas vedieť, hoci jej v tom nič nebránilo. Tým pádom zodpovedá za škodu, nielen pokiaľ ide o dovolenku ale aj pokiaľ ide o náhradu za cestu. 

Taktiež to platí aj pri použítí vlastného vozidla. Nižšie uvedený judikát je z roku 1990, kedy vozidlá neboli tak bežné, ako je tomu teraz, preto si dovolím tvrdiť, že použitie vozidla je v dnešnej dobe bežné a často pri styku s dieťaťom nevyhnutné. Vo Vašom prípade možno konštatovať, že jeho použitie bolo nevyhnutné.

Pripájam spomínané súdne rozhodnutie v obdobnej veci (judikát)

R 12/1990

Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom aj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o ochorení dieťaťa) brániacej uskutočneniu styku s maloletým na určitý čas.

Potrebu použitia vlastného motorového vozidla rodiča na uskutočnenie styku s maloletým dieťaťom pri výchove druhého z rodičov treba posúdiť jednak z hľadiska prepravy rodiča do miesta styku a jednak z hľadiska účelnosti využitia vozidla v priebehu styku s dieťaťom. Pri vyčíslení nákladov spojených s týmto použitím vozidla možno prihliadať na paušálne náhrady nákladov obdobného používania osobných vozidiel na iné účely.