Odpoveď: Susedovo drevo nám tieni
Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor.
Konanie suseda, ktoré popisujete možno považovať za zásah do pokojného výkonu Vášho vlastníckeho práva. Zákon síce neurčuje ako ďaleko musí byť uložené drevo od plota, avšak to neznamená, že neexitujú zákonné prostriedky na riešenie Vašej situácie. Riešenie vyplýva z ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Toto ustanovenie chráni pokojný výkon práva inej osoby, pričom vymenúva najčastejšie spôsoby obťažovania iných osôb. Tieto druhy obťažovania sa nazývajú imisie a jednou z nich je aj tienenie. V prípade takýchto sporov medzi susedmi je potrebné skúmať, aké sú miestne pomery. Miestne pomery možno chápať ako určitý typ správania sa na určitom mieste a v určitom čase. Inak povedané, skúma sa, či v danej lokalite, je konanie, podobné Vášmu susedovi, bežné. Aj keby však bežné bolo, nemožno opomínať skutočnosť, že tienením zasahuje do Vášho práva na pokojné užívanie majetku.
Dovoľujem si Vám uviesť aj výklad pojmu imisie, ktorý uviedol Najvyšší súd SR:
"Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Ak došlo k neoprávnenému zásahu tzv. imisiami, je prostriedkom ochrany uloženie povinnosti zdržať sa vymedzeného rušenia podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že je na samotnom povinnom (rušiteľovi) učiniť také konkrétne opatrenia, aby splnil súdom mu uloženú povinnosť a zamedzil obťažovaniu alebo ohrozovaniu výkonu práv susedného vlastníka. V tomto druhom prípade už nejde o preventívnu, ale o represívnu ochranu, a to proti už jestvujúcemu (nie teda iba hroziacemu) rušeniu.
V § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daná úprava susedského práva, úprava vzťahov vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto osoby – ide tu o obmedzenie vlastníckeho práva zákonnou úpravou. Žaloby z imisií predstavujú osobitný prípad negatórnych žalôb, ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je treba považovať za osobitnú úpravu v pomere k ustanoveniu § 126 Občianskeho zákonníka." (výklad pojmu citovaný z uznesenia NS SR č. 1 Cdo 2/2008)
Riešenia takejto situácie súd rôzne. Prvým, azda najjednoduchším riešením je pokúsiť sa so susedom dohodnúť a požiadať ho, výšku uloženého dreva znížil, prípadne celú hromadu odstránil. Ak so susedom nebude možné nadviazať zmysluplný dialóg, máte možnosť obrátiť sa na obec, alebo na súd.
Pomoc od obce vyplýva z ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Obec bližší kontakt s obyvateľmi, ako by mal súd a domnievam sa, že v tejto situácii je vhodné postupovať takýmto spôsobom.
Ak by však nepomohol ani dohovor obce, poslednou možnosťou bude podanie žaloby na súd. V žalobe je potrebné označiť žalobcu a žalovaného, uviesť rozhodujúce skutočnosti, teda dôvod podania žaloby. Bolo by vhodné uviesť najmä to, že svojím konaním (uložením dreva do danej výšky) Vám zasiahol do pokojného výkonu Vášho práva. K žalobe je potrebné priložiť aj dôkazy, napr. fotografie, či navrhnúť výpovede svedkov.
Náležitosti podania a žaloby upravuje § 127 a § 132 a nasl. Civilného sporového poriadku:
§ 127 Všeobecné náležitosti podania
(1) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Náležitosti žaloby
§ 132
(1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
(2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
(3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
§ 133
(1) Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
V žalobe je potrebné uviesť žalobný návrh, teda ako chcete, aby súd rozhodol (petit). Petit je potrebné formulovať tak, že navrhujete, aby sa zdržal svojho konania (tienenia). Nemôžete navrhovať, aby niečo vykonal.
Projekt podporili:
