Ochranná zóna cintorína a plánovaná výstavba

Otázka: Ochranná zóna cintorína a plánovaná výstavba

Dobrý deň, vlastníme nehnuteľnosť situovanú oproti pozemku, s ktorým susedíme. Tento pozemok je v územnom pláne obce určený na výstavbu, avšak nachádza sa v 50-metrovom ochrannom pásme cintorína. Priamo vedľa cintorína sú už postavené tri domy, takže prvých približne 20 metrov od cintorína je zastavaných. Zvyšných 30 metrov ochranného pásma je v súčasnosti orná pôda, avšak existuje zámer premeniť ju na stavebné pozemky. Rádi by sme výstavbu na danom pozemku obmedzili. Chceli by sme sa opýtať, či je možné v rámci územného konania žiadať o zamietnutie stavebných pozemkov z dôvodu existencie ochranného pásma, a to napriek skutočnosti, že tam už sú postavené domy. Ak je to možné, bolo by užitočné mať k dispozícii nejaký dokument, ktorý by podporoval naše úsilie, napríklad stanovisko hygienickej stanice? Inak sa pýtam, aký je význam ochranných pásiem, ak nie je možné na ich základe ovplyvniť výstavbu? Ďakujem.

Odpoveď: Ochranná zóna cintorína a plánovaná výstavba

Dobrý deň. 

Územné konanie

Územné konanie sa začína návrhom účastníka konania zaslaným v písomnej forme vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu. Ak návrh spĺňa všetky povinné náležitosti a prílohy, stavebný úrad oznámi začatie územného konania. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná, a to všetkým známym účastníkom a dotknutým orgánom. 

Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak na ne nebude prihliadať. Oznámenie o začatí územného konania by mal stavebný úrad doručovať jeho účastníkom podľa § 24 správneho poriadku do vlastných rúk.

V tomto štádiu máte právo podať námietky a pripomienky k územnému konania, v ktorých poukážete na ochranné pásmo cintorína a uvediete zákonnú úpravu týkajúcu sa ochranného pásma pohrebiska. Na základe Vašich námietok by nemal stavebný úrad vydať územné rozhodnutie.

Ochranné pásmo pohrebiska

V zmysle § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve 

"Ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom."

Na základe tohto ustanovenia zákona nie je možné v súčasnosti vydávať povolenia na výstavbu v ochrannom pásem pohrebiska. Rovnaké obmezenie platí aj pre krematória podľa § 10 ods. 2 zákona, ktorý znie:

"Ochranné pásmo krematória je 100 m od hranice pozemku krematória; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom."

Pokiaľ však ide o rodinné domy, ktoré sú už postavené, tak tieto domy mohli byť postavené pred účinnosťou tohto zákona. Nový zákon z roku 2010 v prechodných ustanoveniach rieši aj túto skutočnosť a to v § 36 ods. 3 a 4 zákona:

"(3) V ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50 m od pohrebiska pred 1. novembrom 2005 zostanú zachované.
 
    (4) V ochrannom pásme krematória 100 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 100 m od krematória pred 1. novembrom 2005 zostanú zachované."

Pri schvaľovaní nových územných plánov stavebné úrady už musia postupovať v súlade so zákonom č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v platnom znení a nemôžu povoľovať a ani umiestňovať budovy v tomto ochrannom pásme, pretože by došlo k porušeniu zákona a rozhodnutie stavebného úradu musí byť vydané v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi a musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti, t.j. rozhodnutie správneho orgánu musí byť vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. 

Súdna ochrana pred nezákonným rozhodnutím

V prípade, že by došlo zo strany k stavebného úradu k vydaniu územného rozhodnutia v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením zákona o pohrebníctve, máte právo domáhať sa súdnej ochrany pred nezákonným rozhodnutím a to podaním správnej žaloby.

Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. (§ 177 SSP)

Správna žaloba predstavuje základný druh žaloby v správnom súdnictve. Prostredníctvom nej sa možno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 

Správnu žalobu môžete podať v zákonom stanovenej lehote, ktorá je dvojmesačná a ktorá začína plynúť od oznámenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy u fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Lehota na podanie správnej žaloby je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť.

Pred správnym súdom musíte byť zastúpený advokátom. 

Uvádzam aj dôležité ustanovenia Správneho súdneho poriadku týkajúce sa správnej žaloby:

Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalšími účastníkmi sú tí,

1. ktorí boli účastníkmi administratívneho konania,
2. na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu,
3. ktorých za účastníkov označuje zákon.

Účastníci podľa odseku 3 písm. a) a b) sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom. (§ 32 SSP)

Ak sa rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy cítia na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby a na jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých žalobcov. To platí aj na podanie opravného prostriedku. (§ 34 SSP)

Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1

1. vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12,
2. v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i),
3. v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
4. ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Advokát je oprávnený dať sa v konaní zastupovať iným advokátom. (§ 49 SSP)