Dobrý deň,
možnosti monitorovania zamestnancov zakotvuje § 13 ods. 4 ZP. Ide o kogentné ustanovenie Zákonníka práce, ktoré by sa nemalo vôľou zmluvných strán meniť. Takto obsahovo formulované ustanovenie Zákonníka práce ustanovuje právne limity pre zmluvnú autonómiu účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. Podľa článku 11 Základných zásad ZP zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje, súvisiace s kvalifikáciou a jeho profesionálnymi skúsenosťami, a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával.
Podľa 13 ods. 4 ZP "zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov, uskutočňovanými technickými prostriedkami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy zamestnávateľa a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočňovania, ako aj o dobe jej trvania."
V Zákonníku práce uvedené spôsoby sledovania zamestnancov podliehajú určitému právnemu rámcu. Zamestnávateľ musí dodržiavať určitý postup, nielen ak ide o ingerenciu zástupcov zamestnancov, ale aj ak ide o použiteľné formy kontroly, ako aj informovanie zamestnancov nielen o rozsahu uskutočnenej kontroly, spôsobe jej uskutočnenia a dobe jej trvania. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na Vami opísané správanie zamestnávateľa. Ak sa domnievate, že je Vaše súkromie na pracovisku narušené, alebo že zamestnávateľ nedodržal vyššie uvedené podmienky, môžete sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany v zmysle § 13 ods. 8 ZP.