Otázka: Útek od spôsobenej autonehody a jej vplyv na skúšobnú dobu podmienečného prepustenia

Dobrý deň. Rada by som Vás požiadala o radu. Môj priateľ spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej našťastie nebolo nikoho zranené, no zo strachu ušiel z miesta nehody. Malým detailom je, že vo výchovačkách je dočasne na podmienečnom prepustení - pustili ho pred rokom a dostal podmienečku na tri roky. Môžem sa opýtať, čo sa mu môže stať? Polícia u nás nebola a ani nikto nevolal. Ďakujem. Obávame sa, že ho opäť zavrú.

Odpoveď: Útek od spôsobenej autonehody a jej vplyv na skúšobnú dobu podmienečného prepustenia

Dobrý deň,

v prvom rade je potrebné uviesť, že útek vodiča dopravného prostriedku z miesta dopravnej nehody je protiprávnym konaním, ktoré v závislosti od konkrétnych okolností môže byť trestným činom alebo "len" priestupkom.

Podľa § 178 Trestného zákona sa trestného činu neposkytnutia pomoci dopustí vodič dopravného prostriedku, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.

Zo staršej judikatúry súdov vyplýva nasledovný právny záver týkajúci sa prípadu, ak vodič ušiel z miesta dopravnej nehody ale žiadny z poškodených nebol skutočne vôbec zranený: Ak poškodený nebol vôbec zranený, nejde o dokonaný trestný čin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona. Ak však vodič dopravného prostriedku úmyselne ušiel bez toho, aby sa presvedčil, v akom stave sa poškodený nachádza, spravidla sa dopustí pokusu trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 178 v spojení s § 8 ods. 1 Trestného zákona (judikát R 38/1963). Z uvedenej právnej vety ale rovnako vyplýva, že nie vždy sa vodič v prípade uvedeného konania dopustí pokusu trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona. Posúdenie, či v danom prípade ide o pokus trestného činu alebo nejde o konanie s trestnoprávnymi následkami bude vždy závisieť od konkrétnych okolností prípadu. 

Ak by podľa vyššie uvedeného právneho názoru v spojení s konkrétnymi okolnosťami prípadu nemohlo byť konanie vodiča posúdené ako trestný čin (a to ani v štádiu pokusu), v každom prípade sa vodič dopustí aspoň priestupku. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch sa totiž priestupku dopustí aj ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.

Spáchanie tak priestupku, ako aj trestného činu (samozrejme za predpokladu, že by bol vodič odhalený príslušnými orgánnmi a následne uznaný za vinného právoplatným rozhodnutím súdu alebo orgánu prejednávajúceho priestupok) by malo pre osobu, ktorá je v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nepriaznivé následky.

V prípade, ak by podmienečne prepustený spáchal bol odsúdený za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a za tento (ďalší) trestný čin by mu súd uložil trest odňatia slobody, tento trest by už nemohol podmienečne prepustenému podmienečne odložiť a odsúdený by teda musel nastúpiť na jeho výkon. Súčasne vo vzťahu k skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom prepustení sa posudzuje, či sa podmienečne prepustený osvedčil. Jednou z podmienok osvedčenia sa v skúšobnej dobe, s ktorým je spojená zákonná fikcia, že trest bol vykonaný, je to, že podmienečne prepustený vedie riadny život. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku, a preto ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, preukazuje to spravidla skutočnosť, že sa neosvedčil (judikát R 19/1976). S rozhodnutím súdu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe je spojené nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody. Preto ak podmienečne prepustený spácha trestný čin (hoci aj v štádiu pokusu) v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, môže to mať preňho za uvedených okolností následok spočívajúci jednak v povinnosti vykonať trest odňatia slobody za trestný čin spáchaný počas skúšobnej doby a súčasne povinnosť výkonať zvyšku trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený. Taktiež je potrebné uviesť, že Trestný zákon neumožňuje, aby bol odsúdený dvakrát prepustený z toho istého trestu odňatia slobody. Ak je teda nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody (ako následok neosvedčenia sa v skúšobnej dobe), z tohto výkonu trestu ho už nemožno podmienečne prepustiť.

Ak by podmienečne prepustený v skúšobnej dobe spáchal "len" priestupok, aj toto konanie páchateľa by mohlo mať preňho nepriaznivé trestnoprávne následky. Totiž ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, súd posudzuje, či sa podmienečne prepustený v skúšobnej dobe osvedčil alebo neosvedčil. Ak súd rozhodne, že sa podmienečne prepustený neosvedčil, nariadi výkon zvyšku trestu odňatia slobody. Rovnako je vyššie uvedené, že pre rozhodovanie o osvedčení má zásadný význam skutočnosť, či podmienečne prepustený v skúšobnej dobe viedol riadny život. Jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku. Spáchanie priestupku je protiprávnym konaním, teda predstavuje nedodržanie právneho poriadku. Súd by v každom prípade na spáchanie priestupku v skúšobnej dobe pri rozhodovaní o osvedčení prihliadal. V závislosti od toho, ako by závažnosť spáchaného priestupku v spojení s ostatným správaním podmienečne prepusteného posúdil, mohol by súd práve v dôsledku spáchania priestupku rozhodnúť o neosvedčení podmienečne prepusteného, s čím je spojené rozhodnutie súdu o nariadí výkonu zvyšku trestu odňatia slobody.