Ústavná sťažnosť a správne súdnictvo

Otázka

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či je možné podať ústavnú sťažnosť v prípade, keď Najvyšší súd ako odvolací súd v správnom súdnictve potvrdil rozhodnutie krajského súdu, ktorý preskúmaval zákonnosť rozhodnutia o vylúčení z bakalárskeho štúdia na právnickej fakulte a ktorý žalobu zamietol. V krátkosti išlo o to, že vylúčeniu predchádzal nezákonný postup – zo strany fakulty bol počas štátnej skúšky porušený Študijný poriadok a narušený priebeh skúšky, na čo som podala sťažnosť. Pri opravnom termíne som odmietla odpovedať a trvala som na prešetrení sťažnosti, čím som si podpísala "ortieľ smrti" a neurobila som štátne skúšky. Škola tvrdí, že hodnotenie FX na štátnych skúškach je výsledkom mojich nevedomostí. Na druhom termíne štátnej skúšky som ani neodpovedala, ale do ich spisov nevidím. Oni sami najskôr nevedeli, čo v takom prípade robiť, a nakoniec mi povedali, že mi musia dať FX. Ja som im povedala, aby mi dali FX a že trvám na prešetrení sťažnosti. Ja tvrdím, že toto hodnotenie je dôsledkom podanej sťažnosti, čím bol zároveň porušený zákon o sťažnostiach o nevyvodzovaní priamych a nepriamych dôsledkov. Je toho viac a situácia je zložitejšia. Predpokladám, že v tomto prípade nie je možné mimoriadne dovolanie, a zostáva mi už len ústavná sťažnosť. Sťažnosťou sa napadá rozhodnutie krajského súdu v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu? Chcela by som sa odvolávať na právo na spravodlivý súdny proces, ktoré je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované tak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako aj zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp. zn. I. ÚS 226/2003, z 27. júla 2011, sp. zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Najvyšší súd nebral do úvahy moje tvrdenie ani zákon, na ktorý som sa odvolávala. V rozsudku to vôbec nie je spomenuté, je to vynechané, a je tam len časť toho najdôležitejšieho – akoby vytrhnuté z kontextu a jednostranne zamerané na to, čo tvrdí žalovaná strana. Ďakujem.