Máme platit poklopy na hrob, ked sa to nedohodlo

Otázka: Máme platit poklopy na hrob, ked sa to nedohodlo

Dobrý deň, máme zaplatiť za poklopy rodičov, ktoré dal brat môjho muža vyhotoviť bez predchádzajúcej dohody? Sú štyria bratia. Môj muž má 67 rokov a je najmladší. Najstarší brat (76 rokov) je majiteľ rodinného domu. Ten, čo to dal zhotoviť (73 rokov), dom užíva a chová tam hydinu. Jeden brat je mŕtvy. Cena za poklopy na dvojhrob je 3400 eur. Žiada od každého 1133 eur, pričom vôbec nepočíta rodinu zosnulého brata. Môj muž má doživotné právo. Sme rozvedení, no aj tak žije u mňa už 23 rokov. Ja mám dva roky pred starobným dôchodkom. Ako postupovať?

Odpoveď: Máme platit poklopy na hrob, ked sa to nedohodlo

Dobrý deň, vo Vašom prípade odporúčam v prvom rade overiť, či hrob (resp. náhrobný pomník) patrí do dedičstva po zosnulých rodičoch, alebo či sa už dedičstvo po nich predtým právoplatne ukončilo. Ak sa totiž rodičia nespísali o ich majetku v závete inak a dedia po nich všetci potomkovia (vrátane potomkov zomretého brata), platí, že každý dedí svoj dedičský podiel a nemôže byť vynechaný len preto, že jeden z bratov už zomrel – v jeho podiele pokračujú jeho dediči (synovci, netere a podobne). 

Ak hrob (prípadne hrobové miesto) už predtým neprešiel do výlučného vlastníctva niektorého z dedičov, môžu byť všetci dediči v postavení spoluvlastníkov. Vo všeobecnosti platí, že ak jeden zo spoludedičov alebo spoluvlastníkov vynaloží náklady na bežnú alebo nevyhnutnú opravu (napríklad nevyhnutné opravy hrobu), môže následne žiadať od ostatných uhradenie podielu na týchto nákladoch. Dôležité však býva, do akej miery išlo naozaj o nevyhnutné výdavky, a tiež to, či sa na nich ostatní dohodli vopred alebo aspoň dodatočne odsúhlasili. Bez predchádzajúcej dohody môže byť vymáhanie nákladov od ostatných problematické, najmä ak s takouto investíciou nesúhlasili. Rozhodujúce je vždy konkrétne posúdenie, či išlo o náklady, ktoré rozumne smerovali k údržbe či zhodnoteniu spoločnej veci, alebo k inému účelu (analógia pri spoločnom majetku).

Pokiaľ ide o finančnú spoluúčasť rodiny zosnulého brata, všeobecné pravidlo dedenia je, že ak sa nejaký dedič smrti poručiteľa nedožije, nastupujú na jeho miesto jeho priami potomkovia rovnakým dielom.

Nie je teda prípustné ich pri spoločných nákladoch úplne obísť. Ak však poručiteľ nezanechal majetok alebo bolo dedičské konanie už právoplatne ukončené a zároveň sa pozostalí nedohodli spoločne na úhrade týchto výdavkov na hrob, bude si musieť brat, ktorý dal poklopy vyhotoviť, zaplatiť ich sám. 

V praxi odporúčam prednostne komunikovať s druhou stranou a pokúsiť sa o dohodu (či už o nižšej výslednej sume, alebo o tom, že si prácu a náklady rozdelíte len, ak sa preukáže, že ju naozaj bolo potrebné vykonať). Ak k dohode nedôjde, brániť sa voči vymáhaniu takejto sumy bez predchádzajúcej dohody je možné argumentom, že výdavky neboli koordinované, nešlo o nevyhnutnú opravu a rovnako že ignoruje podiel po zosnulom bratovi (čiže aj potomkov zomretého brata).