Otázka: Úprava styku s maloletým – zmena rozdelenia preberania
Dobrý deň, chcem sa opýtať na Váš právny názor k úprave styku s maloletým – zmena rozdelenia preberania. Podľa súdneho rozhodnutia je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, mne ako otcovi bol upravený styk s maloletým tak, že som oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý druhý víkend, prázdninový režim máme rozdelený rovnomerne. Otec na začiatku styku si vyzdvihne maloletého v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ho po skončení styku odovzdá. Pred pár mesiacmi som podal návrh v ktorom som žiadal o rovnomerne rozdelenie preberania maloletého a to tak, že „Na začiatku styku si otec maloletého v mieste jeho bydliska prevezme a po ukončení styku si maloletého prevezme jeho matka v mieste bydliska otca. V návrhu som uviedol, že súčasne rozdelenie preberania je v rozpore s princípom rovnosti rodičovských práv a povinností, pretože náklady spojené s preberaním maloletého ako sú peňažné výdavky, čas a vynaložená energia spojená s cestovaním sú jednostranné znášanie otcom maloletého. Svoj návrh som podporil judikatúrou Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Cdo 53/2021), podľa ktorej je správny právny názor, že na nákladoch spojených so stykom rodiča s dieťaťom by sa mali podieľať obaja rodičia, keďže právo na osobný styk je právom dieťaťa podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Zdroj: Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 (https://www.nsud.sk/data/att/a84/485949.909388.pdf). Nálezmi Ústavného súdu Českej republiky: sp. zn. IV. ÚS 4156/19 odst. 21 a 27 zdroj: https://www.usoud.cz/fileadmin/user_upload/Tiskova_mluvci/Publikovane_nalezy/2020/IV._US_4156_19_an.pdf sp. zn. I. ÚS 2996/17 článok VII. odst. 35 zdroj: https://www.usoud.cz/fileadmin/user_upload/Tiskova_mluvci/Publikovane_nalezy/2020/IV._US_4156_19_an.pdf Taktiež som uviedol, že obaja rodičia vlastníme osobné auto a sme schopní šoféri. Matka, keďže má v mieste bydliska otca maloletého svojho príbuzného, 2-3 krát do roka privezie maloletého k otcovi. Keďže sme obaja rodičia mobilní a cestu z bydliska matky k bydlisku otca (a späť) dobre poznáme, je takáto úprava v súlade so záujmom dieťaťa a je teda plne realizovateľná. Minulý týždeň prebehlo súdne pojednávanie. V rámci výsluchu som sa mal vyjadriť prečo žiadam o zmenu preberania. Uviedol som, že súčasne preberanie je pre mňa zaťažujúce a nie je v súlade s princípom rovnosti rodičovských práv a povinnosti. Taktiež, že mám staršie auto (17r., najazdených 215 tis. km), ktoré sa mi už pár krát pokazilo počas preberania maloletého. Potom sa k môjmu návrhu mala vyjadriť matka. Uviedla, že nesúhlasí s mojim návrhom, pretože ona vozí dieťa na krúžok, zápasy, k lekárovi, na výlety, dovolenky a podobne. Potvrdila, že cestu k otcovi maloletému dobre pozná nakoľko blízko neho býva jej príbuzný, ktorého 2 až 3 krát za rok navštívi. Sudkyňa zisťovala či sme niekedy spolu bývali: v našom prípade nebývali, vzdialenosť medzi bydliskami rodičov: 90 km, ako dlho trvá cesta: 1h a 10min, koľko eur ma stojí preberanie: 80 eur mesačne a aký je môj a matkin príjem - priemerný, približne rovnaký, rozdiel cca 100 eur. Na pojednávaní bolo nesporne dokázané, že objektívne sa matka môže podieľať na preberaní maloletého. Sudkyňa môj návrh však zamietla ako nedôvodný. Podľa súdu, aj keď otec mal technické alebo zdravotné problémy, tých nebolo veľa a niektoré boli už dávno. Taktiež vzdialenosť medzi bydliskami rodičov nie je extrémna – nie je potrebné, aby si na preberaní podieľala aj matka. Súdne rozhodnutie mi zatiaľ nebolo doručené. Otázka: Odporúčate v mojom prípade podať odvolanie? Ak áno, ako argumentovať v odvolaní? Ďakujem S úctou K.
Odpoveď: Úprava styku s maloletým – zmena rozdelenia preberania
Dobrý deň,
áno, podľa toho, čo uvádzate, by som podanie odvolania zvážil.
Definitívne ho však odporúčam pripraviť až po doručení písomného rozsudku, pretože rozhodujúce bude, ako súd svoje zamietnutie odôvodní.
Lehota na odvolanie je spravidla 15 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na súde, ktorý rozhodnutie vydal. V odvolaní by som nestaval argumentáciu primárne na technickom stave auta alebo občasných zdravotných problémoch. To sú podporné okolnosti.
Ťažiskom má byť nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné vyhodnotenie princípu rovnosti rodičovských práv a povinností. Zákon o rodine vychádza z toho, že obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti v rovnakom rozsahu; aj judikatúra zdôrazňuje, že súd má pri úprave styku prihliadať na rovnosť rodičov a najlepší záujem dieťaťa .
Argumentoval by som, že otázka nie je, či je vzdialenosť 90 km „extrémna“, ale či je spravodlivé a v záujme dieťaťa, aby celú cestovnú, časovú a finančnú záťaž dlhodobo znášal len jeden rodič. Pri nákladoch približne 80 eur mesačne, ceste 1 hod. 10 min. jedným smerom a porovnateľných príjmoch rodičov ide o pravidelnú a objektívnu záťaž.
Zdôraznil by som aj to, že matka neuviedla relevantnú prekážku. To, že dieťa vozí na krúžky, k lekárovi alebo na zápasy, je súčasť osobnej starostlivosti rodiča, ktorému je dieťa zverené, nie dôvod, aby druhý rodič znášal všetky náklady realizácie styku. Súd má rešpektovať právo dieťaťa na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvomi rodičmi podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Otázkou je tiež, či uvedené náklady na cestovanie /krúžky, lekár, zápasy/ aj skutočne realizuje a teda finančne znáša /nepíšete vek dieťaťa/.
Navrhol by som, aby odvolací súd rozsudok zmenil a upravil odovzdávanie tak, ako ste žiadali, prípadne aby vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie. Českú judikatúru môžete ponechať ako podpornú, ale hlavne sa opierajte o slovenský Zákon o rodine, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/53/2021 a skutkové zistenia, že matka je mobilná, cestu pozná a objektívne jej nič nebráni podieľať sa na preberaní maloletého. Možnosťou je tiež, aby dieťa bolo preberané a následne odovzdávané niekde na polceste medzi Vašimi mestami.
