Čo mám urobiť, keď som po podvodnom telefonáte poslal peniaze na údajný bezpečný účet?

Ihneď kontaktujte banku cez overené číslo, požiadajte o zastavenie platby a o výzvu prijímajúcej banke na vrátenie peňazí (recall), zablokujte prístupy, uchovajte dôkazy a podajte trestné oznámenie. Ak ste prevod sami zadali a potvrdili, ide o autorizovanú operáciu a banka ju zo zákona vrátiť nemusí; povinnosť vrátiť peniaze má pri neautorizovanej operácii, okrem hrubej nedbanlivosti. Advokát JUDr. Milan Ficek v článku vysvetľuje postup v prvej hodine a v prvom dni po podvode, rozdiel medzi autorizovanou a neautorizovanou platbou podľa zákona č. 492/2009 Z. z. a všetky cesty, ako sa domáhať peňazí späť.

Čo urobiť v prvej hodine po zistení podvodu

Podvod s „bezpečným účtom“ patrí podľa upozornení Národnej banky Slovenska k najrozšírenejším: volajúci sa predstaví ako pracovník banky, polície alebo NBS, tvrdí, že váš účet je napadnutý, a žiada, aby ste peniaze „zachránili“ prevodom na iný účet, prípadne aby ste si nainštalovali aplikáciu na vzdialený prístup. NBS zdôrazňuje, že takýto účet neexistuje a že banka ani NBS vás nikdy nevyzvú previesť peniaze inam. Ak ste už zaplatili, rozhoduje rýchlosť:

1. Zavolajte banke cez overený kanál. Použite číslo z platobnej karty alebo z oficiálneho webu banky, nikdy nie číslo, z ktorého vám volali, ani číslo z SMS. Oznámte, že ste sa stali obeťou podvodu, a uveďte IBAN príjemcu, sumu a čas platby.
2. Žiadajte zastavenie platby a recall. Ak platba ešte nebola vykonaná, žiadajte jej odvolanie. Ak už odišla, žiadajte, aby vaša banka poslala prijímajúcej banke výzvu na vrátenie prostriedkov (tzv. recall). Ide o žiadosť, nie o nárok: prijímajúca banka peniaze vráti spravidla len vtedy, ak sú ešte na účte a majiteľ účtu súhlasí, alebo ak ich zablokuje ako podozrivé. Pri okamžitých platbách sú peniaze na cudzom účte v sekundách, preto sa neoplatí čakať do rána.
3. Zablokujte prístupy. Požiadajte o zablokovanie internetbankingu, mobilnej aplikácie a kariet. Ak ste inštalovali program na vzdialený prístup (napríklad AnyDesk, TeamViewer a podobné), odpojte zariadenie od internetu, program odinštalujte a z iného zariadenia zmeňte heslá do bankovníctva, e-mailu a operátora.
4. Nekomunikujte ďalej s podvodníkom. Ďalšie hovory „polície“ alebo „banky“, ktoré vás žiadajú o ďalšie prevody či „overenie“, sú pokračovaním toho istého podvodu.

Čo urobiť v prvom dni: dôkazy, reklamácia, polícia

Ešte v ten deň spíšte, čo sa presne stalo, a zabezpečte dôkazy: čísla, z ktorých vám volali, časy hovorov z výpisu operátora, SMS a e-maily, snímky obrazovky z internetbankingu, potvrdenia o platbách a údaje o príjemcovi. Následne podajte v banke písomnú reklamáciu (aj vtedy, ak ste platbu potvrdili sami – banka musí preskúmať, či operácia bola riadne autentifikovaná) a podajte trestné oznámenie. Kto koná v prvý deň, má najvyššiu šancu, že polícia stihne peniaze na účte príjemcu zaistiť.

Kontrolný zoznam údajov pre banku a políciu

Pripravte si tieto údaje, výrazne to urýchli reklamáciu aj výsluch na polícii:

• dátum a presný čas každého hovoru, dĺžka hovoru, telefónne číslo volajúceho (aj ak sa zobrazilo ako číslo banky či polície – podvodníci ho dokážu podvrhnúť);
• meno, ktorým sa volajúci predstavil, a za koho sa vydával (banka, polícia, NBS), čo presne tvrdil a čím vás presvedčil;
• IBAN, názov a banku príjemcu, variabilný symbol a správu pre príjemcu, ak ste ich zadali;
• sumy a časy všetkých transakcií vrátane pokusov, ktoré banka zamietla;
• informáciu, či ste inštalovali program na vzdialený prístup alebo akúkoľvek inú aplikáciu, a či ste niekomu oznámili heslo, PIN, kódy z SMS alebo potvrdili výzvu v mobilnej aplikácii;
• snímky obrazovky z internetbankingu, SMS správy, e-maily, potvrdenia o platbách, výpis hovorov od operátora;
• dátum a čas, kedy ste podvod oznámili banke, meno pracovníka a číslo reklamácie;
• doklady o vašich stratách (výpis z účtu) a údaje o vašom účte.

Musí mi banka vrátiť peniaze? Autorizovaná a neautorizovaná operácia

Odpoveď dáva zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Podľa § 8 ods. 1 a 2 sa platobná operácia považuje za autorizovanú, ak platiteľ udelil súhlas na jej vykonanie vo forme dohodnutej v zmluve s bankou; ak súhlas chýba, operácia je neautorizovaná. Ak ste teda prevod na „bezpečný účet“ sami zadali a potvrdili (heslom, kódom alebo v aplikácii), z pohľadu zákona ste ho autorizovali, hoci vás k tomu doviedol podvod. Ide o tzv. autorizovanú podvodnú platbu (v zahraničí označovanú ako APP fraud) a zákon banke neukladá povinnosť ju vrátiť.

Inak je to, ak platbu vykonal podvodník sám – napríklad cez program na vzdialený prístup alebo s prihlasovacími údajmi, ktoré získal phishingom – a vy ste ju nepotvrdili. Vtedy ide o neautorizovanú operáciu a podľa § 11 ods. 1 je banka povinná vrátiť vám jej sumu bezodkladne, najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa po tom, ako ju zistila alebo bola o nej informovaná. Túto lehotu banka nemusí dodržať len vtedy, ak má dôvodné podozrenie, že ste konali podvodne, čo musí písomne oznámiť NBS. Podmienkou nároku je, že ste banku informovali bez zbytočného odkladu, najneskôr do 13 mesiacov od odpísania peňazí (§ 9 ods. 1).

Aj pri neautorizovanej operácii však zákon pozná spoluúčasť platiteľa. Podľa § 12 ods. 1 znášate stratu až do 50 eur, ak k zneužitiu došlo v dôsledku vašej nedbanlivosti pri ochrane personalizovaných bezpečnostných prvkov. Podľa § 12 ods. 2 znášate celú stratu, ak bola zapríčinená vaším podvodným konaním, úmyselným porušením povinností podľa § 26 alebo ich porušením z hrubej nedbanlivosti. Povinnosti používateľa upravuje § 26: používať platobný prostriedok podľa dohodnutých podmienok, bez zbytočného odkladu oznámiť jeho stratu, odcudzenie alebo zneužitie a chrániť personalizované bezpečnostné prvky. Naopak podľa § 12 ods. 3 stratu neznášate za operácie vykonané po tom, ako ste zneužitie banke oznámili, ani vtedy, ak banka nevyžadovala silnú autentifikáciu (ibaže ste konali podvodne).

Dôležité je rozloženie dôkazného bremena. Ak popierate, že ste operáciu autorizovali, podľa § 10 ods. 1 a 2 musí banka preukázať, že operácia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná a zaúčtovaná; samotné použitie platobného prostriedku nie je dostatočným dôkazom, že ste platbu autorizovali alebo že ste konali s hrubou nedbanlivosťou. Banka preto nemôže reklamáciu odbiť tvrdením, že „platba prešla cez vaše prihlásenie“. Sporné zostávajú prípady, keď obeť na výzvu podvodníka potvrdí v aplikácii operáciu, ktorú sama nezadala – či ide o udelenie súhlasu, alebo o neautorizovanú platbu, sa posudzuje podľa okolností a bez jednotnej praxe.

Ako prebieha reklamácia a čo ak ju banka zamietne

Reklamáciu podajte písomne (cez internetbanking, e-mailom alebo na pobočke) a nechajte si potvrdiť jej prijatie. Banka je pri reklamácii platobnej služby povinná rozhodnúť bezodkladne, najneskôr do 15 pracovných dní; v odôvodnených prípadoch vám pošle predbežnú odpoveď a konečnú odpoveď najneskôr do 35 pracovných dní (§ 89 ods. 6 a 7 zákona o platobných službách). Ak banka reklamáciu zamietne alebo neodpovie do 30 dní, môžete ako spotrebiteľ podať návrh na alternatívne riešenie sporu podľa zákona č. 391/2015 Z. z., a to do jedného roka od doručenia zamietavej odpovede alebo od márneho uplynutia 30-dňovej lehoty. Pre spory z platobných služieb je príslušný najmä Inštitút alternatívneho riešenia sporov Slovenskej bankovej asociácie, ktorý koná bezplatne a spor má ukončiť do 90 dní; výsledkom je dohoda alebo nezáväzné odôvodnené stanovisko, ktoré však možno využiť v súdnom spore. Podnet môžete dať aj Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu nad ochranou finančných spotrebiteľov; NBS váš individuálny spor nerozhodne, ale môže preveriť postup banky. Možnosť obrátiť sa na súd zostáva zachovaná.

Trestné oznámenie a náhrada škody v trestnom konaní

Vylákanie peňazí falošným telefonátom napĺňa znaky trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona: páchateľ na škodu cudzieho majetku obohatí seba alebo iného tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl. Malá škoda, od ktorej ide o trestný čin, je podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona suma prevyšujúca 700 eur; pri nižšej sume ide o priestupok, oznámenie však podajte aj tak. Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi (§ 196 ods. 1 Trestného poriadku) na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru, písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku ho možno urobiť aj elektronicky; podanie bez kvalifikovaného elektronického podpisu (napríklad obyčajným e-mailom) treba do troch pracovných dní potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice, inak sa oň nekoná. Pri podaní cez portál slovensko.sk s elektronickým podpisom toto potvrdenie nie je potrebné. Aktuálne možnosti elektronického podania si overte na stránke Ministerstva vnútra SR.

V oznámení výslovne uveďte, že sa ako poškodený pripájate k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody. Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku musíte tento návrh uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a musí z neho byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške škodu žiadate. Súd potom môže v odsudzujúcom rozsudku uložiť páchateľovi povinnosť škodu nahradiť (adhézne konanie). Polícia zároveň môže požiadať prokurátora o zaistenie peňažných prostriedkov na účte príjemcu, ak tam ešte sú, a banka príjemcu môže podozrivú operáciu sama zdržať podľa § 16 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Čím skôr oznámenie podáte, tým väčšia je šanca, že sa peniaze podarí zablokovať. Ako sa domáhať priznanej náhrady škody po rozsudku, opisujeme v odpovedi Ako môžem získať peniaze späť od podvodníka.

Žaloba proti majiteľovi účtu, na ktorý peniaze odišli

Účet, na ktorý ste peniaze poslali, často patrí tzv. bielemu koňovi – osobe, ktorá ho podvodníkom prenajala alebo si ho dala zriadiť za odmenu. Aj keď túto osobu nepoznáte, jej totožnosť zistí polícia z trestného spisu a v civilnom konaní ju možno žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, pretože prijala plnenie bez právneho dôvodu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa dozviete, že k obohateniu došlo a kto sa obohatil, najneskôr za tri roky, a pri úmyselnom obohatení za desať rokov (§ 107 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno nesiete vy, preto sú potvrdenia o platbe a trestný spis kľúčové. Tejto ceste sme sa venovali aj v odpovedi Poslal som peniaze podvodníkovi a pri nákupných podvodoch v článku Ako postupovať pri internetovom podvode.

Modelový príklad

Predpoklady: pani vo veku 68 rokov dostane hovor od „bankára“, ktorý ju presvedčí, že jej účet je napadnutý. Na jeho pokyn si nainštaluje program na vzdialený prístup a pod jeho vedením sama zadá a v aplikácii potvrdí prevod 6 800 eur na „bezpečný účet“. Po hodine „bankár“ bez jej vedomia cez vzdialený prístup odošle ďalších 2 000 eur, pričom výzvu na potvrdenie v aplikácii schváli sám, lebo má telefón pod kontrolou. Prvý prevod je autorizovaná operácia (§ 8 ods. 1) – banka ho zo zákona vrátiť nemusí a šanca závisí od recallu, zaistenia peňazí políciou a žaloby proti majiteľovi účtu. Druhý prevod je neautorizovaná operácia, ktorú musí banka podľa § 11 ods. 1 vrátiť do konca nasledujúceho pracovného dňa, ibaže preukáže hrubú nedbanlivosť pani (§ 12 ods. 2), napríklad že vedome sprístupnila cudzej osobe celý internetbanking. Či inštalácia programu na vzdialený prístup na pokyn „bankára“ predstavuje hrubú nedbanlivosť, posudzuje banka, subjekt alternatívneho riešenia sporov alebo súd podľa konkrétnych okolností; jednoznačné pravidlo neexistuje.

Typické chyby, ktoré znižujú šancu na vrátenie peňazí

• čakanie do rána alebo do pondelka – peniaze medzitým z účtu príjemcu zmiznú;
• volanie späť na číslo, z ktorého prišiel podvodný hovor, namiesto oficiálnej linky banky;
• vymazanie SMS, hovorov alebo aplikácie skôr, než si urobíte snímky obrazovky;
• nepodanie reklamácie v banke v presvedčení, že „aj tak nič nevrátia“ – bez reklamácie nie je možné alternatívne riešenie sporu;
• vynechanie nároku na náhradu škody v trestnom oznámení alebo jeho uplatnenie až po skončení vyšetrovania;
• ďalšie platby „za odblokovanie“ alebo „poplatok za vrátenie peňazí“ – ide o pokračovanie podvodu.

Pre úplnosť: na úrovni Európskej únie sa pripravuje nové nariadenie o platobných službách (PSR), ktoré má rozšíriť zodpovednosť bánk aj na niektoré podvody, pri ktorých sa páchateľ vydáva za banku. V čase prípravy tohto článku nariadenie ešte nebolo vyhlásené v Úradnom vestníku Európskej únie a neuplatňuje sa; uplatňovať sa má začať približne 21 mesiacov po nadobudnutí účinnosti, teda podľa doterajšieho vývoja najskôr v roku 2028. Na dnešné prípady sa nevzťahuje.

Krátka otázka a odpoveď

Musí mi banka po podvode automaticky vrátiť peniaze?

Nie. Banka je povinná vrátiť len sumu neautorizovanej platobnej operácie, a to bezodkladne, najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa (§ 11 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z.), s vašou spoluúčasťou najviac 50 eur, ibaže preukáže vašu hrubú nedbanlivosť. Ak ste prevod sami zadali a potvrdili, ide o autorizovanú operáciu a zákon banke povinnosť vrátiť peniaze neukladá.

Ako vám môžeme pomôcť

Advokátska kancelária Ficek & Partners vám pomôže posúdiť, či išlo o autorizovanú alebo neautorizovanú operáciu, pripraví reklamáciu voči banke a návrh na alternatívne riešenie sporu, spíše trestné oznámenie s uplatnením nároku na náhradu škody a v prípade potreby podá žalobu proti majiteľovi účtu, na ktorý peniaze odišli. Konzultáciu si môžete dohodnúť online na ficek.sk/dohodnut-termin-konzultacie alebo nám napíšte na office@ficek.sk.

JUDr. Milan Ficek, advokát
Ficek & Partners, Žilinská 14, 811 05 Bratislava
office@ficek.sk

Právny stav ku dňu 11. 9. 2026. Článok vychádza z: zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách (§ 8, § 9, § 10, § 11, § 12, § 26, § 89), zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (§ 125, § 221), zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (§ 46, § 62, § 196), zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (§ 107, § 451), zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (§ 16) a upozornení Národnej banky Slovenska „Pozor na podvody“. Článok má informatívny charakter a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci.