Sprenevera - trestný čin

Sprenevera patrí k trestným činom proti majetku. Spreneverou sa podľa § 213 ods.1 dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú.

Subjektom tohto trestného činu je ten komu bola zverená vec, ktorá nie je v jeho vlastníctve do dispozície za určitým účelom. Tento subjekt následne konal v rozpore s účelom alebo dohodnutými podmienkami zverenia, vec si prisvojil, resp. nevrátil jej vlastníkovi.

Objektom v tomto prípade je zákonom chránený záujem v podobe majetku, konkrétne zverená vec. Výklad pojmu zverenie veci podáva jedno z rozhodnutí súdu R 9/2012, podľa ktorého sa za zverenú vec v zmysle § 213 TZ sa považuje aj vec vo vlastníctve inej osoby (a teda vo vzťahu k páchateľovi vec cudzia), ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vráti. V zmysle rozhodnutia č. R 54/1967 môže teda byť predmetom útoku trestného činu podľa § 249 TZ (objektom) len taká vec, ktorú možno užívať a po určitom čase ju vlastníkovi vrátiť. Súd ďalej uvádza že ak sú predmetom právneho vzťahu, napríklad peniaze, nemôžu byť predmetom útoku trestného činu podľa § 213 Trestného zákona, pretože ide o vec, ktorej užívanie spočíva v spotrebovaní.

Pre ilustráciu možno uviesť situácie, ktoré po naplnení skutkovej podstaty trestného činu podľa § 213 môžu byť považované za spreneveru:

  • peniaze, ktoré má zamestnanec pošty doručiť príjemcovi, bez ohľadu na to, či vystavil platiteľovi príslušnú potvrdenku a či peniaze boli zapísané v dokladoch pošty (R 29/1969),
  • batožina v úschovni batožín (R 9/1986),
  • televízny prijímač, motorové vozidlo alebo iná vec odovzdaná do opravy (R 16/1985).
  • televízny prijímač na základe zmluvy o prenájme a iné veci (R 16/1985).

Subjektívna stránka, vo všeobecnosti predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k vlastnému protiprávnemu konaniu a jeho následkom. V prípade trestného činu sprenevery, subjektívna stránka spočíva v úmyselnom konaní páchateľa. Páchateľ vo väčšine prípadov v momente odovzdania veci do dispozície neuvažuje o jej nevrátení. Tento úmysel sa objaví až neskôr, a to z rôznych subjektívnych dôvodov. V tom spočíva rozdiel medzi spreneverou a podvodom v zmysle § 221 TZ, kde páchateľ už vopred vie, že zverenú vec nevráti.

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, je nevyhnutná prítomnosť aj objektívnej stránky. Objektívna stránka pozostáva z 3 zložiek: 1. Protiprávneho konania, čo je v tomto prípade konania v rozpore s platnou právnou úpravou (t.j. v tomto prípade z § 213 TZ); 2. Škodlivého následku, čiže vzniknutej ujmy, ktorá vznikne konaním páchateľa (t.j. vznik aspoň malej škody vo výške 266,-€), a napokon 3. Kauzálneho nexusu, teda príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním páchateľa a škodlivým následkom, inak povedané musí sa preukázať, že práve konaním páchateľa vznikol škodlivý následok, resp. škoda.

Pre úplnosť je dôležité dotknúť sa aj trestných sadzieb ukladaných za spáchanie tohto trestného činu. Trestný čin sprenevery, po naplnení skutkovej podstaty podľa § 213 ods.1 a 2 je prečinom. Za spôsobenie malej škody môže byť páchateľa potrestaný odňatím slobody až na 2 roky. Ak sa naplní kvalifikovaná skutková podstata trestného činu sprenevery, teda ak je spáchaný tak, že ním páchateľ spôsobí väčšiu škodu, alebo ho páchateľ spácha z osobitného motívu, alebo ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, alebo ako správca konkurznej podstaty alebo závažnejším spôsobom konania. môže byť potrestaný trestom odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 213 ods. 3 Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu ( 26.600,-€). Podľa odseku 4 odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí ním škodu veľkého rozsahu (133.000,-€), alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie. Spáchanie trestného činu v súlade s odsekom 3 je považovaný za zločin a podľa odseku 4 za obzvlášť závažný trestný čin.

 

Príklady rozhodovacej praxe súdov

 

Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto n/V 2T/112/2014 zo dňa 11.09.2014

Zamestnanec spoločnosti s názvom X, podpísal dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prebral v plnom rozsahu zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty (mobilné telefóny s príslušenstvom podľa inventárneho zoznamu), v čase od 11.09.2012 do 31.01.2013 z predajne 02 v Novom Meste nad Váhom, ul. Čsl. armády 22 neodviedol zástupcovi spoločnosti X tržby z predaja mobilných telefónov vo výške 4 945,87 Eur pričom vedel, že tržby za tieto predané mobilné telefóny mal každé tri dni odviesť X následne vykonanou inventúrou bolo zistené, že v pokladni chýba finančná hotovosť za mesiac október 2012, november 2012, december 2012 a január 2013 v celkovej výške 2.684,-Eur, pričom peniaze z predaja mobilných telefónov ako aj peniaze z pokladne v celkovej výške 7 629,87 Eur, neodviedol X ale si ich prisvojil, ponechal si ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej samostatne zárobkovo činnej osobe X škodu vo výške 7.629,87 Eur. Súd skonštatoval, že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Súd ho odsúdil podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenému určuje skúšobná doba na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. c), § 50 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obvinenému ukladá primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

 

Rozsudok Okresného súdu Prievidza 3T/90/2014 zo dňa 01.08.2014

Vedúca hospodárskeho úseku, bez vedomia, súhlasu a v rozpore so schváleným rozpočtom X, prostredníctvom prevodu z jeho účtu, vedeného v Štátnej pokladnici ku ktorému len ona mala dispozičné právo, opakovane prevádzala finančné prostriedky na zberný evidenčný účet na splátky svojich kreditných kariet, vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., spolu vo výške 1.269,05 eur, a na svoje súkromné účty, vedené v Slovenskej sporiteľni, a.s., spolu vo výške 5.819,64 eur, vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., spolu vo výške 38.222,73 eur, spolu vo výške 3.839,52 eur, za účelom ich použitia pre osobnú potrebu a tieto pre svoju osobnú potrebu aj použila, čím spôsobila X celkovú škodu vo výške 49.150,94 eur a podľa súdu si teda prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchala zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona. Súd ju odsúdil podľa § 213 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno j), l) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu 5 (päť) rokov. Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona sa obvinenej ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obvinenej ukladá trest zákazu činnosť vykonávať zamestnanie, v rámci ktorého je oprávnená disponovať s peniazmi na účte na 5 (päť) rokov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obvinenej nahradiť v prospech poškodeného: X škodu vo výške 49.150,94 eur.

 

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín 9T/20/2014 zo dňa 26.06.2014

Obchodná zástupkyňa spoločnosti Q prijala od klientov tejto spoločnosti v hotovosti splátky ich spotrebiteľských úverov, pričom z takto prevzatej hotovosti nič neodviedla na účet spoločnosti, a neodvedené peniaze si ponechala a použila pre vlastnú potrebu, hoci ako obchodná zástupkyňa spoločnosti Q bola v zmysle § 655 ods. 1 Obch. zák. povinná dbať na záujmy tejto spoločnosti a podľa čl. III, bod 3.9 zmluvy o obchodnom zastúpení mala zakázané použiť peniaze prijaté od klientov spoločnosti na súkromné účely, čím spôsobila spoločnosti Q škodu vo výške 2.547,52 a teda si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku škodu malú a taký čin spáchala ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, čím spáchala pokračovací prečin „Sprenevery“ podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a za to jej súd ukladá podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 54 Tr. zák., trest povinnej práce vo výmere 250 hodín. Súd podľa § 55 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák., prikazuje obvinenej do jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce nahradiť poškodenej spoločnosti Q spôsobenú škodu.



Podobné články z rovnakej oblasti práva: