Otázka: Nedostavenie obžalovaného na súd

Dobrý deň. Chcel by som sa opýtať, ako súd rieši situáciu, keď obžalovaný nie je zastihnutý na adrese a opakovane sa nedostaví na súdne pojednávanie. Som poškodený a svedok, už trikrát som bol na pojednávaní a obžalovaný sa nedostavil, takže sa pojednávanie presunulo. Ako dlho sa to môže takto ťahať? Je pre mňa dosť náročné prispôsobiť sa dátumu a času pojednávania z pracovných dôvodov, keď sa potom kvôli jeho neprítomnosti v podstate nič nevyrieši. Koľkokrát sa môže takáto situácia opakovať? Budem musieť chodiť po súdoch na doživotie?

Odpoveď: Nedostavenie obžalovaného na súd

Dobrý deň,

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení, ktorý je základným procesným predpisom, ktorým sa riadi trestné konanie neustanovuje, koľko krát sa musí obžalovaný na nariadené hlavné pojednávanie nedostaviť na to, aby súd pristúpil k využitiu inštitútov určených pre prípady, keď sa obžalovaný trestnému konaniu vyhýba.

Z procesného hľadiska je najmä na sudcovi, aby priebežne vyhodnocoval priebeh celého trestného konania a pristúpil vždy k využitiu tých inštitútov, ktoré zabezpečia ochranu práv všetkých účastníkov - nielen obžalovaného, ale aj poškodených osôb, svedkov a pod. Samozrejme, súd je povinný urobiť v prvom rade všetko pre to, aby zabezpečil osobnú účasť obžalovaného na pojednávaní. Samotné nedostavenie sa na pojednávanie ešte nemá bez ďalšieho za následok to, že sa obžalovaný vyhýba trestnému konaniu. To, čo si obžalovaný skrýva a trestnému konaniu vyhýba, je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. O vyhýbanie napr. môže ísť vtedy, ak sa na adrese bydliska, ktorá je súdu známa, alebo ktorú si súd zabezpečil, zdržuje ale zásielky si opakovane nepreberá alebo preberá, ale na pojednávanie sa nedostavuje a pod.

Rovnako by bolo nutné vedieť pre náležité posúdenie danej situácie, či súd po prvom nedostavení sa obžalovaného začal vykonávať aj iné úkony, ktorých cieľom je zabezpečenie osobnej účasti na pojednávaní (napr. zistenie miesta, kde sa obžalovaný zdržuje, z operatívnej činnosti príslušných orgánov Policajného zboru a pod.).

V prípade opakovaného nedostavenia sa obžalovaného na pojednávanie ak je predpokladom, že dôvodom tohto nedostavenia sa je vyhýbanie trestnému konaniu, súd by mal zvoliť jeden z nasledovných inštitútov:

- vydať príkaz na zatknutie obžalovaného,

- vziať obžalovaného do väzby,

- rozhodnúť na hlavnom pojednávaní o tom, že súd bude pojednávať v neprítomnosti obžalovaného (v takomto prípade by ale museli byť splnené pomerne prísne podmienky stanovené § 252 ods. 2 Trestného poriadku) a napokon

- viesť proti obžalovanému konanie proti ušlému.

Konanie proti ušlému je najkrajnejšou možnosťou, ako viesť trestné konanie proti niekomu, kto sa skrýva. Jeho využitie prichádza do úvahy až vtedy, ak použitie ostatných uvedených inštitútov zostalo bezúspešné alebo ak sa nedali vzhľadom na okolnosti daného prípadu použiť. O vedení konania proti ušlému rozhoduje predseda senátu (alebo samosudca).

Ak sa preto Vami popísaný stav nezmení a obžalovaný sa opätovne na najbližšie hlavné pojednávanie nedostaví, odporúčame Vám navrhnúť predsedovi senátu (resp. samosudcovi) využitie jedného z vyššie popísaných zabezpečovacích inštitútov.