Právne články

Hotovosť nadovšetko

Kedy je potrebné začať omeškanie dlžníka riešiť? Úhradu pohľadávok si treba pravidelne sledovať. Ak nedôjde k úhrade do 14 dní odo dňa splatnosti, nie je dôvod robiť paniku, ak dlžník s veriteľom (v tomto prípade podnikateľ, ktorý má dlžníka) komunikuje. Ak je však v omeškaní už jeden mesiac, celú vec treba začať riešiť. Každý veriteľ musí myslieť na základnú zásadu, a to, že čím skôr po lehote splatnosti začne s vymáhaním pohľadávky, tým je väčšia šanca, že sa pohľadávka vymôže. Podnikateľ by nikdy nemal nechať pohľadávku po lehote splatnosti viac ako tri mesiace.   Aké doklady by mal mať veriteľ k dispozícii? Veritelia musia vedieť preukázať, že...

Publikovaný dňa: 24.08.2015

Zmenkový platobný rozkaz

Súd v rámci aplikačnej praxe vydáva rôzne druhy rozhodnutí. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku 99/1963, pozná právny systém Slovenskej republiky popri rozsudku a uznesení aj platobný rozkaz, európsky platobný rozkaz, rozkaz na plnenie a napokon zmenkový a šekový platobný rozkaz. Tieto sú upravené v § 172 až § 175 OSP. V tomto článku sa budeme venovať zriedkavejšiemu typu platobného rozkazu, a to zmenkovému platobnému rozkazu. Zmenka je obchodovateľný cenný papier. Podstata spočíva v záväzku určitých osôb zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu, ktorá je určená v zmenke. Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý sa vo...

Publikovaný dňa: 24.08.2015

Vrátenie daru

V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vlastníctvo veci nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Dar možno jednoducho vymedziť ako predmet darovacej zmluvy, pričom predmetom môže byť všetko, čo môže byť spôsobilé byť predmetom iných občianskoprávnych vzťahov. Darovať je teda možné hnuteľné veci aj nehnuteľnosti, práva, majetkové hodnoty, spoluvlastnícke podiely, a pod. Najčastejšie sa bude jednať o hmotnú vec, ktorú prenecháva darca obdarovanému. Typickým znakom darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Darovaciu zmluvu definujú § 628 až 630 Občianskeho zákonníka....

Publikovaný dňa: 30.07.2015

Schválenie právneho úkonu maloletého

Súkromné právo sa vyznačuje najmä svojou dispozítívnosťou. Znamená to, že účastníci právnych vzťahov, ktoré vznikajú v oblasti súkromného práva môžu disponovať svojím právnym vzťahom, inak povedané môžu určovať, či vstúpia s inou osobou do právneho vzťahu alebo nie. Tiež sa môžu rozhodnúť s kým do tohto právneho vzťahu vstúpia, ako dlho bude trvať, či zanikne a pod. Nevystupuje tu teda štát, ako subjekt, ktorý by autoritatívnym rozhodnutím určil, kedy právny vzťah vznikne a kto bude jeho účastníkom, tak ako tomu je v právnych odvetviach verejného práva. V zmysle platného práva SR, vzniká fyzickým osobám spôsobilosť na právne úkony dovŕšením 18. roku života. Do tohto času koná podľa § 26...

Publikovaný dňa: 23.06.2015

Dobré mravy

Inštitút dobrých mravov je jedným z najdôležitejších súkromnoprávnych inštitútov. Podľa slovenskej judikatúry ide dokonca o súkromnoprávny princíp (Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. 2. 2011). Význam tohto inštitútu spočíva najmä v tom, že je často jednou z podmienok platnosti, resp. prípustnosti právneho úkonu. Taktiež môže predstavovať dôvod na vrátenie poskytnutého plnenia, napr. § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V Občianskom zákonníku sa nachádzajú aj ďalšie ustanovenia, ktoré obsahujú inštitút dobrých mravov: § 711 OZ ods...

Publikovaný dňa: 18.06.2015

Smrť osoby a náhrada nemajetkovej ujmy

  Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 139/2011 zo dňa 30.10.2012   Tento článok sa bude venovať rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR vo veci smrti osoby a náhrady nemajetkovej ujmy. Smrť blízkej osoby a náhrada nemajetkovej ujmy (alebo aj náhrada škody) prichádzajú do úvahy vo veľkom množstve prípadov, najmä v súvislosti s cestnou premávkou. Na cestách ročne zomrú stovky ľudí (podľa štatistického úradu je to okolo 300 ročne), z toho desiatky ľudí zahynú v dôsledku zavinenia cudzej osoby. Pozostalí často ani netušia, že majú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) dňa 30.10.2012 vydal rozhodnutie 4Cdo 139/2011, v ktorom sa venoval otázkam a...

Publikovaný dňa: 22.04.2015

Uznanie rozsudku o rozvode

Uznanie rozsudku o rozvode iného štátu na území SR spadá do problematiky jednak Európskeho práva a tiež Medzinárodného práva súkromného (zákon 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Dá sa povedať, že existujú dva režimy uznávania rozhodnutí zahraničných súdov. V praxi to znamená, že uznávanie rozhodnutí vydanými orgánmi členských štátov Európskej únie je oveľa rýchlejšie a jednoduchšie v porovnaní s uznávaním rozhodnutí orgánov štátov, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie. Článok bude venovaný otázkam rozvodu a uznávaní rozhodnutí o rozvode vydanými orgánmi členmi ako aj nečlenmi EÚ.   Uznanie rozsudku o rozvode a Európska únia   Od 01. Mája 2004 sme členským štátom...

Publikovaný dňa: 17.04.2015

Vyporiadanie spoločného dvora

Spoločný dvor predstavuje špecifický inštitút, ktorého podstata spočíva v jeho spoločnom užívaní viacerými vlastníkmi, resp. užívateľmi bytov/domov. Spoločný dvor je považovaný za predmet spoluvlastníckeho vzťahu v zmysle Občianskeho zákonníka. To znamená, že každý spoluvlastník má podiel na spoločnej veci, v tomto prípade spoločnom dvore. Podľa § 137 ods. 1 a 2 OZ tento podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Je potrebné poznamenať, že v podielovom spoluvlastníctve ide o tzv....

Publikovaný dňa: 10.04.2015

Zmluva o budúcej zmluve

Zmluva o budúcej zmluve je upravená v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v § 50a. V zmysle tohto ustanovenia sa účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Zmluvou o budúcej zmluve sa teda strany dohodnú na inom zmluvnom vzťahu, ktorého podstatu a náležitosti vyplývajúce z OZ sú povinní uviesť v zmluve o budúcej zmluve. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28. mája 2007 sp. zn. 1 Cdo 125/2006 poukázal na to, že podstata tejto zmluvy spočíva v tom, že si jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou slobodou (voľnosťou) písomne zhodne a tým aj záväzne dojednajú, že spolu...

Publikovaný dňa: 31.03.2015

Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku

Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku predstavuje ďalší z trestných činov, ktorý sa radí do kategórie majetkových. Podľa § 237 je porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku konaním, pri ktorom páchateľ spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku ale aj trestných činov všeobecne je dôležité aby boli kumulatívne splnené štyri základné zložky- objekt, subjekt, objektívna stránka a subjektívna stránka....

Publikovaný dňa: 23.03.2015
LEXANA - asistentka

Text zprávy
Moje zprava
Text v prvnim tlacitku