Právne články

Smrť osoby a náhrada nemajetkovej ujmy

  Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 139/2011 zo dňa 30.10.2012   Tento článok sa bude venovať rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR vo veci smrti osoby a náhrady nemajetkovej ujmy. Smrť blízkej osoby a náhrada nemajetkovej ujmy (alebo aj náhrada škody) prichádzajú do úvahy vo veľkom množstve prípadov, najmä v súvislosti s cestnou premávkou. Na cestách ročne zomrú stovky ľudí (podľa štatistického úradu je to okolo 300 ročne), z toho desiatky ľudí zahynú v dôsledku zavinenia cudzej osoby. Pozostalí často ani netušia, že majú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) dňa 30.10.2012 vydal rozhodnutie 4Cdo 139/2011, v ktorom sa venoval otázkam a...

Publikovaný dňa: 22.04.2015

Uznanie rozsudku o rozvode

Uznanie rozsudku o rozvode iného štátu na území SR spadá do problematiky jednak Európskeho práva a tiež Medzinárodného práva súkromného (zákon 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Dá sa povedať, že existujú dva režimy uznávania rozhodnutí zahraničných súdov. V praxi to znamená, že uznávanie rozhodnutí vydanými orgánmi členských štátov Európskej únie je oveľa rýchlejšie a jednoduchšie v porovnaní s uznávaním rozhodnutí orgánov štátov, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie. Článok bude venovaný otázkam rozvodu a uznávaní rozhodnutí o rozvode vydanými orgánmi členmi ako aj nečlenmi EÚ.   Uznanie rozsudku o rozvode a Európska únia   Od 01. Mája 2004 sme členským štátom...

Publikovaný dňa: 17.04.2015

Vyporiadanie spoločného dvora

Spoločný dvor predstavuje špecifický inštitút, ktorého podstata spočíva v jeho spoločnom užívaní viacerými vlastníkmi, resp. užívateľmi bytov/domov. Spoločný dvor je považovaný za predmet spoluvlastníckeho vzťahu v zmysle Občianskeho zákonníka. To znamená, že každý spoluvlastník má podiel na spoločnej veci, v tomto prípade spoločnom dvore. Podľa § 137 ods. 1 a 2 OZ tento podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Je potrebné poznamenať, že v podielovom spoluvlastníctve ide o tzv....

Publikovaný dňa: 10.04.2015

Zmluva o budúcej zmluve

Zmluva o budúcej zmluve je upravená v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v § 50a. V zmysle tohto ustanovenia sa účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Zmluvou o budúcej zmluve sa teda strany dohodnú na inom zmluvnom vzťahu, ktorého podstatu a náležitosti vyplývajúce z OZ sú povinní uviesť v zmluve o budúcej zmluve. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28. mája 2007 sp. zn. 1 Cdo 125/2006 poukázal na to, že podstata tejto zmluvy spočíva v tom, že si jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou slobodou (voľnosťou) písomne zhodne a tým aj záväzne dojednajú, že spolu...

Publikovaný dňa: 31.03.2015

Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku

Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku predstavuje ďalší z trestných činov, ktorý sa radí do kategórie majetkových. Podľa § 237 je porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku konaním, pri ktorom páchateľ spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku ale aj trestných činov všeobecne je dôležité aby boli kumulatívne splnené štyri základné zložky- objekt, subjekt, objektívna stránka a subjektívna stránka....

Publikovaný dňa: 23.03.2015

Sprenevera - trestný čin

Sprenevera patrí k trestným činom proti majetku. Spreneverou sa podľa § 213 ods.1 dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú. Subjektom tohto trestného činu je ten komu bola zverená vec, ktorá nie je v jeho vlastníctve do dispozície za určitým účelom. Tento subjekt následne konal v rozpore s účelom alebo dohodnutými podmienkami zverenia, vec si prisvojil, resp. nevrátil jej vlastníkovi. Objektom v tomto prípade je zákonom chránený záujem v podobe majetku, konkrétne zverená vec. Výklad pojmu zverenie veci podáva jedno z rozhodnutí súdu R 9/2012, podľa ktorého sa za zverenú vec v zmysle § 213 TZ sa považuje aj vec vo...

Publikovaný dňa: 19.03.2015

Podvod - trestný čin

Zdroj: www.lvcriminaldefense.com/ Trestný čin podvodu je vymedzený v § 221 zákona č. 300/2005 (Trestný zákon) ako úmyselné konanie pri ktorom niekto obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trestného činu trest odňatia slobody až na dva roky. Podvod sa radí do kategórie prečinov, pretože základná trestná sadzba za jeho spáchanie neprekračuje hranicu piatich rokov. Aké konanie páchateľa je potrebné na to, aby bolo možné hovoriť o spáchaní trestného činu podvodu uvedieme v nasledujúcich odsekoch.   Uvedenie do omylu a miera...

Publikovaný dňa: 19.03.2015

Vypratanie nehnuteľnosti (bytu, domu)

Vypratanie bytu / vypratanie domu   V zmysle čl. 20 ods.1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 z. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju. Často však vlastník vec, ktorú má vo vlastníctve síce vlastní, no neužíva ju. Typickým príkladom je prenájom veci, na základe zmluvy o nájme (domu alebo bytu).   Niekedy však aj napriek vopred dohodnutým podmienkam prenájmu veci dochádza k problémom. Ide o napríklad o situáciu, keď sa nájomník odmieta vzdať užívania...

Publikovaný dňa: 18.03.2015

Osvojenie (adopcia) - judikatúra

ESĽP vo veci Pini a Bertani and Manera a Atripaldi proti Rumunsku Význam uprednostnenia záujmov dieťaťa pred záujmami rodičov narastá v prípadoch, ak ide o vzťah založený osvojením, keďže (ako Európsky súd pre ľudské práva už vo svojej judikatúre uviedol), osvojenie znamená „dať rodinu dieťaťu a nie dieťa rodine“ (pozri Fretté proti Francúzku, 2002).   R 49/1961 Ak nebol splnený základný účel osvojenia, ktorým je nahradiť maloletému dieťaťu chýbajúce rodinné prostredie, súd nemôže osvojenie vysloviť. Tak je to najmä v prípade, keď osvojiteľ, ktorý je druhým manželom matky dieťaťa, nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a dieťa je vychovávané v rodinnom prostredí svojej matky, resp...

Publikovaný dňa: 17.03.2015

Osvojenie (adopcia) - zhrnutie

Cieľom začlenenia právneho inštitútu osvojenia do slovenského právneho poriadku bolo zabezpečiť maloletým deťom lepšie životné podmienky. V súlade s uvedeným je pri osvojení legitímnou a základnou požiadavkou najlepší záujem dieťaťa. Osvojenie totiž nemá zabezpečiť osvojiteľovi alebo osvojiteľom dieťa, ale má zabezpečiť dieťaťu adekvátnu starostlivosť, ktorej by sa mu bez osvojenia zrejme nemohlo dostať. Vychádzajúc z uvedeného má osvojenie zabezpečiť pre maloleté dieťa rodinu (aj keď len neúplnú – v prípade osvojenia maloletého dieťaťa osamelou osobu alebo pozostalým manželom). Z tohto dôvodu vznikajú osvojením medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaké rodinno-právne vzťahy, aké sú medzi...

Publikovaný dňa: 17.03.2015